Kultúrne a historické pamiatky

1. Kultúrne a historické pamiatky Hrady v bratislavskom a nitrianskom kraji

2. Bratislavský kraj Bratislavský hrad: Hrad je obývaný od nepamäti. Prvý predchodca dnešného Bratislavského hradu na hradnom kopci vznikol najneskôr v čase vzniku egyptských pyramíd (2. polovica 3. tisícročia pred Kr.). Išlo o akúsi akropolu. Významná akropola tu stála najmä za čias Keltov čiže pred prelomom letopočtu. V čase Rímskej ríše, ktorej hranica prebiehala na Dunaji, tu stála rímska hraničná pevnosť. Vývoj dnešného hradu možno sledovať od čias Nitrianskeho kniežatstva. Najstaršia písomná správa je z 907, keď pri Bratislave porazili starí Maďari bavorské vojská. Obdobie Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy dokumentujú zvyšky trojloďovej baziliky, zistené na akropole pochádzajúcej z 9. stor. Hrad je uvedený aj v známej písomnej zmienke o Bratislave z roku 907. Zo slovanského kniežacieho hradu vznikol postupne prestavbami a úpravami stredoveký hrad, ktorý bol od polovice 11. stor. aj župným hradom. Stal sa načas pokladnicou korunovačných klenotov a neskôr aj korunovačným hradom. Obytná veža, ktorá bola miestom správneho, cirkevného a vojenského života, sa archeologicky zistila a je vyznačená v dnešnej dlažbe na nádvorí. Hradný kostol a prepošstvo presťahovali v roku 1221 do podhradia. Odvtedy mali dejiny tohto feudálneho centra svoj samostatný vývoj.

3. Dnešný vzhľad blokovej monumentálnej stavby vznikol v rámci neskorogotickej prestavby za kráľa Žigmunda Žigmundovská prestavba využila aj stáročiami osvedčenú trasu ranogotického opevnenia a doplnila ju o bašty a vstupnú bránu. Zaraduje sa medzi centrá stavebného vývoja podunajskej oblasti, ktoré sa stali vzormi pre širokú škálu architektúr vo svojom období. Dnešná dispozícia hradu s pravidelným štvoruholníkovým pôdorysom okolo ústredného nádvoria je výsledkom stavebného úsilia obdobia renesancie a raného baroka. Na rozdiel od nemecky orientovanej neskorej gotiky sa stavebných podujatí v r.1552 a 1639 zúčastnili predovšetkým talianski majstri, prenášajúci umenie svojej domoviny aj do severne položených krajín. Prestavbou sa hrad zmenil na reprezentačné korunovačné sídlo uhorských kráľov. Žiaľ, tieto úpravy sa nám dodnes zachovali len vo fragtnentoch. Posledná veľká prestavba, ktorá zmenila pevnosť na reprezentačné sídlo habsburského cisárskeho dvora, sa uskutočnila 1750-1760 podľa projektov významných európskych - francúzskych, talianskych a rakúskych - architektov. V novom paláci umiestnili obrazáreň, knižnicu a vzácne umelecké zbierky. Priestranné plochy pevnosti, pôvodne určené na manipuláciu s vojenskou technikou a na obranu proti nepriateľovi, sa skultivovali francúzskymi záhradami doplnenými záhradnými architektúrami, oranžériami, terasami, voliérou, letnou a zimnou jazdiarňou. Koniec 18. stor. je obdobím úpadku Bratislavského hradu ako korunovačného centra krajiny. Po smrti Márie Terézie tu umiestnil Jozef II. školiace stredisko.

