Zásobovanie teplom bytových domov – Centrálne zásobovanie teplom vs. domové kotolne

1. Seminár ZBHS Zásobovanie teplom bytových domov – Centrálne zásobovanie teplom vs. domové kotolne 24. októbra 2013 Hotel Elizabeth, Trenčín Ing. Miroslav Žilinský, SIEA RP Trenčín

2. Zriaďovacia listina • Zriadený MH SR rozhodnutím ministra č.63 zo dňa 30.4.1999 Predmet činnosti • Plnenie úloh MH SR. SIEA získava, spracováva a umiestňuje informácie o činnosti fyzických a právnických osôb v energetike, o hospodárení s energiou, racionálnom využívaní zdrojov energie aj vo väzbe na tvorbu životného prostredia, v súlade s požiadavkami na znižovanie energetickej náročnosti národnej ekonomiky a zabezpečenie trvale udržateľného rozvoja.

3. Základné činnosti organizácie • Implementácia fondov z Európskej únie • Medzinárodná spolupráca s inými energetickými agentúrami • Rôzna činnosť pre MH SR, hlavne v oblasti legislatívy • Overovanie hospodárnosti tepelno-technických zariadení podľa zákona č.657/2004 • Energetické audity, štúdie, odborné stanoviská a pod. • Bezplatné odborné energetické poradenstvo

4. Systém centrálneho zásobovania teplom (SCZT) na Slovensku • Slovensko je charakterizované rozvinutým SCZT, ktorý pokrýva viac ako 58 %  celkovej potreby tepla. • Významy rozvoj SCZT nastal v období od päťdesiatich až po deväťdesiate roky minulého storočia, ktorý súvisel okrem extenzívneho rozvoja priemyselnej výroby aj s rozvojom sídliskovej bytovej výstavby a občianskej vybavenosti. Na rozvoj SCZT od deväťdesiatych rokoch minulého storočia až po súčasnosť mala vplyv: • postupná liberalizácia cien palív a energie, vznik konkurenčného prostredia a príchod zahraničných investorov • prijatie nových environmentálnych a energetických zákonov súvisiacich s procesom zbližovania našej legislatívy s legislatívou EÚ • dostupnosť najmodernejších technológii a zariadení na výrobu, rozvod, reguláciu a meranie tepla

5. Prečo zachovať SCZT na Slovensku • Celosvetovo je tento systém považovaný ako najekonomickejší, najekologickejší a najbezpečnejší • Energetická politika EÚ, z ktorej sa odvíja aj energetická politika SR, preferuje SCZT • SCZT na Slovensku je stále najrozvinutejším systémom • Za cca 60 ročné obdobie budovania a rozvíjania SCZT bolo investovaných mnoho prostriedkov (pred rokom 1998 vo forme dotácií, po roku 1998 v cene tepla).

6. Príčiny nesystémovej výstavby domových kotolní Ceny ZP v rokoch 2004-2005 (maloodber lacnejší ako veľkoodber) Intenzita lobbingu záujmových skupín napr. predajcov zariadení na výrobu tepla (účelové informácie z ich strany) Cena tepla a kvalita poskytovaných služieb a prístup dodávateľa k odberateľovi ako k zákazníkovi, Pohľad na legislatívu v bytovokomunálnej energetike stavebnými úradmi

7. Domová kotolňa • Výhody • Nepotrebuje vonkajšie rozvody tepla • Nižšie náklady na réžiu • Možnosť obyvateľmi ovplyvňovať vykurovaciu krivku, nastavenie teploty TÚV • Nevýhody • O cca 40% vyššia cena paliva (záleží na dodávateľovi ZP) voči veľkooberu • Nie je možnosť diverzifikácie (výberu) paliva • Imisné zaťaženie obyvateľov z vlastnej kotolne (znečisťujúce látky vypúšťané priamo v mieste výroby tepla) • Minimálna kontrola zo strany štátnych orgánov z pohľadu bezpečnosti, ekonomiky, ekológie a legislatívy • Vyšší merný náklad na inštalovaný výkon (€/kW) ako u centrálnych zdrojoch

