EKG Electrokardiogram

1. EKGElectrokardiogram X33BMI Marián Kukura

2. Obsah • Srdce - prehľad • História EKG • EKG • Odkazy

3. Srdce Anatomicky sa srdce skladá z pravej a ľavej časti a v každej z nich je predsieň (atrium) a komora (ventricle). Bunky srdcového svalu zabezpečujú činnosť srdca. Kontrakcia srdcového svalu závisií od elektrickej aktivity buniek myokardu. V čase pokoja, teda pred nastávajúcou kontrakciou, sú bunky myokardu polarizované pomocou mikroelektrod uložených do vnútra bunky a na povrchu bunkovej membrány možno zaznamenať rozdiel elektrického potenciálu. Vnútro bunky je elektricky negatívne (-90 mV) voči pozitívnemu povrchu – transmembránový potencial. Tento potenciál sa znižuje zo svojej hodnoty na prahovy potencial a vznika akčný potenciál, ktorý sa zaznamenáva počas elektrickej systoly. Po podráždení bunky nastáva rýchla depolarizacia (fáza 0) na ktorej konci má vnútro bunky +30 mV. Nasleduje repolarizacia (fáza 2), pri ktorej sa potencial dostáva do blízkosti nulovej úrovne. 4 fáza je transmembranovy potenciál zaznamenaný počas elektrickej diastoly. Počas fázy 0 sa zapisuje v elektrokardiograme komplex QRS a v 3 fáze sa zaznamenáva vlna T.

4. Špecializovaný vodivý systém srdca tvoria skupiny automatických buniek, ktoré sa nachádzajú na rôznych miestach. Veľké skupiny sa nachádzajú v sínuso-atriálnon uzle (SAN), v atrioventrikulárnom uzle (AVN), v Hisovom zväzku a v Purkynových vláknach. Z SA uzlu sa podráždenie šíri na myokard predsiení a na predsieňový vodivý systém, ktorý sa skladá z troch zväzkov. Zväzky prebiehajú od uzlu SA k uzlu AV. Z AV uzla sa impulz šíri ďalej kontinuálne na Hisov zväzok, ktorý sa deli na pravé a ľavé ramienko. Ľavé ramienko prebieha smerom k prednému a zadnému papilárnemu svalu ľavej komory a pravé ústi do predného papilárneho svalu pravej komory. Ramienka sa vetvia na purkyňové vlakna.

5. Rýchlosť šírenia podráždenia: • SA uzol asi 500-1000 mm/s • AV uzol asi 50-200 mm/s • Hisov zväzok- obe ramienka a purkyňove vlákna asi 4000 mm/s Frekvencia tvorby vzruchov: • SA uzol 60 – 100 impulzov za minútu (primárný pacemaker) • AV uzol 40 – 60 impulzov za minútu • Purkyňové vlákna 20 – 40 impulzov za minútu Ak sa primárný pacemaker zastaví, alebo spomalí, môže sa ujať funkcie vedúceho pacemakera iná skupina automatických buniek ktorá ma obyčajne nižšiu frekvenciu.

7. História EKG • S prvou použiťeľnou metodou prišiel britský fiziolog Augustus D. Waller • Ako prvý použil termín elektrokardiogram • Hlavným účastníkom jeho pokusov bol jeho pes Jimmie, ktorého naučil trpezlivo stát každou tlapou v jednej nádobe so slanou vodou. Táto nadoba slúžila ako elektroda. • K zaznamenaní použil kapilárny elektrometer (úzku sklenenu trubičku s vrstvou ortuti a kyseliny sírovej)

8. História EKG • Obidva konce kapiláry spojil s elektródami. Zmena napetia spôsobila pohyb rozhrania medzi obidvoma vrstvami. Kolmo ku kapiláre smeroval lúč svetla, ktorý zaznamenával kolísanie hladiny ortuti na posunujúcu sa fotografickú dosku. Svetlo prechádzalo kyselinou, ale cez nepriesvitnú ortuť nie. Takto získal časový diagram zmien elektrického napetia spôsobených srdečnou aktivitou.

