E N D
Doris Lundová ERIK
Doris Lundová opisuje autentický zápas človeka v boji s rakovinou. Autorka si nevybrala sama námet svojej knihy pre jeho zaujímavosť, dramatickosť, tento námet autorke vnútila skutočnosť – jej 17-ročný syn mal leukémiu. Autorka pozorne sleduje liečbu, opisuje procedúry, vykresľuje obrovskú newyorskú nemocnicu, kde sa nachádza výskumný ústav rakoviny. Opisuje obetavý prístup lekárov a celého personálu k týmto ľuďom, ktorí bojujú do poslednej chvíle.
Dej knihy začína v roku 1966. Hlavným hrdinom je Erik, 17-ročný chlapec, športovec, kapitán futbalového mužstva známej univerzity, dobrý plavec, priateľ, syn, brat. Chystá sa nastúpiť do 1. ročníka na Connecticutskú univerzitu. No zároveň sa púšťa do boja s neľútostnou chorobou.
Rodičia mu najskôr nepovedali, akú má chorobu. Nechceli ho vystrašiť, tak mu oznámili, že má anémiu /chudokrvnosť / , že sa to liekmi časom upraví. Rodina sa chystala stráviť najbližšie Vianoce pri mori, ale Erikov zdravotný stav sa veľmi zhoršil a musel ísť do nemocnice. Vtedy mu mama povedala pravdu o jeho stave, že má leukémiu. Erik to prijal so slovami, že bude BOJOVAŤ.
Dovolenka sa nakoniec uskutočnila, no Erik musel ísť znovu do nemocnice. Potom sa zapísal na univerzitu. Rodičia mu kúpili auto, aby mohol denne dochádzať domov. V novinách našli správu o výrobe lieku proti leukémii. Navštívili lekára, ktorý sa tým zaoberal. No zatiaľ to boli len experimenty.
Lekár ho ubezpečil, že môže študovať i hrať futbal. Erik dostal nový liek, ktorý mal však vedľajšie účinky / ťažko rozprával, nemohol jesť/. Tento stav sa postupne zlepšoval, aj v škole sa mu darilo. Prešla zima, jar, bolo leto a Erik bol na tom lepšie. V lete chodil na rôzne brigády. V septembri znovu nastúpil do školy. No po čase mu nasadili ďalšie lieky a Erik začal „vyvádzať“. Rozbil okno, v noci na chodbe hral futbal a pod. V nemocnici mu začali dávať nový liek, asparaginázu.
Erik sa skamarátil s dr. Grannom, ktorý mu tento liek podával. Dokonca spolu uskutočnili výlet do Kalifornie. Niekoľko dní po návrate mal Erik spolu s kamarátmi dopravnú nehodu. Mal zlomený nos a nevidel dobre na jedno oko. Neskôr mu na oku zistili metastázy, ale následným ožarovaním sa to zlepšilo. Erik sa postupne skamarátil s pacientmi v nemocnici. Keď prišiel domov na priepustku, spomínal na niektorých, ktorí v posledných dňoch zomreli.
Počas ďalších Vianoc bola rodina spolu, ale potom sa musel Erik znovu vrátiť do nemocnice. A tak sa to striedalo: pobyt v nemocnici – priepustka domov, v lete brigáda. No čoraz častejšie vznikali medzi ním a mamou hádky. Keď bol Erik v 3. ročníku, spoluhráči si ho zvolili za kapitána. No jeho stav sa veľmi zhoršil – vysoké teploty, bezvedomie. Dozvedeli sa o tom jeho kamaráti, spoluhráči a rozhodli sa preto darovať krv, aby ho zachránili. Podarilo sa.
V lete organizoval Erik tábor pre deti. Deň pred začiatkom musel znovu do nemocnice. Od liekov mu vypadali vlasy. V jednej chvíli sa zdalo, že zomiera, no znovu sa mu podarilo to prekonať. Erik sa zaľúbil do ošetrovateľky MaryLou. Pozval ju na prechádzku. Neskôr ju pozval domov na návštevu.
Erika pozvali, aby si zahral v medziročníkovom zápase. Vybehol na trávnik, ale len na 10 minút. Nasledujúce Vianoce nebol Erik doma. Strávil ich s MaryLou pri mori. Po návrate oslávil spolu s kamarátmi svoje 22. narodeniny. Po oslave znovu nastúpil do nemocnice. Jeho stav sa veľmi zhoršil 21. februára. Zlyhala mu oblička. Operovali ho. Prežil operáciu, no napriek tomu upadol do bezvedomia a lekári konštatovali, že Erik zomiera.
Ešte otvoril na chvíľu oči. Všetci z rodiny k nemu ešte prehovorili. Zomrel v náručí MaryLou. Rodina sa rozhodla darovať Erikovo telo lekárskej fakulte. No nebolo to také jednoduché, tak ho nakoniec pochovali v mestskom cintoríne.
Kniha o ľudskosti, vzájomnej pomoci a láske nielen medzi najbližšími, ale aj medzi neznámymi, lekármi, sestrami, pacientmi.
„Toto je peklo. Ale aj nebo je tu, pomyslela som si. Je to posvätné miesto. Lebo som tam videla lásku.“ „Lebo len lásku – iba to jediné – možno odkázať.“ „A navzdory tomu, že takmer celú mladosť musel bojovať o život, neprestal vnímať krásu sveta a možnosti, ktoré mu svet ponúkal.“