pr. č. 9 Ludwig Wittgenstein

1. pr. č. 9 Ludwig Wittgenstein

2. Ludwig Wittgenstein ( 1889 – 1951) diela: 1921 - Tractatus logico-philosophicus 1953 – Filozofické skúmania prednášky: Modrá kniha kniha diktovaná: Hnedá kniha štúdia: O istote

3. Ludwig Wittgenstein_traktát_1 - nemôžme sa zaoberať filozofiou ak nevieme čo je jazyk - ako jazyk funguje? čo možno povedať a čo povedať nemožno? - aký je vzťah jazyka a sveta? SVET "Svet je všetko, čo sa má tak a tak." (1) a "Svet je súhrn faktov nie vecí." (1.1) fakt – je konfigurácia vecí, veci vo vzájomných vzťahoch atomárny fakt – ďalej nerozložiteľný fakt (~ výrok) existencia atomárnych faktov – nutná, logický predpoklad vec (predmet, entita) – všetko, čo môže byť elementom faktu poznáme z možných vzťahov k iným veciam, ak poznáme všetky možnosti výskytu veci v elementárnych faktoch - poznáme vec samu. odstrániť predpoklad neutrálneho jazyka neuvádza príklady, to nie je úlohou filozofie ale špeciálnych vied veci nemôžu byť zložené, tvoria substanciu sveta. 2.0123

4. Ludwig Wittgenstein_traktát_2_teória zobrazovania - všetky predmety tvoria niečo, ako sieť vzájomných vzťahov, v ktorých sa môžu vyskytovať. → logický priestor, mimo neho nemajú veci zmysel svet tvoria fakty v logickom priestore VZŤAH JAZYKA A SVETA – teória zobrazovania obraz – model skutočnosti, kde prvky modelu zodpovedajú jednotlivým predmetom. prvky modelu (obrazu) sú vo vzájomných vzťahoch a toto ich štruktúrne usporiadanie je forma zobrazenia. prvky obrazu ≠ veci samé čo má však obraz spoločné s tým čo zobrazuje (so svetom)? spoločná je práve forma zobrazenia, čo je logická forma. - naša myšlienka o nejakom fakte vo svete, je obrazom faktu, ak ju vyjadríme výrokom, je tento výrok obrazom faktu. 2.16 a 2.17 ak by nemali nič spoločné, nebol by obrazom skutočnosti! 2.18

5. Ludwig Wittgenstein_traktát_3_teória zobrazovania príklad: výrok: "V Kanade napadol čierny sneh." každá časť vety sa vzťahuje ku svetu, ale výroku rozumiem už predtým, bez ohľadu na stav sveta. to je vďaka logickej forme – forme skutočnosti, viem kde sa presvedčiť či je veta pravdivá alebo nie, a tak verifikovať alebo falzifikovať výrok. Ak je výrok pravdivý – viem že predmety vo fakte sú usporiadané v tej forme ako slová vo vete. => jazyk – myslenie – svet sú prepojené identitou logickej formy - ak chceme poznať skutočnosť, potrebujeme poznať pravdivostné podmienky elementárnych výrokov, ktoré vymedzujú priestor, ktorý akoby výrok ponecháva faktom. --- dôležitosť logiky izomorfizmus extrémy: tautológie a kontradikcie ... sú nezmyselné nezobrazujú nič vo svete

6. Ludwig Wittgenstein_traktát_4_teória zobrazovania otázka hraníc zmyslu (čo možno zmysluplne povedať /myslieť) je otázkou hraníc zobrazovania – teda hraníc logiky. (teda toho, čo majú svet a jazyk spoločné) "Zobraziť v jazyku niečo "odporujúce logike" je práve také nemožné ako v geometrii zobraziť pomocou súradníc útvar odporujúci zákonom priestoru ; alebo uviesť súradnice bodu, ktorý neexistuje." (3.032) to čo obraz (výrok) zobrazuje, zobrazuje nezávisle na svojej pravdivosti / nepravdivosti – formou zobrazenia (2.22) Obraz (výrok) má zmysel pretože usporiadanie jeho elementov je logicky možné. zmyslom obrazu (výroku) je zobrazený fakt => nemá zmysel ak sa pokúšame povedať niečo, čo nespadá do oblasti faktov, také myšlienky/výroky nič nezobrazujú – sú zmysluprázdne. a to je väčšina tradičných filozofických výrokov úloha filozofie: vymedzovať to, čo je mysliteľné

