Zatepľovací systém THERMO SIDING ® a Energetická smernica 2002/91/EC

1. Zatepľovací systém THERMO SIDING® a Energetická smernica 2002/91/EC

2. SMERNICA 2002/91/EC o energetickej hospodárnosti budov 1) Zlepšovanie energetickej hospodárnosti 2) Meranie energetickej hospodárnosti 3) Parametre ovplyvňujúce energetickú hospodárnosť budov 4) Certifikácia energetickej účinnosti 5) Pravidelná kontrola 6) Znižovanie využívania energie v budovách 7) Záver

3. 1) Zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov Smernica 2002/91/EC týkajúca sa energetickej hospodárnosti budov, ktorú musia členské štáty zahrnúť do národnej legislatívy do januára 2006,zabezpečí, že štandardy v európskom stavebníctve budú klásť väčší dôraz na minimalizáciu spotreby energie. To zníži využívanie energie v budovách v celej Európe bez potreby dodatočných obrovských výdavkov. Zároveň sa viditeľne zvýši pohodlie užívateľov budov. Tieto opatrenia, zamerané hlavne na všetkých spotrebiteľov energie, predstavujú podstatnú časť stratégie EÚ na dosiahnutie záväzkov Kjótskeho protokolu.

4. Zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov Na základe tejto legislatívy: sa v celej Európe bude uplatňovať spoločná metodika na výpočet energetickej hospodárnosti budovy s ohľadom na miestne klimatické podmienky minimálne štandardy energetickej hospodárnosti budú určovať členské štáty a budú sa uplatňovať pre nové budovy, ako aj pri renovácii existujúcich veľkých budov. Mnohé štandardy budú vychádzať z existujúcich alebo pripravovaných európskych noriem systém certifikácie budov vo väčšej miere zviditeľní úroveň spotreby energie pre majiteľov, nájomcov alebo užívateľov

5. Zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov Výskumy dokázali, že do roku 2010 by sa mohla ušetriť viac ako jedna pätina súčasnej spotreby energie zavedením prísnejších štandardov pre nové budovy a pre budovy po renovácii. Predstavuje to značný prínos pre plnenie Kjótskeho cieľa a neboli by kladené žiadne výrazné nároky na zmenu nášho spôsobu život. Realizácia tohto potenciálu však závisí od miery efektívnej implementácie novej smernice.

6. 2) Meranie energetickej hospodárnosti Podľa článku (9) preambuly smernice 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov by opatrenia na ďalšie zlepšenie energetickej hospodárnosti budov mali brať do úvahy klimatické a miestne podmienky ako aj vnútorné prostredie budov. Podľa článku (4) smernice pri stanovení požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy členské štáty môžu rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi kategóriami budov. Majú sa brať do úvahy všeobecné podmienky vnútorného prostredia, má sa vylúčiť neprimeraný vplyv miestnych podmienok, navrhovanej funkcie a veku budovy.

7. Meranie energetickej hospodárnosti Podľa prílohy smernice by sa pri hodnotení energetickej hospodárnosti budov mali zohľadniť poloha a orientácia budov, vrátane vonkajšej klímy, ovplyvňujúce prirodzené vetranie a tepelné zisky od slnečného žiarenia. Pre účely výpočtu by sa budovy mali primerane klasifikovať do kategórií, ako sú napríklad rodinné domy rôznych typov, bytové domy, administratívne budovy, školské budovy, nemocnice, hotely a reštaurácie, športové zariadenia, budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby.