4. Hrad 1811 vyhorel a napriek viacerým pokusom zlepšiť jeho stavebný stav bol vyše 140 rokov v ruinách. Nové dejiny sa začali písal až 1953, keď sa pristúpilo k jeho záchrane a postupnej obnove. Rekonštrukcia hradu sa uskutočnila 1956-68. Z obdobia feudalizmu sú tu jedinečné umeleckoremeselné a umelecké diela, dokumenty o vývine miest a života poddaného ľudu i šľachty. Bohato zastúpené sú aj novšie dejiny cenné exponáty ľudového umenia; pozornosť si zaslúži aj najväčšia numizmatická zbierka na Slovensku a zbierka hudobných nástrojov. Archeologická časť expozície prezentuje cenné praveké nálezy (paleolitická Venuša z Moravian, fragment lebky neandertálca zo Šale), unikátny poklad zlatých šperkov z doby bronzovej z Barce, nálezy z mladohalštatských mohýl v Nových Košariskách, kováčske a poľnohospodárske nástroje z keltského obdobia v Plaveckom Podhradí, pamiatky z rímskej doby, pozoruhodné sú aj šperky zo slovansko-avarského pohrebiska z Devín. Novej Vsi, a najmä unikátne nálezy z obdobia Veľkomoravskej ríše. Expozície sú prístupné verejnosti. V novej prístavbe podľa historického vzoru na západnej strane hradu sa nachádzajú kancelárie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.

5. Bratislavský hrad hrad po Pálffyovskej prestavbe po roku 1663

6. Devínsky hrad: Zrúcanina hradu Devín ležia na skalnom brale nad sútokom riek Moravy a Dunaja. Patrí k významným pamätníkom slovenskej minulosti. Mimoriadne významná strategická poloha, známa už Keltom a Rimanom, bola príčinou aj k založeniu mohutného slovanského hradiska na hradnom návrší, ktoré sa roku 864 prvý raz písomne uvádza pod menom Dowina. Toto rozsiahle hradisko, chránené od Dunaja vysokým bralom a od severovýchodu priekopami a zemnými valmi, bolo v období Veľkej Moravy jednou z najdôležitejších pevností proti expanzii Franskej ríše. Po zániku Veľkej Moravy stratil Devín na dlhší čas svoj strategický význam. Znovu ho nadobudol až v 13. storočí, v období rakúsko-uhorských bojov o Devínsku bránu, keď na hradnom kopci vznikol kamenný, rozmermi však omnoho menší pohraničný strážny hrad. Jeho základom bola polygonálna strážna veža s obranným múrom, ktorú postavili na vrchole skalného brala. K rozsiahlejšej výstavbe hradu prišlo potom až v prvej polovici 15. storočia, keď vybudovali východné predhradie s novým obytným palácom. Roku 1460 sa stali vlastníkmi hradu grófi zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí zriadili druhé predhradie. Vtedy postavili južne od skalného brala na osamele stojacom skalnom stržni menšiu polygonálnu strážnu vežičku s cimburím, nazývanú podľa povesti Panenskou vežou. Prestavbu horného hradu spolu s výstavbou nového opevnenia na južnom a severnom svahu urobili v dôsledku tureckého nebezpečenstva Báthoryovci, ktorí boli jeho majiteľmi v rokoch 1527 - 1606. Posledné opevňovacie práce uskutočnili na hrade Pálffyovci v druhej polovici 17. storočia, v čase opätovného tlaku Turkov na Viedeň, keď vznikla na severnom svahu mohutná hranolová bašta. Po zániku tureckého nebezpečenstva Devín stratil obranný význam a v 18. storočí sa začal rozpadávať. Jeho zánik urýchlili aj napoleónske vojská, keď roku 1809 vyhodili horný hrad do povetria. Od čias slovenského národného hnutia, po štúrovských vychádzkach na hradné zrúcaniny, sa Devín stal pre svoju veľkomoravskú tradíciu symbolom nielen dávnej slovanskej slávy, ale aj symbolom slovanskej družby a priateľstva medzi národmi.

