360 likes | 569 Views
Vývoj v Európe cez dnešok k budúcnosti . Jozef Kováč a Jakub Rusnák ZŠ.sv.Vincenta de Paul,Levice Vývoj v Európe od priekopníkov európskej myšlienky cez dnešok k budúcnosti . Schumanova deklarácia.
E N D
Vývoj v Európe • cez dnešok k budúcnosti Jozef Kováč a Jakub Rusnák ZŠ.sv.VincentadePaul,Levice Vývoj v Európe od priekopníkov európskej myšlienky cez dnešok k budúcnosti
Schumanova deklarácia • Pojmom Schumanova deklarácia sa označuje prejav francúzskeho ministra zahraničných vecí RobertaSchumana z 9. mája 1950, v ktorom navrhol vytvoriť Európske spoločenstvo uhlia a ocele, ktorého členovia by spoločne riadili produkciu týchto komodít.
Míľniky európskej integrácie • 9. máj 1950 - RobertSchuman, minister zahraničných vecí Francúzska prednesie svoju reč pred novinármi celého sveta; trvalý mier vidí v určitej nadnárodnej organizácii, ktorá by kontrolovala ťažbu uhlia a oceliarsky priemysel, čo by znemožnilo tajné zbrojenie jednotlivých krajín. 9. máj je od roku 1986 Deň Európy.
Montánna únia • Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO) alebo Montánna únia bola v rokoch 1952 - 2002 medzivládna hospodárska organizácia a neskôr jedna z troch súčastí Európskeho spoločenstva, resp. od roku 1993 Európskej únie. Bolo založené Parížskou zmluvou, ktorú podpísalo 18. 4. 1951 Francúzsko, Nemecká spolková republika, Taliansko, Belgicko, Luxembursko a Holandsko. Pridruženými členmi sa stali Spojené kráľovstvo a Švajčiarsko. Zmluva bola uzavretá na 50 rokov a vstúpila do platnosti po ratifikáciách 25.7.1952.
Cieľom bolo zmysle tzv. Schumannovho plánu, aby spoločný trh s oceľou, uhlím, koksom, železnou rudou a šrotom a hospodárska spolupráca zabránili ďalšej európskej vojne. Spoločný trh sa podarilo vybudovať asi do roku 1957. 1. júla 1967 bola zlúčená exekutíva ESUO a EHS a EURATOMu.
Apríl 1951 - Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Francúzsko, Nemecká spolková republika a Taliansko podpíšu zmluvu o vytvorení Montánnej únie. 25. marec 1957 - 6 zakladajúcich krajín podpíše Rímske zmluvy (EHS, EURATOM) - platnosť nadobudli 1. januára 1958.
1. august 1968 - vznik colnej únie1. január 1973- prvé rozšírenie7.- 10. jún 1979 - prvé priame voľby do Európskeho parlamentu
17.február 1986 - podpísanie Jednotného európskeho aktu; cieľom je vytvorenie jednotného trhu, odstránenie zostávajúcich obmedzení pre voľný pohyb tovarov do roku 1992 (EUROPE 1992).1. november 1993 - Európska únia (Maastrichtská zmluva - 7. február 1992)
17. jún 1997 - Amsterdamská zmluva; hlavné témy sú trh práce, posilnenie jednotného trhu, silnejšia Európa vo svete, efektívnejšia organizačná štruktúra pre rozširovanie7.- 9. december 2000 - Zmluva z Nice, ktorá posilnila historickú dôležitosť rozšírenia
Maastrichtská zmluva • Zmluva o Európskej únii alebo neoficiálne Maastrichtská zmluva je zmluva podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, ktorá vstúpila do platnosti 1. novembra 1993.
Maastrichtská zmluva zmenila názov Európskeho hospodárskeho spoločenstva na Európske spoločenstvo. Zaviedla taktiež nové formy spolupráce pre vlády členských štátov - napríklad v oblasti obrany a v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Pridaním tejto medzinárodnej spolupráce k terajšiemu systému Spoločenstva vytvorila Maastrichtská zmluva novú politickú a zároveň hospodársku štruktúru pozostávajúcu z tzv. troch pilierov - Európsku úniu.