7. Ludwig Wittgenstein_traktát_4_záver logickú formu však zobraziť nemožno, je podmienkou zobrazenia a teda nie je faktom => všetky tézy traktátu sú (podľa jeho vlastnej definície) nezmyselné náš jazyk môže štruktúru sveta len ukazovať (ukazuje sa v každom zmysluplnom výroku), nie o nej povedať niečo zmysluplné. - nemožno zobraziť princíp zobrazovania (logickú formu), možno ho iba ukázať. - výroky popisujú skutočnosť, ale nemôžu popísať to, ako popisujú skutočnosť. - z rovnakých dôvodov nemožno hovoriť ani o svete => zmysel sveta musí ležať mimo svet.

8. Ludwig Wittgenstein_filozofické skúmania_1 Vzdáva sa teórie zobrazovania prichádza s inou teóriou významu. nepýtajte sa na význam ale na použitie výrazu rozumenie jazyku je schopnosť (zručnosť), niečo čo súvisí s našou schopnosťou konať → ohlasuje nový prístup (metóda) k filozofickým problémom, založený na 2 predpokladoch: 1. filozofické problémy sa vynárajú v komplexnej, labyrintickej forme plnej skrytých predpokladov preto nie je možná ich jednoduchá redukcia alebo jednoduché vysvetlenie. prístup z rôznych uhlov, rôznymi spôsobmi, znovu a znovu ... 2. dve formy filozofie: "tradičná" filozofia teoreticky vysvetľovala skrytú, hlbinnú podstatu sveta. Zložitosť a prepletenosť sveta --- koherentný model. Kedže však filozofia nehľadá fakty, neobjavuje týmto spôsobom skryté štruktúry reality, ale skôr im vnucuje svoj model/obraz → nepochopenie, nepresné opisy, paradoxy jazyk ako činnnosť nie ako obraz/mapa nejde o tradičnú argumentáciu a ani o definitívne výsledky. fragmentárny (polámaný) text tradičná filozofia podľa vzoru prírodných vied

9. Ludwig Wittgenstein_filozofické skúmania_2 filozofia nemá hľadať fakty, x meniť orientáciu a pochopenie reality. obracia sa novým spôsobom k známym faktom, ktoré boli prehliadané, podceňované, ... nová filozofia bude korigovať staré prístupy, len veci pred nás predkladá, nič nevysvetľuje a nič nededukuje práca filozofa spočíva v zostavovaní pripomienok k špecifickým účelom. miesto explanácie má zaujať deskripcia - späť od metafyziky ku každodennému používaniu jazyka preč od obrazu ako chceme aby skutočnosť vyzerala deskripcia – neteoretický popis bežných situácií, spôsobov a inštitúcií, v ktorých jazykové výrazy nadobúdajú zmysel. požiadavka popísať: - použitie v každodennom jazyku - spektrum prípadov (situácie, objekty, fenomény, udalosti) - ľudské praxe - jazykové hry jazyk ako činnnosť nie ako obraz/mapa príklad:augustínov problému času

10. Ludwig Wittgenstein_filozofické skúmania_3_jazykové_hry jazyková hra je deskripcia (popis závislý na kontexte) - kúsok každodennej ľudskej aktivity ako napríklad: tvrdenie, pochybovanie, presviedčanie, nasledovanie pravidla, interagovanie s druhými, ... odkazujú k spoločným aktivitám nejakého spoločenstva a tak zahŕňajú aj inštitúcie ako: vlády, univerzity, banky, armádu a pod.

11. literatúra: Wittgenstein, L. (2003): Tractatus logico-philosophicus. Bratislava : Kalligram. Wittgenstein, L. (1979): Filozofické skúmania. Bratislava : Pravda. Wittgenstein, L. (2003): Modrá a Hnedá kniha. Bratislava : Kalligram. Wittgenstein, L.: Přednáška o etice. In: ORGANON, 2005/1, s. 72 – 79. Petŕíček, M. (1997): L. Wittgenstein – mlčící filosof. prednáška 9. In: Úvod do (současné) filosofie. Praha : Hermann a synové, s. 132 – 147. Malcolm, N. (1993): Ludwig Wittgenstein v spomienkach. Bartislava : Archa. Stroll, A.: Ludwig Wittgenstein. In: Popkin, R. H. (ed.) (1999): In: The Columbia History of Western Philosophy. New York : Columbia University Press, s. 629 – 641.