7. Devínsky hrad

8. Červený kameň: Je to hrad na Slovensku na juhovýchodnom svahu Malých Karpát neďaleko Modry nad obcou Častá. Na nádvorí dnešného hradu Červený Kameň stál už v polovici 13. storočia kamenný hrad, ktorý bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov, tiahnúcej sa od Bratislavy až po žilinu. Tento pôvodný hrad zanikol v prvej polovici 16. storočia Základom pevnosti bolo pôvodne iba juhovýchodné obytné krídlo, v ktorého suteréne boli rozsiahle skladovacie priestory. Bašty postavené na obranu pevnosti, boli prispôsobené vyspelej delostreleckej obrane. Pevnosť dobudoval po roku 1588 jej majiteľ Mikuláš Pálffy dostavbou ďalších dvoch poschodových obytných krídel a jedného prízemného krídla.Pevnosť sa tak stala zároveň honosným renesančným zámkom, ktorého obytné priestory zariadili umelecky vyspelým interiérom. Neskoršie prestavby už iba zvyšovali reprezentačnosť rodového panského sídla. Aj keď bol hrad v nasledujúcich storočiach niekoľkokrát poškodený požiarom, Pálffyovci, ktorí boli jeho vlastníkmi až do druhej svetovej vojny. Objekt dnes slúži ako múzeum nábytku.

9. Červený kameň

10. Nitriansky kraj Nitriansky hrad: Je výsledkom staviteľskej činnosti takmer desiatich storočí, stojí na mieste starého výšinného slovanského hradiska, pôvodne obklopeného meandrovitým korytom rieky Nitry. Prvá písomná zmienka o hradisku pochádza z roku 871. V rokoch 880 - 892 tu bolo aj biskupské sídlo. Po páde Veľkej Moravy toto biskupstvo zaniklo, po vzniku uhorského štátu ho však už v druhej polovici 11. storočia obnovili. Význam Nitrianskeho hradu v tomto čase potvrdzuje tzv. Maurova legenda z rokov 1064 - 1070, ktorá spomína na hrade baziliku sv. Emeráma.. Hrad odolal aj tatárskemu vpádu v roku 1241, o tri desaťročia neskôr roku 1271 ho však veľmi poškodil požiar počas obliehania Přemyslom Otakarom II. Začiatkom 14. storočia ho dva razy po sebe dobyl Matúš Čák a roku 1431 ho obliehali husiti. Za kráľa Žigmunda vybudovali v prvej polovici 15. storočia nové hradné opevnenie. K ďaľšej veľkej stavebnej a obnovnej činnosti došlo na hrade však až na začiatku 18. storočia, keď prestavali tzv. horný kostol a vybudovali nový biskupský palác. Stále prestavby hradu takmer úplne zotreli jeho pôvodnú podobu. Zachovala sa z nej iba časť románskeho kostola sv. Emeráma z prvej polovice 13. storočia. Z gotického obdobia ostala časť hradobného múru a veľký gotický kostol z prvej polovice 14. storočia. Zo 16. storočia sa zachovala vnútorná hradná brána. V pomerne dobrom stave sa nám zachovali iba stavby z konca 17. a z 18. storočia. Nitriansky hrad ako pamätník veľkomoravského obdobia našich dejín pútal už oddávna záujem verejnosti.

11. Levický hrad: Bol postavený v druhej polovici 13-teho storočia na skalnej vyvýšenine nad močaristým územím. Mal chrániť cestu do kláštornej pevnosti v Hronskom Beňadiku a do stredovekých banských miest. V roku 1578 bol hrad natoľko dobre opevnený, že ho Turci márne obliehali. Dobyli ho až v roku 1663, pričom o rok boli porazení a hrad sa opäť dobre opevnil. Vnútorné budovy hradu zničili až v roku 1709 Rákocziho vojská pri bitke s cisárskymi. Eszterházyovci, ktorí ho poslední vlastnili v 18-tom storočí, ho využívali len ako sklady. V rámci pamiatkovej záchrany objektu boli v 70.-tych rokoch 20.-teho storočia zakonzervované ruiny hradu a opevnenia, pričom v Dóboovskom kaštieli sa umiestnilo Tekovské múzeum.

12. Nitriansky hrad Levický hrad

13. Ďakujem za pozornosť Matej Macháček