Euro výzva pre všetkých

1. Eurovýzva pre všetkých Vladimír Maňka Bratislava, 18. január 2008

2. Hospodárska integrácia je ústredným motívom európskeho úspechu • Postupné odstraňovanie hospodárskych prekážok: • -pomohlo zvýšiť životnú úroveň • -prinieslo väčšiu spravodlivosť pre spotrebiteľov • -nové možnosti pre investorov • podporilo užšie hospodárske a politické zväzky • medzi štátmi • Spoločný trh a euro nás posilňujú

3. Na čom je postavená stratégia dokonalej Európy? • Investori si vyberú Európu kvôli jej skúsenej pracovnej sile, jej silným univerzitám a výskumným strediskám, kvôli jej prvotriednym komunikačným sieťam, efektívnej verejnej správe, sociálnemu pokoju a kvalite života. • Tieto skutočnosti sú pre Európu zdrojom konkurenčných výhod a môžu jej pomôcť vybudovať agilné, rýchlo napredujúce spoločnosti 21. storočia.

4. Čo prináša HMU ako najpokrokovejší stupeň európskej hospodárskej integrácie? • Vysoký stupeň makroekonomickej stability • Užšie obchodné a investičné zväzky • Hlbšiu integráciu finančných trhov v eurozóne • Kotvovú, alebo referenčnú menu pri medzinárodných • transakciách • Oficiálnu menovú rezervu • To sú silné stimuly pre krajiny, aby sa uchádzali o euro • (320 miliónov ľudí používa euro denne)

5. Byť členom eurozóny znamená stretávať sa so spoločnými výzvami a zodpovednosťami • Potreba obozretných fiškálnych politík • Zlepšenie v kvalite verejných financií • Vyššia prispôsobivosť trhov tovarov a služieb • Lepšie prepojenie vývoja miezd a produktivity • Zrýchlenie tempa integrácie finančných trhov

6. Obnovená hospodárska sila eurozóny v r. 2006 • Hospodársky rast 2,7 % (najrýchlejšie od r.2000, v roku • 2005 to bolo len 1,4 %) • Rast zamestnanosti 1,5% • Inflácia 2,2 % • Miera nezamestnanosti 7,5 % (najmenej za 15 rokov) • Rast produktivity práce 1 % (v poslednom desaťročí bol • priemer rastu 0,7 %) • Fiškálny deficit klesol na1,6 % HDP (2005 bol 2,5% HDP)

7. Štrukturálne reformy začínajú účinkovať?Alebo je to len cyklický vzostup? • Členským štátom sa dostáva odmeny za • Podporu výskumu, vývoja a inovácií • Rozvoj ľudského kapitálu • Vytváranie atraktívnejšieho a konkurencieschopnejšieho • podnikateľského prostredia

8. Makroekonomická politika musí stáť na zdravých základoch, aby hospodárske oživenie eurozóny pokračovalo • Určovanie miezd v eurozóne musí brať dostatočný ohľad na: • Cenovú stabilitu • Strednodobé trendy v produktivite • Rozdiely medzi kvalifikáciou a miestnymi podmienkami na trhoch práce

9. Zdravé verejné financie vedú k riešeniu hospodárskych dosahov starnutia obyvateľstva • Dnes žije v eurozóne 25% obyvateľov v dôchodkovom veku (traja pracujúci na jedného dôchodcu) • V roku 2050 to bude až 50 % (1,5 pracujúceho na jedného dôchodcu) • Verejné výdavky spojené so starnutím • Výdavky na dôchodky • Výdavky na zdravotnú starostlivosť • Výdavky na dlhodobú starostlivosť • vzrastú o 4% HDP. V niektorých štátoch (Grécko, Portugalsko) až o dvojcifernú hodnotu:

10. Riešenie si vyžaduje stratégiu • Viac ľudí zamestnaných • Neobstojí tradičná politika (Kontinentálny systém), kde muži pracujú a ženy plnia povinnosti súvisiace so starostlivosťou o rodinu. Väčšina žien túži po materstve aj po profesionálnom uplatnení. Verejná politika musí podporovať obidve túžby. • Skúsenosť škandinávskych krajín: vyššia pôrodnosť, lepšia starostlivosť o matky s deťmi, najvyššia spokojnosť a kvalita života • Reformovať systémy sociálnej ochrany vo vzťahu k starostlivosti o osoby v staršom a dôchodkovom veku • Ak to neurobíme na základe sociálnej spravodlivosti a solidarity, porazenými bude väčšina starších ľudí • Starší ľudia majú množstvo poznatkov a skúseností • (Treba ich motivovať, aby dlhšie pôsobili v pracovnom procese)

11. Pohľad na Európu • Miera zamestnanosti (r.2006): • Škandinávskekrajiny 73 % ( Švédsko 73,1%, Fínsko • 69,3%,Dánsko 77,4%) • Anglosaské krajiny70 % • Kontinentálne krajiny 64 % • Stredomorské krajiny 63 % • (Slovensko: 59,4 %) • Zdroj: Eurostat • Pozn.: Lisabonský cieľ: 70 % zamestnanosť v r. 2010

