1 / 53

Ps ychológia osobnosti a sociálny pracovník

Ps ychológia osobnosti a sociálny pracovník. Osem hodín interaktívnych prednášok Skúška pozostávajúca: test - 100 bodov ústna časť v prípade získania menej ako 50 bodov

miriam
Download Presentation

Ps ychológia osobnosti a sociálny pracovník

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Psychológia osobnosti a sociálny pracovník Osem hodín interaktívnych prednášok Skúška pozostávajúca: test - 100 bodov ústna časť v prípade získania menej ako 50 bodov Známky: A - 85-100 bodov B – 70-84 bodov C - 65-69 bodov D - 50 – 64 bodov Tatiana Korošová, špec.lekárskej psychológie tana_koros@yahoo.com 063/1180285

  2. Odporúčaná literatúra • Hall, C.S., Lindzey G.: Psychológia osobnosti. SPN, Bratislava 1997. • Drapela, K.: Přehled teórii osobnosti. Portál, Praha 1997. • Výrost, J., Ruisel, I. (Eds.): Kapitoly z psychológie osobnosti. Veda, Bratislava 2000. • Řičan, P.: Psychologie osobnosti. Praha: Grada 2007.  • Odporúčaná: • Atkinson, R. L. Psychologie. Portál, Praha 2003. • Balcar K.: Úvod do studia psychologie osobnosti. Mach, Chrudim 1991. • Mikšík, O.: Psychologické teorie osobnosti. Karolinum, Praha 1999 • Nakonečný M.: Psychologie osobnosti. Academia, Praha 1995. • Smékal, V.: Psychologie osobnosti. Člověk v zrcadle vědomí a jednání. Barrister&Principal, Praha 2002.

  3. Psychológia osobnosti a sociálny pracovník Predmetom psychológie osobnosti je vytvorenie všeobecného modelu štruktúry osobnosti.

  4. Obsah predmetu psychológia osobnosti Ciele Psychológie osobnosti • Psychológia osobnosti, Pojem osobnosť • Prístupy ku štúdiu osobnosti • Definície osobnosti • Dimenzie teórie osobnosti

  5. Ciele predmetu • Kto som? • Ako si rozumiem, môžem rozumieť s inými ľuďmi? Súkromná teória osobnosti • Kto je on alebo ona? • Čo je to ľudský život? • Aký zmysel má moja existencia tu a teraz? • Štúdium osobnosti je skôr o tom, ako sa osoby prejavujú, než o tom, kto sú, resp. čo sú zač (W.K.B. Hofstee, 2000).

  6. Pojem osobnosti Etymológia (pôvod) termínu „osobnosť“: Persona (lat.) = MASKA (tiež maska Boha podsvetia) Boh podsvetia Hádes zobrazený na váze zo 4. storočia pred Kr. – jeden z najstarších gréckych bohov (bratia: Zeus/vládca nad nebom a zemou, Poseidon/vládca mora)

  7. Možné odpovede Maska - z čoho vyplýva dvojaké možné poňatie osobnosti: Podstata človeka, byť sám sebou. Niečo zahaľuje - získať popularitu a náklonnosť • O pôvode (etymológii) slova persona existujú dohady: • „per - sonare“ = „znieť cez“ (tvar masky v Antike), • „per se esse“ - byť o sebe, byť sebou (Persona (lat.), Prosopon (gr.) ) • Persona=„malý phersu“ (malá časť celkového zamaskovania) • (etruské slovo phersu )

  8. Vymedzenie pojmu osobnosti Napriek tomu, že v súčasnosti existuje viac ako 50 rôynych definícií osobnosti, ešte stále sa nedá uspokojivo vymedziť, čo je to osobnosť. Persona / latin./ - maska, ktorú si herec nasadzoval na tvár, aby tým výrazne ukázal, akú postavu predstavuje. Lico – ruský výraz tvár Osobnosť podľa slovníka slovenského jazyka je človek s vyhranenými vlastnosťami, kvalitami, individualita. Duševné zloženie osoby ako súhrn typických vlastností pre človeka, charakter