8. 3) Parametre ovplyvňujúce energetickú hospodárnosť budov Oblasť metodiky hodnotenia energetickej hospodárnosti budov podľa v súčasnosti platných a pripravovaných európskych noriem a predpisov kompatibilných so smernicou zahŕňa oblasti: vykurovanie chladenie klimatizáciu prípravu teplej vody osvetlenie

9. Parametre ovplyvňujúce energetickú hospodárnosť budov Hodnotenie jednotlivých miest spotreby energie je podkladom pre certifikáciu budov v porovnaní so stanovenou škálou - energetickými triedami. Spôsoby vyjadrenia energetickej hospodárnosti a energetickej certifikácie budov vyplývajú z pripravovanej EN WI 1 + 3 Dominantným miestom spotreby energie je spotreba tepla na vykurovanie ovplyvnená tepelnými stratami súvisiacimi s charakteristikami budovy a vykurovacím systémom.

10. Parametre ovplyvňujúce energetickú hospodárnosť budov Najväčší vplyv majú tepelnoizolačné vlastnosti hodnotené s rozlíšením nových a existujúcich budov pri uvažovaní vplyvu: - klimatických podmienok - teplota - slnečné žiarenie - vietor - účelu budovy - teplota vnútorného vzduchu - vnútorné zisky - veľkosti budovy a jej tvaru - vyjadrené faktorom tvaru - intenzity výmeny vzduchu - dávky čerstvého vzduchu na osobu - hygienické požiadavky

11. 4) Certifikácia energetickej účinnosti Aby boli potencionálni majitelia a nájomníci lepšie informovaní o predpokladaných prevádzkových nákladoch na budovu alebo byt, predajcovia a prenajímatelia im budú musieť predložiť platný energetický certifikát Kupujúci a potencionálny nájomníci budú lepšie informovaní, stavitelia budú mať väčšiu snahu uplatňovať vo svojich budovách energeticky účinné technológie a dizajn, čo sa prejaví na nižších prevádzkových nákladoch. Štátne orgány budú zverejňovať príslušné referenčné hodnoty, aby umožnili porovnanie energetických certifikátov. Certifikáty musia obsahovať odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti.

12. Certifikácia energetickej účinnosti Energetické certifikáty bude treba umiestniť na viditeľné miesta vo veľkých budovách(nad 1000 m2), ktoré pravidelne navštevuje verejnosť, aby sa medzi obyvateľmi zvýšilo povedomie o problematike energetickej účinnosti. Odporúčanú a aktuálnu teplotu vo vnútri budovy možno tiež umiestniť na viditeľné miesto v budove.

13. 5) Pravidelná kontrola Členské štáty zavedú systém pravidelnej kontroly kotlov a klimatizačných zariadení - - vo väčších domácnostiach, - viacbytových domoch, - v obchodných a verejných budovách, pretože zle nastavené zariadenia môžu byť príčinou nadmernej spotreby energie alebo nadmernej tvorby emisií oxidu uhličitého.

14. 6) Znižovanie využívania energie v budovách Európania musia používať menej energie! Obrat smerom k väčšiemu využívaniu domácich obnoviteľných zdrojov energie pomôže znížiť emisie a dovoz energií, všetci spotrebitelia energie by mali vynaložiť veľké úsilie na zníženie využívania energie.

15. Znižovanie využívania energie v budovách Doprava a priemysel predstavujú dve sféry veľkých spotrebiteľov energie. Naše budovy predstavujú približne 40% spotreby energie v Európe. Naša potreba na osvetľovanie, vykurovanie, chladenie a na teplú úžitkovú vodu v domácnostiach, na pracoviskách a v zariadeniach voľného času konzumuje viac energie ako doprava a priemysel. Dve tretiny energie, ktorá sa využíva v európskych budovách, predstavujú energiu pre domácnosti, ktorých spotreba každoročne narastá v súvislosti so zvyšovaním životných štandardov.

16. Záver Na hodnotenie energetickej hospodárnosti budov je treba stanoviť škálu minimálnych požiadaviek pre jednotlivé kategórie budov. Stanovené hodnoty sa menia aj v závislosti na vyjadrení 1 m2 , ku ktorému sa vzťahuje vypočítaná potreba tepla na vykurovanie - to znamená: - vykurovaná plocha - podlahová plocha (celkové vnútorné rozmery) - merná plocha (celkové vonkajšie rozmery budovy)