1 / 31

Klasifikácia slovných druhov

Klasifikácia slovných druhov. doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc. Predmet morfológie. gramatické tvary slovné druhy gramatické kategórie tvarotvorné procesy deklinácia konjugácia (komparácia). Predmet morfológie. gramatické tvary slovné druhy gramatické kategórie tvarotvorné procesy

vinson
Download Presentation

Klasifikácia slovných druhov

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Klasifikácia slovných druhov doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.

  2. Predmet morfológie • gramatické tvary • slovné druhy • gramatické kategórie • tvarotvorné procesy • deklinácia • konjugácia • (komparácia)

  3. Predmet morfológie • gramatické tvary • slovné druhy • gramatické kategórie • tvarotvorné procesy • deklinácia • konjugácia • (komparácia)

  4. Tézy prednášky 1. Vnímanie sveta a slovnodruhová kategorizácia. 2. Klasifikácia slovných druhov podľa lexikálneho, morfologického a syntaktického kritéria. 3. „Úskalia“ slovnodruhovej kategorizácie. 4. Syntetická klasifikácia slovných druhov.

  5. 1. Klasifikácia je kategorizácia zaraďovanie do skupín podľa istých hľadísk, triedenie triedenie do určitých kategórií rozumieť kategóriám znamená rozumieť značnej časti ľudského uvažovania

  6. Slová kategorizujte do dvoch skupín udrieť, otočiť, zhltnúť trvať, vyčnievať, vlastniť blesk, iskra, tep, okamih, pocit dom, strom, skala, zem, vzduch, voda

  7. verbo-nominálne spojenia udrieť, otočiť, zhltnúť trvať, vyčnievať, vlastniť verbá blesk, iskra, tep, okamih, pocit dom, strom, skala, zem, vzduch, voda substantíva

  8. Hopikategorizuje sa na základe trvania procesu udrieť, otočiť, zhltnúť trvať, vyčnievať, vlastniť blesk, iskra, vlna, tep, okamih, pocit dom, strom, skala, zem, vzduch, voda

  9. Kategorizujeme len slová? • keď používame všeobecné podstatné mená (apelatíva), uvažujeme v kategóriách • apelatívum pomenúva celú triedu (kategóriu) javov • vlak • stolička • zelenina • vták • strom • korytnačka • neukladáme do pamäti každý jednotlivý objekt „na spôsob videokamery“ • ale abstrahujeme spoločné vlastnosti vecí • rozumieť kategóriám znamená rozumieť značnej časti ľudského uvažovania

  10. 2. Prečo slová klasifikujeme (kategorizujeme) na slovné druhy?

  11. veci a javy v čase nemenná kvalita premenlivá v čase kvantita okolnosti vzťahy postoje emócie substantíva adjektíva verbá pronominá numeráliá adverbiá prepozície, konjunkcie partikuly interjekcie Vnímanie sveta a slovnodruhová kategorizácia

  12. Slovnodruhová kategorizácia súvisí so spôsobom vnímania a hodnotenia sveta.

  13. Čo sú slovné druhy • Slovné druhy sú veľké triedy slov so spoločnými • lexikálnymi, • morfologickými a • syntaktickými vlastnosťami a • spoločným kategoriálnym významom.

  14. Klasifikácia slovných druhov z lexikálneho hľadiska • autosémantické slovné druhy • s, adj, v, adv; pron, num • synsémantické slovné druhy • prep, konj, part, interj

  15. Klasifikácia slovných druhov z morfologického hľadiska • flektívne • s, adj, v, (adv), pron, num • neflektívne • prep, konj, part, interj

  16. Klasifikácia slovných druhov zo syntaktického hľadiska • autosyntagmatické • s, adj, v, adv; pron, num • synsyntagmatické • prep, konj, part, interj

  17. verbá – autosémantické SD substantíva, adjektíva – flektívne SD interjekcie – synsyntagmatické SD začal písať musí odísť chcem povedať synsémantické slovesá kupé, filé, negližé, kešu príma (človek), hurá (systém), dlžen, bordó neflektívne subst. a ajd. a zrazu všetci traja žblnk do potoka Mama, povedz žblnk, povedz... spev tíchne, žblnk vody nepočuť Cit. žblnk má platnosť vetných členov Ale: Čo z toho vyplýva?

  18. 1. • pri väčšine kategórií je takmer nemožné určiť množinu všetkých podmienok členstva v nich • netýka sa to len jazykových kategórií, ale kategorizácie vôbec

  19. vták -a mn. -ky/-ci A -ky/-ov m. operený stavovec so schopnosťou lietať: spevavý, sťahovavý v. KSSJ pštros -a mn. N a A -y m. veľký afr. nelietajúci vták s dlhým krkom, zool. Struthio Príklad 1:

  20. Príklad 2 • stolička -y -čiek ž. • 1. ľahšie sedadlo s operadlom pre 1 osobu

  21. stolička -y -čiek ž. 1. ľahšie sedadlo s operadlom pre 1 osobu

  22. klasická, aristotelovská kategorizácia kategorizácia založená na definícii objekt sa zaradí do najbližšej nadradenej triedy a potom sa uvedie špecifikačný príznak pštros veľký afr. nelietajúci vtáks dlhým krkom stolička -y -čiek ž. ľahšie sedadlo s operadlom pre 1 osobu definícia sa „povznáša“ nad detaily skúsenosti Wittgensteinove kategórie „rodinných podobností“ so skúsenosťou človeka počítajúca kategorizácia medzi kategóriami je komplikovaná sieť podobností, „rodinné podobnosti“ kartové hry loptové hry stolné hry olympijské hry Dva typy kategorizácie

  23. 2. Členy kategórie nie sú rovnocenné. • Najvýraznejší reprezentant kategórie je prototyp. • V ranom štádiu ontogenézy reči pozorujeme komunikačnú preferenciu prototypových členov.

  24. 3. Hranice kategórií sú neostré.

  25. potravina tekutina plávanie umenie šport podstatné meno sloveso zelenina ovocie

  26. keďže hranice kategórií sú neostré, v jazyku treba počítať s prechodnými javmi • volajúci • neurčitý tvar slovesa, adjektívne skloňovanie • hlavný (čašník) • substantivizované adjektívum

  27. Základné slovné druhy substantíva adjektíva verbá adverbiá

  28. Nezákladné slovné druhy • nadstavbové • zámená (niekto, nejaký, tadiaľ, niekoľko) • číslovky (piati, dvojaký, dvojnásobne) • vzťahové • predložky • spojky • častice • špecifické • citoslovcia

  29. Sotva __________ hneď mám ____________, že hlad zasa zapára. Zavolajte kuchára. Kuchár hrniec ____________, vraví mi: Si ______________! Zjedol by si plný kotol, aj ten kotol by si zhltol. Takého nám netreba. Kto by varil pre teba? cvičenie

  30. Sotva dojem, hneď mám dojem, že hlad zasa zapára. Zavolajte kuchára. Kuchár hrniec nesúci, vraví mi: Si nesúci! Zjedol by si plný kotol, aj ten kotol by si zhltol. Takého nám netreba. Kto by varil pre teba?

  31. Literatúra • Morfológia slovenského jazyka. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1966, s. 27 − 32. • Oravec, J. − Bajzíková, E. − Furdík, J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia. Bratislava: SPN 1988, s. 13 − 17. • Pinker, S.: Slová a pravidlá. Zložky jazyka. Bratislava: Kalligram 2003, s. 338 − 359.

More Related