Európa po "studenej" vojne • Na základe zmluvy podpísanej v roku 1991 v holandskom meste Maastricht, pomenovanie Európske spoločenstvá bolo vystriedané názvom Európska únia, ktorá už demonštrovala vytvorenie politickej únie. Najdôležitejšie body zmluvy: zavedenie spoločnej meny a založenie Európskej centrálnej banky (ECB)
Vytvorenie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, schválenie "troch pilierov" (Európske spoločenstvá, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, spolupráca v oblasti justície a vnútorných vecí), spoločná vízová a azylová politika, a pod..
Najdôležitejšie otázky európskej integrácie od 90-tych rokov až po súčasnosť sú identické: rozširovanie smerom na východ, spoločná mena a spoločná obranná a bezpečnostná politika. Zmluvy podpísané v minulom desaťročí - Maastricht, Amsterdam, Nice - sa v podstate zaoberali týmito problémami, líšili sa len v dosiahnutých výsledkoch.
Menová únia už existuje a zavedením eura už vnikla aj do každodenného života ľudí. Pokrok sa poznamenáva aj v ďalších dvoch oblastiach, ale konečná podoba sa ešte len rysuje. V rámci Únie sa ďalej vedie boj medzi zástancami prehlbovania integrácie a prívržencami rozširovania EÚ. Ale keď EÚ chce mať významné miesto vo svete, obidva kroky sú nevyhnutné.
"Priekopníci" európskej integrácie: KONRAD ADENAUER (1876-1961)Nemecký kancelár (1949-1963); po druhej svetovej vojne priviedol naspäť Nemecko do Konfederácie národov a tým prispel k európskej integrácii ROBERT SCHUMAN (1886-1963)Francúzsky minister zahraničných vecí (1948-1962), predseda Európskeho parlamentu (1958-1960); Schumanov plán bol základom zmluvy o založení Montánnej únie
JEAN MONNET (1888-1979) Francúzsky hospodársky poradca, prvý predseda Montánnej únie (1952-1955); podľa neho "Zjednocujeme ľudí, a nie štáty" - európske programy, ktoré nesú svoje meno boli vypracované v tomto duchu.
Vlajka Európskej únie • modrá vlajka s 12 hviezdami v kruhu, • symbolika 12 – dokonalosť, celistvosť, jednota.
Hymna Európskej únie • „Óda na radosť“ z Deviatej symfónie LudwigavanBeethovena • Motto Európskej únie: „ Zjednotení v rozmanitosti“ • Deň Európy – 9. máj (9. mája 1950 – Schumanova deklarácia )
Európska komisia (sídli v Bruseli) • každá krajina má jedného zástupcu (komisára ), ktorého nominuje jeho krajina, • každý komisár zodpovedá za pridelený rezort, • na čele komisie je predseda Európskej komisie schválený Európskym parlamentom, • funkčné obdobie komisárov je 5 rokov, • iniciuje európske zákony, • garantuje presadzovanie európskej politickej stratégie.
Súdny dvor Európskych spoločenstiev (sídli v Luxemburgu) • dohliada na plnenie právnych noriem EÚ v jednotlivých štátoch, • má právo ukladať tresty, • každá členská krajina má zastúpenie jedného sudcu.
Európsky parlament (sídli v Štrasburgu, resp. Bruseli) • je zložený zo 732 členov zo všetkých krajín EÚ, 1/3 tvoria ženy, • poslanci sa volia v jednotlivých krajinách každých 5 rokov, • schvaľuje európske právne predpisy a rozpočet, • zodpovedá sa mu Európska komisia, má kompetenciu odvolať komisárov.
Európska rada • pozostáva z hláv štátov a vlád a predsedu Európskej komisie, • schádza sa 4 -krát ročne, • určuje smernice pre EÚ a zvažuje odporúčania Európskeho parlamentu.