8. Systém centrálneho zásobovania teplom Nevýhody • Vyššie prevádzkové náklady zdrojov vplyvom ich vyššieho technického vybavenia aj vplyvom rozvodu tepla, • Precíznejšia plánovacia príprava, ktorej náročnosť stúpa s veľkosťou SCZT, • Kvalifikovanejšia obsluha (vyššie nároky na réžiu) • Opatrenia zamedzujúce nehospodárnemu využitiu tepla dodávaného z tepelnýchsietí • Vyššie náklady na plnenie všetkých zákonných noriem Výhody • O cca 40% nižšia cena paliva (záleží na dodávateľovi ZP) • Možnosť diverzifikácie paliva • Emisie znečisťujúcich látok zo SCTZ sú vypúšťané väčšinou mimo obytných zón • Vysoká kontrola zo strany štátnych orgánov z pohľadu bezpečnosti, ekonomiky, ekológie a legislatívy • Možnosť inštalácie kogeneračných jednotiek (výroba tepla a elektriny)

9. Kto kontroluje SCZT? • ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví) • ŠEI (Štátna energetická inšpekcia) • ŠOI (Štátna obchodná inšpekcia) • Technická inšpekcia • Inšpektorát práce • SIŽP (Slovenská inšpekcia životného prostredia) • SIEA • Rôzne firmy, ktoré sa zaoberajú revíziami podliehajúce zákonom a normám (napr. tlakové nádoby, komíny, plynové zariadenia, ciachovanie meračov tepla a vodomerov atď.)

10. Variabilná zložka ceny tepla • Palivo (ZP, uhlie, biomasa atď.) • Elektrina (pohon rôznych elektrických zariadení – čerpadlá, kompresory) • Technologické hmoty a voda Cena tepla vo VZ od sledovaného roku 2000 až po súčasnosť narástla viac ako 3 krát.

11. Fixná zložka ceny tepla • -Údržba, revízie, zákonné prehliadky • Opravy • Úroky z investičného úveru • Odpisy • Réžia Cena tepla vo FZ od sledovaného roku 2000 až po súčasnosť narástla o necelých 60%. • Negatívne ovplyvnenie fixnej zložky • Znižujúce sa množstvo vyrobeného tepla • Neuvážené investície do SCZT • Pozitívne ovplyvnenie fixnej zložky • Pripájanie nových alebo už vybudovaných objektov

12. Fixná zložka ceny tepla Jednoduchý príklad negatívneho ovplyvnenia fixnej zložky nesystémovým budovaním domových kotolní. • Tepelný zdroj (kotolňa alebo OST), ktorý zásobuje teplom desať objektov. • Vo výpočte nie je uvažované so zhoršením variabilnej zložky vplyvom predimenzovaných rozvodov a tepelného zdroja.

13. Ekonomika domovej kotolne - Väčšina kotolní je zaradených do sadzby M4, u väčších bytových domov aj do sadzby S (investície z týchto kotolní sú vo väčšine prípadov ekonomicky nenávratné) - Cena tepla v sadzbe M4 sa pohybuje cca od 0,0896 – 0,111 €/kWh s DPH (závisí od množstva vyrobeného tepla, účinnosti, ceny ZP, životnosti kotlov) - Cena tepla v sadzbe S sa pohybuje cca od 0,083 – 0,095 €/kWh s DPH (závisí od množstva vyrobeného tepla, účinnosti, ceny ZP, životnosti kotlov) - Návratnosť investície do 5 rokov Cena tepla aj s DPH 14,44 €/GJ (435,2 Sk/GJ) v sadzbe M4, 13,89 €/GJ (418,4 Sk/GJ) v sadzbe S - pri 5-ročnej návratnosti. - Nemýliť si návratnosť investície so splatením úveru