  9. Opis osobnosti Hodnotiace Deskriptívne (Osobnosťou sa rozumie osobitosť; Diferenciálna Psychológia) .Osobnosť ako architektúra

  10. Prístupy ku štúdiu osobnosti Pri snahe vystihnúť čo najpresnejšie osobnosť sa pohybujeme na dvoch úrovniach: • možnosti /nakoľko vôbec možeme preniknúť do podstaty osobnosti/ • skutočnosti / do akej miery je schopný človek v experimentálnych podmienkach prejaviť svoju osobnosť/

  11. Prístupy ku štúdiu osobnosti Pri skúmaní osobnosti rozlišujeme, pohybujeme sa v troch základných rozmeroch: • vonkajší – prejavy osobnosti • vnútorný- prežívanie vlastného JA • vývinový- zmeny osobnosti v životných obdobiach

  12. Definície osobnosti (Allport, 50 definícií; podľa obsahu: • kolekcionistické chápanie osobnosti (zberné definície; Osobnosť je suma....) • štruktuálny prístup k osobnosti: • Integratívne definície - vnáša konzistenciu a poriadok do všetkých spôsobov chovania jedinca • Hierarchické definície - vertikálna hĺbková organizácia (Freud) • Adaptačné definície – biológovia, behavioristi • Definície na základe rozdielov a jednoty - C. Kluckhohn a A. H. Murray: „každý človek je v určitých ohľadoch ako všetci ostatní, ako niektorí ostatní, ako žiaden iný človek.“ • Situačné a interakčné definície osobnosti • Systemové uvažovanie o osobnosti • Metaindividuálny (atribučný) prístup Chápanie osobnosti, ako autorstvo činov a zmyslu života

  13. Podelenie teórií osobnosti podľa Allporta /1957/ • Definície biologicko-spoločenské- kladú dôraz na to, že osobnosť sa utvára odpoveďami iných na osobnosť, vyťahom iných k nej • Biofyzické definície vidia v osobnosti súhrn vrodených a yískaných vlastností • „omnibusové“ tvoria pojem osobnosti vypočítavaním všetkého, čo je zviazané s osobnosťou • Definície, ktoré v osobnosti vidia prostriedok prispôsobovania sa životným podmienkam • Osobnosť reprezentuje najvnútornejšiu, pravú podstatu človeka

  14. Dimenzie teórie osobnosti • vedomé (napr. Rogers) versus • nevedomé determinanty správania (Freud, Jung) proces učenia (napr. Skinner, Bandura) versus • výsledky učenia (napr. Murray, Cattel, Allport)

  15. Dimenzie teórie osobnosti • dedičnosť (Sheldon) versus • vplyv prostredia (Bandura, Rogers) • minulosť (Erikson, Freud, Adler ) versus • prítomnosť (Allport, Lewin)

  16. Dimenzie teórie osobnosti • holistické (napr. Maslow, Adler) versus • analytické (napr. Bandura, Skinner) • osoba (Sheldon) versus • situácia (Bandura)

  17. Dimenzie teórie osobnosti • účelové (Adler) versus • mechanistické (Freud) • niekoľko motívov (Frued) versus • mnoho motívov (Allport) • normálne (Allport) versus • abnormálne správanie (Freud)

  18. Dimenzie teórie osobnosti • Zameranie na psychodynamické sily: • Sigmund Freud • Erik Erikson • Carl Jung • Alfred Adler • Karen Horneyová • Erich Fromm • Harry Atack Sullivan

  19. Dimenzie teórie osobnosti • Zameranie na prežívajúceho človeka • Abraham Maslow • Carl Rogers   • Ludwig Binswanger • Medard Boss • Kurt Lewin   • George Kelly

  20. Dimenzie teórie osobnosti • Dôraz na trvalé charakteristiky • Henry Murray • Gordon Allport • William Sheldon • Raymond Cattel • Hand Eysenck

  21. Dimenzie teórie osobnosti • Zameranie na učenie a prostredie  • Burrhus Frederic Skinner • Neal Miller • John Dollard • Albert Bandura a ďalší teoretici sociálneho učenia.

