1 / 34

Životné prostredie prednášky

Životné prostredie prednášky. Definícia životného prostredia. Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja . zložkami ŽP sú: ovzdušie , voda , pôda i samotné organizmy

topaz
Download Presentation

Životné prostredie prednášky

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Životné prostredie prednášky

  2. Definícia životného prostredia • Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. • zložkami ŽP sú: ovzdušie, voda, pôda i samotné organizmy • ŽP „súbor všetkých činiteľov, s ktorými prichádza do styku živý subjekt, a ktorými je obklopený. Všetko, na čo subjekt priamo i nepriamo pôsobí. Subjektom môže byť organizmus, populácia, človek i celá ľudská spoločnosť. Väčšinou sa pojem životné prostredie chápe ako životné prostredie človeka.“

  3. Človek, zdravie a prostredie • Zdravie – stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody; výsledok vzťahov medzi ľudským organizmom a sociálno-ekonomickými, fyzikálnymi, chemickými, biologickými faktormi životného prostredia, pracovného prostredia a spôsobom života

  4. Človek, zdravie a prostredie • Ochrana zdravia – súhrn opatrení spočívajúcich v prevencii vzniku a šírenia ochorení, zlepšovaní zdravia prostredníctvom starostlivosti o zdravé životné podmienky, pracovné podmienky a zdravý spôsob života a vo výkone štátneho zdravotného dozoru • Životné podmienky – fyzikálne, chemické a biologické faktory životného prostredia vo vzťahu k zdraviu ľudí, podmienky bývania, odpočinku, kultúry vrátane telesnej kultúry, poskytovanie služieb, výživy...

  5. Životné prostredie Prostredie: • neživé (abiotické) • živé (biotické) Prostredie z hľadiska hygieny: • biofyzikálne (ovzdušie, pôda, voda, žiarenie, fyzikálne pole, sila – gravitácia, hluk, tlak, zvuk, vibrácie...) • spoločenské (psychologické, kultúrne, sociálne) Oba komplexy sa neustále vyvíjajú a menia.

  6. Životné prostredie • Životné prostredie – komplex faktorov, s ktorými je človek celý život v trvalej interakcii Biosféra – priestor, v ktorom môže na Zemi existovať život • atmosféra – vzdušný obal zeme • hydrosféra – voda na planéte • litosféra – povrchová vrstva zemskej kôry

  7. Hygiena ovzdušia Atmosféra– plynný obal Zeme; siaha do výšky 500-1000 km • 4 vrstvy atmosféry sa odlišujú fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami • ovzdušie je tvorené zmesou plynov, tuhých a kvapalných aerosólov • zloženie vzduchu sa v nižších vrstvách s nadmorskou výškou skoro vôbec nemení • s výškou sa však mení množstvo vzduchu v objemovej jednotke (podlieha zemskej príťažlivosti) • je neoddeliteľnou časťou biosféry, bez nej by nebola možná existencia súčasných foriem života na Zemi • vzdušný kyslík je nepostrádateľný pre väčšinu živých organizmov

  8. Hygiena ovzdušia • prijíma a zneškodňuje väčšinu plynných škodlivín • zmeny fyzikálnych a chemických vlastností atmosféry výrazne pôsobia na zdravotný stav ľudí a zvierat • chráni Zem pred enormnými teplotnými rozdielmi vo dne a v noci • prúdenie vzduchu vyrovnáva značné rozdiely teplôt medzi jednotlivými časťami zeme, najmä pevninami a oceánmi a medzi rovníkovými a polárnymi oblasťami • ozónová vrstva zachytáva väčšinu smrtiaceho ultrafialového žiarenia • v atmosfére zhorí väčšina meteorických telies • bez atmosféry by život na Zemi zanikol

  9. Hygiena ovzdušia Troposféra (ovzdušie) • do výšky 8-16 km • najvýznamnejšia časť atmosféry pre človeka • je v nej sústredených až 80 % všetkého vzduchu • prevláda v nej život na Zemi

