80 likes | 204 Views
Interferencie, šumový prah prijímača a i. Ľ. Maceková STS 2010/11. Obr.: Interferencia (spolupôsobenie) iných, nežiadúcich vysielačov v súvislosti so smerovou charakteristikou antény [4]. S1. S1. Δ T S12. P S2. g r1. g t2. G T2. G R1. P E2. Δ T E12. E2. E1.
E N D
Interferencie, šumový prah prijímača a i. Ľ. Maceková STS 2010/11
Obr.: Interferencia (spolupôsobenie) iných, nežiadúcich vysielačov v súvislosti so smerovou charakteristikou antény [4]
S1 S1 ΔTS12 PS2 gr1 gt2 GT2 GR1 PE2 ΔTE12 E2 E1
Máme 2 sat. systémy – S1, E1, S2, E2 (satelity a pozems. stanice). Ovplyvňovanie systému 1 systémom 2 môžeme vyhodnotiť v podobe zvýšenia ekviv. šumovej teploty : PE2 ... max.výkon hust. PS2 GT2 GR1 gr1 gT2 k LS1E2 LS2E1 r ... všetky zisky a straty medzi S1 a E1 -potom zvýšenie ekviv. šumovej teploty ΔT12 systému 1 spôsobené od systému 2 je:
Príklad – interferencie: Máme 2 syst.v pásme C (6 GHz). Syst. 1 je ovplyvňovaný systémom 2, ale len uplink. Celková šumová teplota C-C linku systému 1 je 80 K. Ďalšie vst. údaje: Satelit S1: • pozícia ... 150° E • zisk antény smerom k E2 ... gr1(Φ12)=21dBi • zisk antény smerom k E1 ... gr1(0) = 22dBi • zisk transpondéra ... 110 dB • straty šírením od S1 k E1 (37270 km) ... 199,4 dB • Pozem.stanica E1: zisk antény smerom k S1 ...GR1(0)= 50dBi • Satelit S2 : pozícia ...145 ° E • Pozem. st. E2: pozícia .... 145 ° E, 43 ° N • zisk antény smerom k S1 ... GT2(θ21)=13,4 dBi • vysiel. výkon ... PE2=-33 dBW/Hz • straty šírením od E2 k S1 (37991km) ...199,5 dB Riešenie: Výpočet ΔTS12, a ΔT12, pričom r= 110+22-199,4+50 [dB] Výsledky: 1000 K, 18,2 K, ΔT/T = 22,8 %, čo je viac ako 6% a preto musí byť frekv. korekcia – koordinácia ITU
Doplnenie ku kvalite príjmu: Ešte nás zaujíma šumový prah družicového prijímača ... prahový S/N ... t.j. najmenšia hodnota C/N, pre ktorú ešte obraz nie je neprijateľný (S/N býva asi 8dB a menší – kvalitné sat. prijímače) • S/N závisí od viacerých faktorov prenosu: modulačného frekv. zdvihu ΔF, šírky pásma B, šírky zvuk. kanála • potom medzi S/N a C/N je vzťah: kde Gd … modulačný zisk, Pd ... fyziologický faktor hodnotenia obrazu (asi 13,2 dB) Vysvetl. a príklady hodnôt: F...frekv. zdvih špička-špička, napr.13,5MHz fmax....zvukový kanál, napr.8MHz B ... šírka pásma , napr. 27 MHz potom Gd je napr. 16,5 dB a S/N = 14dB+16,5dB+13,2dB=43,7dB Obraz sa považuje za kvalitný, keď S/N > 40dB…………… pokračovanie
Pri nízkych hodnotách C/N sa S/N od neho výrazne odlišuje. Šumový prah ... hodnota C/N pri ktorej S/N poklesne o 1 dB oproti vypočítanej hodnote S/N = C/N + Gd. (viď obr.dole) Pri príjme s úrovňou C/N pod hodnotou šumového prahu dochádza k výraznému zhoršeniu kvality obrazu. - snaha je znížiť šumový prah Obr. zdroj [1]
Literatúra: [1 ] J. Bradáč: Satelitní technika populárně, Grada, Praha, 1994