  22. Sigmund Freud /6.5.1856 -23.8.1939/ Narodil sa v moravskom meste Příboř v početnej živovskej rodine ako najstarší zo siedmzch detí. V roku 1860 sa presťahoval do Wiedne, ale kvôli svojmu zápornému postoju k náboženstvu, jeho mentalita tam nesedela. Bol úspešným lekárom, ale jeho kolegovia si ho veľmi nevážili, nebol schopný udržiavať dlhodobé priateľstvo. Trpel na rakovinu čelusti a srdcové problémy, fajčil 20 cigár denne. V manželstve bol verný a so ženou Martou mal 6 detí. V roku 1938 po okupácii Rakúska odišiel do Anglicka, kde neskôr aj zomrel

  23. Sigmund Freud • • determinanty správania - fyziologické sily; človek je skôr reaktívny ako aktívny • • libido – pudová energia, ktorá dáva všetko do pohybu • • osobnosť je uzavretý systém a libido sa uplatňuje vo vnútri neho • • subsystémy Id, ego a superego – rôzne ciele, princípy a stále v neustálom boji

  24. Topický, topografický model: • • vedomie • • predvedomie • • cenzúra, cenzúrna bariéra medzi predvedomím a nevedomím • • nevedomie

  25. Model inštancií: • vedomie • EGO • predvedomie • nevedomie • (pudové pohnútky, potlačené obsahy i • morálne komplexy (škrupule aj.)) • SUPEREGO • ID

  26. Id - ono • • komplex pudov, princíp slasti, iracionálne, chce okamžité uspokojenie svojich potrieb, nestará sa o ostatných • • rezervoár psychickej energie • • čisté id – stretávame sa u kojenca • • primární proces - pomocou neho získava uspokojenie; • myslenie ida sa neriadi logiko; • sny – zmiešanina fantázie a reality – dieťa chce jesť, ale keď potrava neprichádza, ono si ju predstavuje

  27. Ego - ja • • racionálne a logické myslenie ako produkt výchovy a vzdelania • • princip reality ; sekundární proces - spôsob fungovania ega smeruje k opravdovému uspokojeniu

  28. Superego - nadja • • moralizujúca sila v osobnosti • Osobná morálka, t.j. Interiorizované normy z kultúry a výchovy, • Princíp dokonalosti - žiadna slasť • • zvnútornené zákazy, obmedzenia a chvály – vedomá časť superega obashuje vedomé zvnútornené zákazy a pochvaly • • vyvýja sa pomocou identifikácie s rodičom rovnakého pohlavia • (Es, Ich, Uber-Ich)

  29. Intrapersonálne konflikty • • id versus ego - id chce uspokojenie, ego testuje realitu a neumožní to / chlapec chce ukradnúť autíčko, ale vie, že existujú policajti a tak si počká, kým bude mať peniaze a kúpi si ho radšej/ • • id versus superego - id má požiadavku, ale superego ju považuje za neetickú (chlapec s autíčkom – chlapec si spomenie, že kradnúť sa nesmie) • • ego versus superego - racionalita versus dokonalost - chce sa do toho pustiť, rozumove je to etické – všetci kradnú, ale cíti vinu kvôli predchádzajúcej výchove, ktorá bola príliš moralizujúca (autíčko si nekúpil, lebo deti v Afrike hladujú)