  10. Hygiena ovzdušia Stratosféra • do výšky 10-80 km • 25-30 km ozónosféra - pôsobí ako ochranný filter chrániaci povrch Zeme pred pôsobením škodlivej zložky ultrafialového žiarenia UV-B škodlivej pre živé organizmy • ozón vzniká účinkom žiarenia Slnka na molekuly kyslíka • výška stĺpca ozónu (pri 00 C a normálnom tlaku) je len 3-4 mm, napriek tomu, že molekuly sú rozptýlené v šírke asi 10 km • vrstva ozónu a jej narušenie ľudskou činnosťou je predmetom veľkej pozornosti • mezosféra – súčasť stratosféry vo výške 40-80 km

  11. Hygiena ovzdušia Ionosféra • do výšky 50 km • zachytáva primárne kozmické žiarenie • umožňuje rádiové spojenie na Zemi Exosféra • najvyššia vrstva atmosféry • do výšky 500 km • prechádza do kozmického priestoru

  12. Vlastnosti ovzdušia – troposféry Fyzikálne vlastnosti: žiarenie, teplota, vlhkosť, prúdenie vzduchu, atmosférický tlak, atmosférická elektrina • žiarenie - elektromagnetické (široká stupnica vlnových dĺžok od rádioaktívneho až po veľmi dlhé používané v oznamovacej technike) • korpuskulárne (hmotné častice, ktoré sú schopné ionizovať, t.j. vytvárať ióny) • teplota ovzdušia - tepelný stav atmosféry je funkciou slnečného žiarenia

  13. Vlastnosti ovzdušia – troposféry • vlhkosť ovzdušia - prítomnosť vodných pár vo vzduchu • atmosférický tlak - je daný tiažou vzdušného obalu na povrch Zeme; normálny atmosférický tlak má hodnotu 101,32 kPa; s rastúcou nadmorskou výškou klesá • pohyb vzduchu - prúdenie vzduchu vzniká v dôsledku tendencie vzduchu vyrovnávať zmeny tlaku na rôznych miestach zeme, ktoré sú vyvolané zmenou teplôt; nastáva v horizontálnom (vietor) aj vertikálnom smere • atmosférická elektrina – vzniká transportom vzdušných iónov tvoriacich sa buď ionizáciou alebo elektrických výbojov

  14. Vlastnosti ovzdušia – troposféry Chemické zloženie vzduchu Tab. 1. Chemické zloženie prízemnej vrstvy atmosféry Chemická zložka Objem (%) Dusík 78,08 Kyslík 20,95 Oxid uhličitý 0,03 Vzácne plyny (He, Ne, Ar, Kr, Xe) 0,9

  15. Vlastnosti ovzdušia – troposféry • Dusík – zrieďuje kyslík na zmes vyhovujú vlastnostiam živých organizmov • Kyslík – nevyhnutný pre život všetkých organizmov • Ozón – v troposfére sa bežne nevyskytuje, vzniká pri elektrických výbojoch pri búrkach, je to bunkový jed, ktorý rýchlo ničí mikroorganizmy (dezinfekcia pitnej vody); vdychovanie vo vyšších koncentráciách poškodzuje dýchacie ústrojenstvo, spôsobuje únavu až bezvedomie, dráždi očné spojovky, má typický zápach čpavku

  16. Vlastnosti ovzdušia – troposféry Oxid uhličitý – veľký význam z hygienického hľadiska, vzniká pri dýchaní vyšších živočíchov, pri horení, kvasení; spotrebúvajú ho zelené rastliny pri fotosyntéze; zvýšená koncentrácia v uzatvorených priestoroch je ukazovateľom znečisteného ovzdušia; je ťažší ako vzduch, preto sa hromadí pri zemi; poruchy zmyslového vnímania, bolesti hlavy, zvracanie; veľký význam v tepelnej bilancii atmosféry, absorbuje infračervené žiarenie vyžarované zemským povrchom, čo vyvoláva tzv. skleníkový efekt (zvyšovanie teploty prízemných vrstiev atmosféry s následným zvýšením topenia polárneho ľadu a zvyšovania hladiny morí); preto znižovanie produkcie v energetike a priemysle patrí medzi hlavné problémy a pririty na celom svete

  17. Vlastnosti ovzdušia – troposféry Vzácne plyny – neovplyvňujú fyziologické funkcie organizmu, ak sa však vdychujú pod tlakom, stávajú sa toxickými (He, Ne, Ar, Kr, Xe)