14. Príklady z praxe (s čím sa obyvatelia domov stretávajú alebo môžu stretnúť pri prezentáciách výhod domových kotolní) • Odpojením sa od SCZT sa automaticky zníži spotreba tepla na vykurovanie • Do opatrení na znižovanie spotreby tepla na vykurovanie sa neoplatí investovať, pretože sa automaticky zvýši cena tepla Jednoduchý príklad Ročná spotreba – dom A - 12 500 kWh (45 GJ), dom B -10 000 kWh (36 GJ) Cena tepla - dom A - 0,096 €/kWh s DPH (800 Sk/GJ), dom B - 0,102 €/kWh (850 Sk/GJ) s DPH Ročné náklady na teplo – dom A – 12 500 x 0,096 = 1 200 € s DPH Ročné náklady na teplo – dom B – 10 000 x 0,102 = 1 020 € s DPH • K cene tepla by sa mala vždy uvádzať aj ročná spotreba tepla za objekt alebo byt alebo ročné celkové náklady na mernú plochu v €/m2 (Sk/ m2) alebo aj zálohové platby za teplo.

15. Príklady z praxe (s čím sa obyvatelia domov stretávajú alebo môžu stretnúť pri prezentáciách výhod domových kotolní) • Nenechajte aby na Vás výrobcovia alebo dodávatelia tepla zarábali • Nebudete mať problémy s dodávkou teplej úžitkovej vody • Životnosť technológie kotolne pri servise predpísaným výrobcom je aj 20 - 25 rokov • Inštalácia kondenzačných kotlov • Zabezpečenie tepelnej pohody aj v prechodných obdobiach len z domovej kotolne • Je samozrejmé, že vzrastie hodnota domu - bytov v dôsledku vyššej technickej vybavenosti, a tým i hodnota spoluvlastníckeho podielu každého bytu

16. Príklady z praxe (s čím sa obyvatelia domov stretávajú alebo môžu stretnúť pri prezentáciách výhod domových kotolní) • Ekologickejšia výroba tepla v domovej kotolni ako z CTZ V prednáške Dr. Ing. Jozefa Šoltésa, CSc., ktorú odprezentoval vo februári 2012 v Piešťanoch je uvedený graf. Podmienky: • namerané hodnoty emisií znečisťujúcich látok (cca 170 zariadenia na výrobu tepla, resp. zariadení na kombinovanú výrobu), • spaľovanie rovnakého typu paliva, • sledované obdobie jeden rok • množstvo emisií pre ekvivalentné množstvo vyrobeného tepla z priemerných hodnôt počas sledovaného obdobia.

17. Graf

18. Príklady z praxe (s čím sa obyvatelia domov stretávajú alebo môžu stretnúť pri prezentáciách výhod domových kotolní) Zlepšenie životného prostredia výstavbou domových kotolní (oranžové políčka v schéme sú domové kotolne)

19. Príklady z praxe • Výstavba novej kotolne z dôvodu problémov s TÚV (rozvody TÚV úplne zanesené vodným kameňom) • Inštalácia tepelného čerpadla na výrobu TÚV (2,5 roka nemajú obyvatelia obytného domu TÚV, teplota 35-37°C) • V obytných domoch s vlastnou kotolňou, z ktorých sme dostali informácie, sú obyvatelia nespokojní, pretože sa nevedia dohodnúť aká bude vykurovacia krivka alebo teplota TÚV • Objekty, ktoré sú zásobované teplom z SCZT neboli projektované tak, že v budúcnosti bude v nich nainštalovaná kotolňa

20. Odporúčanie Pred realizáciou racionalizačných opatrení a projektovaním novej kotolne je dôležité, aby si investor dal vypracovať nezávislý energetický audit.

21. Protimonopolný úrad • SCZT boli PMU uznané ako prirodzené monopoly • Aj keby náklady z DK boli nižšie ako náklady z CTZ, bol by výsledok pre celý systém negatívny • Materiál PMU Štúdia o fungovaní a problémoch v sektore tepelného hospodárstva v SR so zameraním na systémy CZT z pohľadu Protimonopolného úradu SR Na stránke www.antimon.gov.sk - všetky aktuality

22. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤmiroslav.zilinsky@siea.gov.sk mobil: +421 908 725 654www.siea.sk