80 likes | 216 Views
E pistemologický status pravdy. Mgr. Robert Kramár Filozofia 2.roč. Phd. Školiteľ: Doc. Mgr. Mgr. Andrej Démuth , PhD. Dôležitosť a epistemologická prednosť otázky čo je „pravda“. Môže byť „pravda“ ešte filozoficky relevantnou témou, filozofickým problémom?
E N D
Epistemologický status pravdy Mgr. RobertKramár Filozofia 2.roč. Phd Školiteľ: Doc. Mgr. Mgr. Andrej Démuth, PhD.
Dôležitosť a epistemologická prednosť otázky čo je „pravda“ • Môže byť „pravda“ ešte filozoficky relevantnou témou, filozofickým problémom? • Z každodenného používania slova „pravda“ ešte nevyplýva potreba špeciálnej teórie pre toto slovo. Slovo „pravda“ používame aj bez znalosti špecifickej teórie pravdy. • Väčšina ľudí charakterizuje podmienky pravdivosti ako zhodu poznania so skutočnosťou. Zjednodušene môžeme hovoriť o korešpondenčnej teórii pravdy, ktorá je charakteristická pre realizmus. • Realizmus obsahujúci korešpondenčné vysvetlenie pravdy sa v 20. storočí stáva predmetom kritiky.
Realizmus vs. antirealizmus • Realizmus: konfrontácia s „čistými faktami“, ktorá nie je ovplyvnená tým, čo si myslíme, cítime, ako o daných faktoch hovoríme a akú teóriu o nich máme. • Antirealizmus: neexistuje taká konfrontácia, ktorá by bola nezávislá od nášho myslenia, jazyka, či teórie. Disponujeme alternatívnymi vysvetleniami podmienok pravdivosti. • Hlavným kritériom slúžiacim pre rozlišovanie je stupeň autonómnosti sveta od našej mysle. Kritérií môžu byť zvolené inak, čo má za následok rozličné definície realizmu a antirealizmu. • Hlavnou otázkou dizertačnej práce je: Do akej miery je prepojený problém pravdy a s problémom realizmu? • Slovo „pravda“ používame aj bez znalosti špeciálnej teórie pravdy. Takáto znalosť však nevedie nutne k pozícii realizmu.
Základné metodologické princípy • Rámec používaných metód tvoria teoretické a interpretačné metódy. • Cieľom je rozložiť komplexnú problematiku pravdy na jednoduchšie analyzovatelné celky. Tým otázku pravdy zužujeme na otázku kontextuálneho postavenia „pravdy“ v jazyku. • Analýzu konceptuálneho postavenia uskutočňujeme v prirodzenom jazyku, ale i vo formálnych/umelých jazykoch. • Hlavný predmetom analýzy je „ekvivalenčná schéma“ (tzv. E – schéma): „X“ je pravda vtedy a len vtedy, ak X
E-schéma a deflačnéteóriepravdy • Ak berieme E- schému ako explanačný nástroj, potom všetko, čo môžeme povedať o pravde je len popis vlastností tejto schémy. • Toto stanovisko je charakteristické pre deflačné teórie pravdy. Existuje viacero podôb deflačného prístupu, všetky však obmedzujú problém pravdy na vlastnosti predikátu pravdivý v E-schéme. • Deflačný postup je redukciou na najednoduchšiu úroveň, čím sa zabezpečuje, že táto teória musí byť základnou rovinou, pre akúkoľvek manipuláciu s pravdivostným predikátom. Z uvedeného deflacionisti vyvodzujú, že takto chápaný pojem pravdy je neutrálny voči pozíciám realizmu a antirealizmu.
E-schéma a deflačné teórie pravdy • Základné typy deflačných teórií pravdy: - Minimalizmus: (Paul Horwich) E-schéma je explanačne aj konceptuálne fundamentálna. Pravdivostný predikát má len zovšeobecňujúcu funkciu. -Diskvotacionalizmus: (McGee, Field, Leeds) Funkciou pravdivostného predikátu je odstraňovanie úvodzoviek (kvotácie) z E- schémy. To umožňuje vyjadriť infinitnú konjunkciu a disjunkciu. - Prosentencializmus: (Grover, Belnap, Camp) Funkciou pravdivostného predikátu je vytváranie anaforickej väzby medzi dvoma vetami. Sneh je biely. To je pravda, ale v okolí Trnavy je biely iba občas.
E-schéma a deflačné teórie pravdy • Ciele a predpokladané výsledky dizertačnej práce: • Posúdenie a testovanie dôsledkov deflačného prístupu pre spor realizmu a antirealizmu. • Na úrovni sporu medzi realizmom a antirealizmom sa deklaruje epistemologická neutralita deflačného prístupu k „pravde“. • Dôsledky, ktoré súvisia s prijatím deflačného stanoviska, majú interdisciplinárne presahy hlavne v oblasti kognitívnych vied. Možnosť uplatnenia vidíme hlavne v otázke reprezentácie znalostí, ktorá je v súčasnosti poprednou otázkou kognitívnych vied.