  18. Znečisťovanie ovzdušia Znečisťovanie ovzdušia – stav, pri ktorom nachádzame v atmosfére také látky, ktoré do nej nepatria a ktoré v závislosti od ich koncentrácie a druhu môžu poškodiť živú a neživú časť prírody • exhaláty – škodliviny v ovzduší – plynné, kvapalné a tuhé látky, ktoré pochádzajú z prírodných alebo umelých zdrojov a menia prirodzené zloženie atmosférického vzduchu

  19. Znečisťovanie ovzdušia Zdroj znečistenia – miesto alebo zariadenie, v ktorom sa vytvárajú a z ktorého unikajú do ovzdušia cudzorodé látky • prírodné zdroje – sopky • umelé zdroje – sú výsledkom ľudskej činnosti (bodové – komíny, plošné – areály podnikov, haldy odpadov, devastované územia...)

  20. Znečisťovanie ovzdušia Emisie (škodliviny) – množstvo škodliviny vylučované určitým zdrojom do ovzdušia v priebehu stanovenej časovej jednotky (kg/h, T/rok...) • Primárne emisie – skupina látok vylučovaných priamo zo zdrojov znečistenia • Sekundárne emisie – skupina látok vznikajúcich v ovzduší reakciami medzi dvomi alebo viacerými primárnymi znečisteniami

  21. Znečisťovanie ovzdušia Imisia – skutočný obsah danej škodliviny v ovzduší; zisťujú sa odberom vzoriek ovzdušia, ktoré sa uskutočňujú vo výške 1,5 až +1,7 m nad povrchom zeme (dýchacia zóna človeka), hodnoty sa uvádzajú v mg/m3 vzduchu

  22. Znečisťovanie ovzdušia Hlavné zdroje škodlivín • priemysel – hutnícky, chemický, stavebných materiálov • energetika – teplárne, elektrárne, kotolne • doprava – najmä cestná • poľnohospodárstvo (agrochemikálie)

  23. Znečisťovanie ovzdušia Tuhé škodliviny – prach, popolček, sadze, ťažké kovy • z hľadiska vplyvu na zdravie je významné ich chemické zloženie (fibroplastický prach – voľný SiO2, toxický prach – As, Pb, Sr, F, Cd...) a veľkosť (najnebezpečnejšie sú častice menšie ako 5mm, lebo prenikajú do pľúcnych mechúrikov, väčšie častice sú zachytené riasinkovým epitelom dýchacích ciest a vylučujú sa kašľom alebo kýchaním)

  24. Znečisťovanie ovzdušia • prach – dráždi sliznicu dýchacích ciest, kožu, očné spojivky • popolček – jemná frakcia nespáliteľného podielu paliva, obsahuje zlúčeniny kovov, najmä As, Pb, Cu, Zn, B, S, Ni; vyvoláva akútne poškodenie dýchacích ciest i celého organizmu • sadze – na svoj povrch môžu absorbovať najrozmanitejšie škodliviny vrátane karcinogénnych látok obsiahnutých v dyme • ťažké kovy – prispievajú k znečisteniu pri spaľovaní tuhých a tekutých palív (As, Cd, Pb, Zn), pri automobilovej doprave (Cd, Cu, Ni, Pb, Zn) • vlákna – častice, ktoré sú najmenej trikrát dlhšie, ako je ich šírka, bývajú toxické, môžu sa ukladať v pľúcach, majú karcinogénne účinky (azbest), potenciálne riziko majú aj syntetické vlákna (sklené, keramické, z kremeňa, grafitu)

  25. Znečisťovanie ovzdušia Plynné škodliviny – oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOx), oxid uhoľnatý (CO), organické zlúčeniny, smog • SO2 – vzniká pri spaľovaní (uhlia, olejov) a metalurgických procesoch (spracovanie kovov) • dráždi sliznicu dýchacích ciest, hodnoty vyššie ako 1,5 mg/m3 spôsobujú kŕčovité stiahnutie drobných priedušiek s tvorbou hlienu, pocit dýchavičnosti a tlaku za hrudnou kosťou • Oxidy dusíka (NOx) – vznikajú pri spaľovaní klasických palív, vyskytujú sa aj vo výfukových plynoch spaľovacích motorov • dráždia dýchacie cesty a vo vyšších koncentráciách pôsobia toxicky