  30. eros a thanatos . Pudy jsou somatické požada vky kladené na mentální život - psychiku; jsou vrozené, pat r í k id a projevují se nap e tím . Éros je zam er en na získání sexuální slasti a pojí se s erogenními zónami Thanatos je destruktivní , r ídí se principem nirvány - naprostého pokoje a neexistence utrpení - nalézáme ve smrti • projevuje se zlostí a agresivitou, nebo masochismem (podle toho, je-li obrácen ven nebo dovnit r ); sm er uje k návratu org. do anorganického stavu O je jednotná entita a její subsystémy nejsou nezávislé, nýbrž propojené. PA je typická svým energetickým pojetím p (tzv. hydraulický model) - c lov e k disponuje ur c . množstvím energie, která se r u zn e p r elévá > psychické procesy mají jistou vázanou energii: • katexe - proud e ní duš. energie - libida - z místa, kde vznikla, ke zdroji uspokojení - jde-li k vn e jšmu uspokojení - objektová katexe; k vnit r nímu - egokatexe • antikatexe - síla p u sobící proti katexím id, má p u vod v ego a superego > kde se tam bere? • protože id produkuje nadbytek libida, energie - ego a superego si tuto nadbyte c nou energii nashromádí; stanou se životaschopnými a mohou zadržovat katexe id Dva hlavné pudy

  31. Význam psychoanalýzy Psychoanalýza priniesla veľa objavov a na druhej strane je kritizovaná za biologický redukcionizmus a časté špekulácie. Hlavné prínosy: • Úloha nevedomej motivácie • Význam raných zážitkov u človeka pre jeho ďaľší vývin • Význam sexuality v zdravom psychickom vývine človekad u ležitost sexuality

  32. Bol Švajčiar narodený v Basileji, introvertovaný, osamelý a veľmi nadaný. V práci bol individualista, dôkladný a pracovitý. Pochádzal z duchovnej rodiny a na rozdiel od S.Freuda bol pobožný. Svoju teóriu postavil na vlastnej introspekcii, študoval svoje vlastné psychické zážitky, svoje sny a veľa času strávil študovaním cudzích kultúr Carl Gustav Jung (1875-1961)

  33. Štruktúra osobnosti

  34. Extroverzia - introverzia termín C.G. Junga, označujúci také povahové vlastnosti človeka, akými sú: spoločenskosť, flexibilná sociálna aktivita a adaptácia v medziľudských vzťahoch, preferencia vzruchu, záľuba v zmenách, činorodosť, sebapresadzovanie, výrečnosť. Opakom je introverzia – obrátenosť do vlastného vnútra, spoločenská pasivita až izolácia autistického typu.

  35. C. R. Rogers a A. H. Maslow

  36. A.MASLOW-hierarchia potrieb • vychádzal z presvedčenia, že výkon pracovníkov je možné zvyšovať až k prirodzeným fyziologickým hraniciam, ak budú uspokojované nielen materiálne, ale i sociálne potreby, t.j. potreby sebarealizácie, sebaaktualizácie, sebauskutočnenia, sociálnej súnaležitosti k niekomu alebo niečomu, tvorivosti, bezpečia, istoty, postavenia a pod

  37. A.MASLOW-hierarchia potrieb • K saturácii /naplneniu, uspokojeniu/ väčšiny potrieb dochádza práve v pracovnom procese. Prínosom tejto školy je, že sa snaží brať organizáciu ako systém zaisťujúci integritu osobných záujmov a záujmov organizácie. Paradoxom, zvlášť v našej oblasti je, že mnohí o sebarealizáciu nestoja, sú motivovaní len nižšími fyziologickými potrebami, kľudom a pohodlím.