Rada ministrov • členmi súministri jednotlivých národných vlád podľa svojich rezortov, • členovia rady sa striedajú podľa predmetu jednotlivých diskusií.
Rozširovanie EU • Spojené kráľovstvo, Dánsko, Írsko - 1973Grécko - 1981Španielsko, Portugalsko - 1986Nemecká demokratická republika - 1990Jediná krajina, ktorá opustila ES, bolo Grónsko, ktoré sa po získaní nezávislosti od Dánska v roku 1979 rozhodlo na základe referenda opustiť ES v roku 1985.Rakúsko, Švédsko, Fínsko - 1995Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko, Česko, Maďarsko, Slovinsko, Malta, Cyprus - 2004
Ďalšie rozširovanie EÚ a kritériá vstupu • Vstupom 10 krajín mala Európska únia k 1. máju 2004 457 miliónov obyvateľov z 25 krajín. Proces európskej integrácie sa však ani zďaleka neskončil. V roku 2007 sa EÚ rozšírila o Rumunsko a Bulharsko • ( celkovo 27 krajín ) a stále ďalšie štáty majú záujem o prístupové rokovania a následný vstup.
Pre vstup do EÚ platia tieto zásadné kritériá, ktoré musí splniť každý člen: • Politické – záruka demokracie, právneho poriadku, rešpektovanie ľudských práv a práv menšín • Ekonomické – fungujúca trhová ekonomika, schopnosť čeliť konkurencii • Právne - prevzatie záväzkov Európskej únie – všetkých schválených zákonov
Výhody vstupu do EÚ • jednotná zahraničná, obranná a bezpečnostná politika, • jednotný trh ( voľný pohyb jednotlivcov, tovarov a služieb), • spoločná sociálna politika, politika zamestnanosti, rozvoj regiónov, • hospodárska a menová únia ( zavedenie spoločnej meny ), • možnosti kontaktov, štúdia a práce v zahraničí, rozvoj turistiky, • garantovanie základných občianskych a ľudských práv,
Riziká vstupu do EÚ • povinnosť preberať všetky právne normy schválené EÚ, • snaha väčších krajín o dominantné postavenie v rámci EÚ, • nebezpečenstvo potierania špecifík jednotlivých krajín a straty národnej identity, • prijatie právnych noriem EÚ, ktoré sú v rozpore s kresťanskou morálkou ( potraty, pokusy na embryách, registrované homosexuálne partnerstvá... )
Na záver tejto témy ešte jedna poznámka. V návrhu Európskej ústavy z roku 2004 sa spomínal veľký vplyv gréckej filozofie či francúzskeho osvietenstva na súčasnú Európu, no o Bohu a kresťanstve tam nebola ani zmienka.
Otcovia európskej integrácie jasne chceli budovať jednotnú Európu na kresťanských princípoch, ako o tom svedčia i prorocké vyjadrenia jedného z nich RobertaSchumana:
„ Demokracia má základ v evanjeliu, pretože jej hnacím motorom je láska. Demokracia buď bude kresťanská alebo nebude. Protikresťanská demokracia bude len karikatúrou, ktorá sa zvrhne na tyraniu alebo na anarchiu...“
„Ide o to, aby sme prijali obrovskú morálnu autoritu cirkvi, ktorú spontánne uznáva veľké množstvo občanov a takisto aj vysokú hodnotu jej učenia, ktorú doteraz nedosiahol nijaký filozofický systém.“
„Nech myšlienka zmierenej Európy, zjednotenej a silnej, je príkazom pre mladé generácie, aby slúžili ľudstvu, konečne oslobodenému od nenávisti a strachu, ktorá sa po dlhom rozdelení znova priúča kresťanskému bratstvu.“
ĎAKUJEME ZAPOZORNOSŤ. ZDROJE • http://europavskole.blogspot.sk/ • +google obrázky • http://sk.wikipedia.org • http://europa.eu