  26. Znečisťovanie ovzdušia • Oxid uhoľnatý (CO) – vo zvýšených koncentráciách sa vyskytuje na frekventovaných križovatkách • zvýšené hodnoty spôsobujú bolesti hlavy, nevoľnosť, zvracanie, dýchacie ťažkosti, porušenie pohybovej koordinácie • Organické zlúčeniny – aldehydy, polycyklické aromatické uhľovodíky, prchavé organické zlúčeniny, benzén, organické kyseliny – dostávajú sa do ovzdušia najmä z chemického priemyslu a autodopravy • oxid uhoľnatý (CO majú nepriaznivé účinky na zdravie človeka, ide hlavne o karcinogenitu a mutagenitu, toxicitu, účinky na reprodukciu

  27. Znečisťovanie ovzdušia Smog – hmla obsahujúca vysokú koncentráciu dymových splodín • redukčný smog – vzniká v mestách pri nahromadení dymu pri zlých poveternostných podmienkach • oxidačný – vyskytuje sa za slnečného počasia pri nahromadení výfukových plynov spaľovacích motorov

  28. Znečisťovanie ovzdušia Následky znečistenia ovzdušia pre človeka vplyv znečistenej atmosféry na človeka a jeho životné prostredie: • priamy – bezprostredný vplyv škodlivín na organizmus • nepriamy (sprostredkovaný) – cez poškodené zložky životného prostredia (zníženie slnečného žiarenia v dôsledku zníženej priezračnosti vzduchu, nedostatok zelene, kontaminované potraviny, voda, pôda)

  29. Znečisťovanie ovzdušia V závislosti od kvality a kvantity znečistenia vzduchu môže nastať: • akútne poškodenie – pri vystavení človeka vysokým koncentráciám toxických látok krátky čas; môže dôjsť k podráždeniu očných spojoviek spojené so slzením, slizníc dýchacích ciest (kašlanie, astmatický záchvat) • chronické poškodenie - ak je človek dlhodobo exponovaný nízkym koncentráciám škodlivín (chronické poškodenia horných dýchacích ciest, alergie...) • oneskorené následky na zdraví – karcinogénne, mutagénne, teratogénne (vývojové anomálie)

  30. Znečisťovanie ovzdušia Rozsah poškodenia zdravia: • miestne (lokálne) • celkové (po vstrebaní sa kontaminantu a narušní biochemických a imunologických procesov, CNS...)

  31. Znečisťovanie ovzdušia Samočistiace procesy v ovzduší - ovzdušie sa sústavne vyrovnáva s mohutnou záťažou spôsobenou jeho znečistením • sedimentácia – pri prachu, dochádza k pribúdaniu hmotnosti prachu a klesaniu rýchlosti horizontálneho prúdenia vzduchu (napr. za prekážkami – pásy zelene) • pri aerosóloch – aglutinácia, sedimentácia a kondenzácia v mrakoch • pri plynoch – chemické reakcie meniace plyn (škodlivinu) na inú zlúčeninu • znižovanie koncentrácie škodlivín sa deje najmä prúdením škodlivín a ich rozptylom v troposfére, rozptyl je riadený difúziou (prúdenie vzdušných más)

  32. Znečisťovanie ovzdušia Samočistiace procesy však majú obmedzený, prírodnými zákonitosťami podmienený rozsah a dosah. Nemožno ich preceňovať, najmä pri enormnom raste množstva a druhu kontaminantov ovzdušia a preto sú vypracované opatrenia proti znečisťovaniu ovzdušia: • plánovacie – vhodné umiestnenie zdroja • technické a technologické – používanie výrob, ktoré neprodukujú odpad, resp. produkujú ho v hygienicky únosnom množstve • budovanie odlučovacích zariadení na tuhé, tekuté a plynné škodliviny

  33. Znečisťovanie ovzdušia Opatrenia: • legislatívne – právne normy určujúce zdravotnícke a technické opatrenia • hygienické – stanovenie prípustných koncentrácií škodlivín v ovzduší a ochranné pásma okolo zdrojov znečistenia

  34. Záver • Rozmanitosť životných a pracovných podmienok človeka a zložitosť interakcií medzi faktormi ŽP môže ovplyvňovať zdravie • Komplexnosť a rozmanitosť problematiky HŽP vyžaduje úzku spoluprácu s inými (všetkými) medicínskymi odbormi najmä epidemiológia, fyziológia a i), prírodnými vedami, technickými a spoločenskými vedami • Aktívna spolupráca verejnosti pri ochrane ŽP

More Related