12. Miera zamestnanosti a pravdepodobnosť úniku pred chudobou

13. Neudržateľné krajiny treba reformovať • V posledných rokoch hospodárstvo EÚ rástlo pod svoje možnosti. Výsledkom toho sú milióny pracovných príležitostí, ktoré mohli byť vytvorené, ale neboli • V neudržateľných krajinách narastá napätie vo verejných financiách v dôsledku globalizácie, technologických zmien a starnutia populácie. • Celkový HDP deviatich kontinentálnych a stredomorských krajín: 2/3 HDP EÚ 25. • Ekonomická a sociálna výkonnosť týchto krajín je preto rozhodujúca pre zabezpečenie hladkého fungovania celej EÚ.

14. Imigrácia Áno, či nie? • Imigrácia nie je udržateľným riešením samým osebe • Je však súčasťou riešenia kritického starnutia európskeho obyvateľstva v nasledujúcich rokoch. • Pri súčasnom demografickom vývoji to bez nej nezvládneme. • Otázka nestojí, či imigrácia Áno, alebo nie • Otázka stojí: Ako?

15. Objavenie nášho produktívneho potenciálu • Viac, ako 80 % výmeny európskych výrobkov a služieb prebieha v rámci EÚ. • Tento dopyt je potrebné stimulovať pomocou zvýšených investícií, ktoré sa opierajú o narastajúcu spotrebu. • Spotreba závisí na ochrane kúpnej sily európanov • Investície do fyzického a ľudského potenciálu (kľúčový nástroj Lisabonskej stratégie) sú základným mechanizmom od politiky stabilizácie k dlhodobému ekonomickému rastu

16. Treba dohliadať na dlhodobú udržateľnosť verejných financií • Úsilie o konsolidáciu fiškálnych pozícií členských štátov • (plniť svoje strednodobé rozpočtové ciele podľa Paktu stability a rastu) • Štrukturálne reformy podľa lisabonskej stratégie pomôžu rýchlejšiemu rastu produktivity a vytváraniu pracovných miest a tak čeliť ekonomickému vplyvu starnúceho obyvateľstva • Reformy dôchodkových systémov, systémov zdravotnej starostlivosti a investovanie do dobrého zdravotného stavu dlhodobo zlepšia vládne financie

17. Zaistenie kvality verejných financií (národné programy reforiem) • Efektívne prideľovanie zdrojov • a • Smerovanie výdavkov do vzdelávania, vedy a výskumu: • zvýši rast produktivity a potenciál rastu • prinesie významný sociálny a hospodársky úžitok v oblasti inovácie a akumulácie ľudského kapitálu • zlepší fungovanie sociálnych modelov eurozóny

18. Nová energetická politika pre Európu • Boj proti zmene klímy • Zvýšenie energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti • Snaha o vytvorenie skutočného vnútorného trhu pre energie a plyn • Význam: • Vplyv na vývoj bežného účtu • Vplyv na vývoj cien

19. Finančná integrácia ako prostriedok • Na zvýšenie potenciálu rastu • Na zjednodušenie prispôsobovania sa hospodárskym šokom • Úžitok z vysoko integrovaných trhov • derivátov • podnikových dlhopisov • peňazí

20. Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA):význam pre spotrebiteľov • Používanie debetnej karty kdekoľvek v eurozóne • Lepšie bankové prevody pre všetkých spotrebiteľov • Potreba jediného bankového účtu pre celú oblasť eurozóny • Priame inkaso z účtu z ktorejkoľvek krajiny v eurozóne • Kedy? Koniec roka 2010

21. Prehlbovanie globálnych nerovnováhvarovný signál pre globálne hospodárstvo • Za rok 2006 vzrástol deficit bežného účtu USA na 857 mld. USD a je najvyšší v histórii • Japonsko, Ázia, Stredný východ (vyvážajúci ropu)-prebytky • Globálny prebytok b.ú. Číny vzrástol na 238,5 mld. USD – rekord • B.ú. Eurozóny je takmer vyvážený, ale Európa nemusí byť imúnna voči globálnym zmenám

22. Ako riešiť problém globálnych nerovnováh?Aktéri sa zhodli • V USA: Zvýšiť národné úspory • Znížiť deficit rozpočtu • Podpora súkromných úspor • V Japonsku: Štrukturálne reformy • Fiškálna konsolidácia • V Číne a ázijských krajinách s prebytkom: • Väčšia flexibilita výmenných kurzov • V krajinách, vyvážajúcich ropu: • Efektívne využitie vyšších výnosov • Eurozóna: Zvýšenie domáceho dopytu a reformy pre udrž. rastu

23. Cieľ eurozóny • Vyjadrovať sa jedným hlasom

24. Ďakujem za pozornosť. • www.europoslanec.sk