9. História EKG Zásluhy na vzniku tohto zariadenia má zakladateľ modernej elektrokardiografie Williem Einthoven, ktorý za svoj vynález obdržal v r. 1925 nobelovú cenu. Počas prvých experimentvov slúžili ako pokusne osoby zamestnanci laboratória. Museli sediet s rukami alebo nohami v nádobách so slanou vodou. Ked chcel Einthoven svoje zariadenie vyskúšať na pacientoch, objavil sa problém. Nemohol si pacientov k sebe do laboratória pozvať. Jeho elektrokardiogram vážil okolo 300 kg a zaberal velkú časť miestnosti. Dokázal si však poradit a do nemocnice priniesol len nádoby so slanou vodou a elektródy spojil s laboratóriom pomocou telefónnych kablov.

10. História EKG Hlavnú čásť Einthovenovho elektrogardiogramu tvorilo tenké pokovované vlákno umiestnené medzi dvoma elektromagnetmy ktorého drobné odchylky boli pozorované prostredníctvom mikroskopu. Tieto odchylky sposobovali elektrické impulzy z pacientovho tela. Pre záznam sa používala fotografická kamera umietnená za mikroskopom. Einthovenov zaznamenane EKG

11. EKG • Elektrokardiogram je grafickým znázornením elektrických javov v srdci registrovaný z povrchu tela. Každý zvod elektrokardiogramu je rozdielom elektrického potenciálu, ktorý vzniká z rozličného stavu polarizácie rôznych častí srdca. Elektrokardiografický záznam zmien potenciálu je priestorovo- časovým odrazom depolarizácie a repolarizácie myokardu.

12. EKG - princíp EKG jedneho zvodu je graf veľkosti priemetu elektrického srdcového vektoru v závislosti na čase (viz obrázok). Každá srdcová bunka tvorí pri priebehu akčného potenciálu dipól (vektor o danom rozmere a smere). Bunkový vektor smeruje od depolarizovanej částik polarizovanej – v smere šírenia akčného potenciálu. Súčtom všetkých bunkových vektorov v jednom časovom okamžiku vznikne vektor prezentujúci celé srdce v časovom bode – elektrický srdcový vektor (EVS)

13. EKG - princíp Ukotvíme začiatok všetkých EVS do jedného miesta a preložíme koncami všetkých vektorov krivku, dostaňeme tri pravidelne sa opakujúce smyčky odpovedajúce jednotlivým fázam: depolarizaciá sieni, depolarizácia komôr a repolarizacia komor – repolarizácia sieni je prehlušená depolarizáciou komor.

14. EKG - zvody • Dvanásť zvodov štandardného elektrokardiogramu zahrnuje 6 končatinových (3 bipolárne a 3 unipolárne) a 6 hrudníkových (unipolárnych) zvodov. • Končatinový zvod I zaznamenáva rozdiel potenciálov medzi pravou a ľavou hornou končatinou, zvod II medzi pravou hornou a ľavou dolnou končatinou a zvod III medzi ľavou hornou a ľavou dolnou končatinou. Unipolárne končatinové zvody zaznamenávajú potenciál jednotlivých končatin oproti nulovému potenciálu centrálnej svorky. Všetky unipolárne zvody sa označuju písmenom V.

15. EKG - zvody • Zvod aVR zaznamenáva rozdiel elektrického potenciálu medzi pravou hornou končatinou a priemerom potencialov ľavej hornej a dolnej končatiny, zvod aVL medzi ľavou hornou končatinou a priemerom potenciálov pravej hornej a ľavej dolnej končatiny a zvod aVF medzi ľavou dolnou končatinou a priemerom potencialov pravej a ľavej hornej končatiný.

16. EKG - zvody • Kazdy unipolarny hrudnikový zvod vyjadruje rozdiel elektrického potenciálu medzi elektrodou a nulovým potenciálom centrálnej svorky • Hrudnikové zvody zaznamenávaju potenciály z povrchu srdca, ktoré sa šíria kolmo na povrch hrudníka, prechádzajúce hrudníkom vo výške 4. a 5. medzirebroveho priestoru