  38. naplnenie, rozvoj schopností človeka, jedna z vyšších sociálnych potrieb v hierarchii A. Maslowa. Podľa neho tí, čo sa úspešne sebarealizujú, majú dobrý vzťah k ľuďom, skupine, pocit istoty, jasné životné ašpirácie a ciele, vyznačujú sa sebapoznaním a primeranou emocionalitou a pod./. SEBAREALIZÁCIA

  39. C. R. Rogers • Zdôrazňuje význam bezprostredných zážitkov jedinca pri určovaní reality • Ľudské správanie možno pochopiť iba na základe individuálneho vnímania reality • Otvorenosť a vnímavosť k všetkým možnostiam získavania informácií

  40. Tendencia k aktualizácii • Jediná a základná motivačná sila každého človeka • Vrodený sklon • Obsahuje i prvok udržiavania organizmu • Priaznivé podmienky • Výsledky procesu aktualizácie – flexibilita, otvorenosť a autonómia • Holistický pohľad na človeka

  41. Self • Fluidný, ustavične sa meniaci celok • Je súčasťou organistického prežívania jednotlivca • Časť organizmického prežívania sa diferencuje na Self – vyčlenenie určitých pocitov a vnemov na „vzťahujúce sa na mňa“ – sebaskúsenosti • Keď sa Self začína rozvíjať, tendencia k sebaaktualizácii spôsobí, že sa táto časť organizmu začne aktualizovať

  42. John Watson a iní predstavitelia behaviorálnej teórie alebo empirickej • Behaviorálna teória popiera možnosť akýchkoľvek prvotných síl, ktoré by utvárali osobnosť. Všetko je naučené a utvára sa vonkajšími vplyvmi, výchovou, tréningom či drilom

  43. Empirické teórie: (rozhodujúca úloha vonkajšieho prostredia  význam výchovy) = komplex činiteľov - prírodné prostredie, materiálne a kultúrne podmienky, v ktorých človek žije, ľudia, ktorí ho obklopujú (t.j. rodina, škola, masmédiá...)

  44. J. Locke – človek sa rodí ako „tabula rasa“ C.A.Helvetius– výchova je všemocná J.B.Watson - odmieta myšlienku dedičnosti, schopností a nadania B.F.Skinner– každé správanie je determinované predovšetkým podnetmi z prostredia

  45. Charakteristiky osobnosti Osobnosť môžeme definovať ako spôsob správania charakteristický pre danú osobu, ktorý je: • V určitej miere dôsledný • Je organizovaný alebo jednotný • jedinečnosť

  46. Všeobecné vlastnosti osobnosti Pri výskume a prezentácii osobnosti najčastejšie sa zisťujú a uvádzajú tie všeobecné a relatívne trvalé vlastnosti, ktoré niekedy nazývame aj črtami osobnosti: • Telesné vlastnosti • Vlastnosti temperamentu • Vlastnosti charakteru • Schopnosti Niekedy sa uvádza aj piata skupina – skupina záujmov

  47. OSOBNOSŤ - TEMPERAMENT • /z lat. temperamentum = náležité, správne zmiešanie; štruktúra prevažne vrodených osobnostných vlastností, ktoré determinujú dynamiku priebehu fyzickej a psychickej aktivity človeka, jeho spôsob prežívania, správania a reagovania na rôzne situácie v živote.

  48. OSOBNOSŤ- temperament

  49. Temperament nám predovšetkým hovorí o tom, ako ľahko, ako často, s akou intenzitou a trvaním sa emócie javia. Teda temperament predstavuje predispozície spôsobu emocionálneho reagovania Hippokratova klasifikácia: Cholerický temperament Sangvinický temperament Flegmatický temperament Melancholický temperament Kretschmerova typológia: Astenický tzp Atletický typ Pyknický typ Vlastnosti temperamentu

  50. CHARAKTER • /z gr. charakter = vryté znamenie; angl. character; nem. Charakter; rus. character/ - súhrn osobnostných vlastností prejavujúcich sa vo vzťahu k sociálnej štruktúre, to zn. k ľuďom, k sebe samému, k prírode, k práci, k riešeniu životných problémov a i./. V hovorovej reči sa charakter často vzťahuje na morálne vlastnosti človeka /“Ten človek nemá charakter“/.

More Related