17. EKG - zvody Hrudníkové zvody: • V1: 4. medzirebrový priestor pri pravom okraji sterna • V2: 4. medzirebrový priestor pri ľavom okraji sterna • V3: medzi V2 a V4 • V4: 5. medzirebrový priestor vľavo (hrot) na medioklavikulárnej čiare • V5: na úrovni V4 v prednej axilárnej čiare • V6: na úrovni V4 v strednej axilarnej čiare Zvody V1 a V2 ležia nad pravou komorou a V3 nad prednou časťou komorového septa. Zvody V4 – V6 ležia nad anterolaternou časťou ľavej komory Okrem štandardných hrudníkových zvodov sa môžu zaznamenávať aj dalšie: • V7: úroveň V4 v zadnej axilárnej čiare • V8: vzadu pri uhle ľavej lopatky • V9: vzadu paravertebrálne vľavo • VE: dolny okraj sterna • V3R – V9R zvody z pravej strany hrudnika

18. EKG krivka • U EKG krivky popisujeme vlnu P,T a kmity QRS. Oble sú vlny P,T. Strme su kmity QRS. Pri posudzovaní EKG krivky si všímame rytmus a jeho pravidelnosti, frekvencie, sklon elektrickej osy, vlny P, segmentu PQ, komoroveho komplexu QRS, segmentu ST a vlny T. Pri popise EKG je potrebné uvádzať ako súčasť klinického vyhodnotenia tieto údaje: • Srdcovú frekvenciu • Trvanie vlny P • Interva PQ • Šírka QRS • Interval QT

19. EKG krivka • Srdcovú frekvenciu z intervalu RR: 60/trvanie RR v sekundách, normálne 60 – 80 min. • Trvanie vlny P: od začiatku vlny P do začiatku vlny P, normálne 120 – 200 ms, ale pri trénovaných športovcoch s bradykardiou môže byť aj dlhší • Šírka QRS od začiatku do konca komorového komplexu, normálne 60 - 100ms • Interval QT od začiatku komplexu QRS do konca vlny T, jeho dĺžka závisí na srdcovej frekvencii a preto sa obvykle vyjadruje ako QTC, tj. pri frekvencii 60/min, normálna hodnota QTC je 0.340-0.420s, ale može sa predĺžovať s vekom

20. EKG – vlna P a úsek PQ Vlna P • Vzruch vychádza zo sinoatriálneho uzla a vlna depolarizácie sa rozšíri svalovinou predsiene. • Výsledny smer okamžitého vektoru je dole a doľava • Amplituda je relativne nízka • Jej dľžka je 80 – 100 ms Úsek PQ • Ked dospeje vlna depolarizacie do atrioventrikulárneho uzlu, dojde k zbrzdeniu dalšieho postupu • Význam tohoto zpomalenia zmeny podráždenia je v oddeleni systoly sieni od systoly komor.

21. EKG – komplex QRS • Po podráždeni v atriovertikulárnom uzle prejde vzruch Hisovým zväzkom a ramienkami na myokard a vyvola jeho depolarizáciu v smere od ľavej komory k pravej. Vektor mieri doprava dole • Vzruch postupuje ďalej po prevodnom systéme a vyvolava depolarizáciu myokardu v oblasti srdcoveho hrotu. Vektor sa otáča dole a doľava. • Vlna depolarizácie potom pokračuje po svalovine komôr a smer vektoru je dohora a doľava- je daný depolarizáciou myokardu silnejšej ľavej komory a preto mieri doľava • Doba trvania 60 – 100 ms

22. EKG – úsek ST a vlna T a U Úsek ST (izoelektrický úsek) • Keď sa rozšíri depolarizácia po celej svalovine komôr, je po krátku dobu elektrická aktivita srdca nulová. Vlna T (+ vlna U) • Na EKG behom repolarizácie komor. • Za vlnou T následuje niekedy vlna U, čo je plochá vlna nie moc jasného povodu (repolarizácia purkyňových vlákien). • Purkyňové vlákna maju dlhšiu fázu nuloveho potencialu ako myokard.Púšťaju vzruch len jednym smerom • Doba trvania 200 ms

23. Literatúra a odkazy Literatúra: • Takáč M., Základy diagnostiky vo vnútornom lekárstve, 1.vydanie, Neografia Martin, 1977 Odkazy: • http://www.medical-tribune.cz/src/cs/archiv/mtr/5/146 • http://www.lf3.cuni.cz/physio/Physiology/education/materialy/praktika/ekg.htm • http://www.rnceus.com • http://fry.mstu.cz/skola/index.php?DIR=fmm1

24. Ďakujem za pozornosť