KOREŇ (radix)

1. KOREŇ(radix)

2. je spravidla podzemnýorgán rastlín bez chlorofylu nikdy nenesie listy má neobmedzenýrast, ktorý zaisťuje vrcholový meristém niektoré byliny – v hĺbke 1-2 m niektoré druhy v púšťach – plytko pod zemou v okruhu vyše 10 metrov niektoré stromy – až 120 metrov (figovník v Južnej Afrike)

3. Funkcie mechanická - upevňuje rastlinu v pôde vyživovacia - vyživuje rastlinu čerpaním vody z pôdy, v ktorej sú anorganické látky metabolická - chemicky sa tu upravujú minerálne látky a syntetizujú rastové látky vodivá - rozvoz látok pomocou cievnych zväzkov zásobná - zásobuje rastlinu rozmnožovacia - nepohlavné rozmnožovanie

4. Metamorfózy koreňov Ak korene vykonávajú aj inú funkciu, ktorej sa prispôsobili tvarom a stavbou, nazývame ich metamorfované korene (metamorfózy). Typy metamorfóz: • Zásobné korene - ukladajú zásobné látky (mrkva, repa, zeler) • Barlovité korene -upevňovanie rastlín v pôde (močiarne rastliny ) • Vzdušné korene - nasávanie vodných pár (philodendron) • Symbiotické korene - bôbovitých rastlín • Parazitické korene(haustóriá) – imelo biele • Dýchacie korene – vyčnievajú nad povrch, umožňujú dýchanie (bažinaté rastliny) • Asimilačné korene – preberajú funkciu listov (niektoré orchidey) • Priliepavé korene – prichytávanie o podklad ( brečtan)

6. Tvary koreňa • niťovitý koreň (mak) • valcovitý koreň (chren) • kužeľovitý koreň (mrkva, petržlen) • repovitý koreň (repa) • srdcovitý koreň (smrek, buk, breza) • kolovitý koreň (dub)

7. Koreňové sústavyVšetky korene rastliny tvoria koreňovú sústavu. Poznáme dva základné typy koreňových sústav: Alorízia Homorízia

8. Alorízia(pravá koreňová sústava) Hlavný koreň po celý život rastliny pretrváva, mohutne sa vyvíja a rozkonáruje, bočné korene neprerastajú hlavný koreň. Takouto koreňovou sústavou sa vyznačujú nahosemenné rastliny a väčšina dvojklíčnolistových rastlín.

9. Homorízia(nepravá koreňová sústava) Zakrpatie hlavný koreň a je nahradený vedľajšími koreňmi, tvoria sa tzv. zväzkovité korene. Sú to napr. papraďorasty, jednoklíčnolistové rastliny.

10. Primárna stavba koreňa Má tri vrstvy: • vonkajšia vrstva - pokožka • stredná vrstva – primárna kôra • vnútorná vrstva –stredný valec

11. Pokožka (rizoderma) Primárna kôra (cortex) • tvoria ju tenkostenné bunky usporiadané v jednej vrstve bez kutikuly a prieduchov • vychádzajú z nej koreňové vlásky, ktoré zväčšujú sací povrch koreňa • tvoria ju parenchymatické bunky • je obvykle mohutnejšia ako kôra stonky • može sa skladať z 3 vrstiev (endodermis, mezodermis, ektodermis)

13. Stredný valec (stéla) • zložený z parenchymatických buniek (stržeň), medzi ktorými sa nachádzajú cievne zväzky • vrchnú vrstvu stredného valca tvorí pericykel, ktorého bunky majú delivú schopnosť, delením vytvára bočné korene • nachádzajú sa tu cievne radiálne zväzky • vo vnútri môže byť stržeň a stržňové lúče

14. Sekundárna stavba koreňa Je výsledkom činnosti druhotných (sekundárnych) pletív kambia a felogénu. Kambium sa nachádza medzi lykovou a drevnou časťou cievnych zväzkov a jeho delením vzniká druhotné drevo a druhotné lyko. Felogén sa nachádza pod primárnou kôrou a jeho činnosťou vznikajú bunky korku. Činnosťou druhotnychmeristémov sa podobne ako pri stonke aj pri koreni niektorých rastlín zabezpečuje druhotné hrubnutie.

15. Koreňová čiapočka Na koncoch rastových vrcholov koreňa sa nachádza vrstva buniek - koreňová čiapočka, ktoré chráni rastový vrchol pred poškodením. V bunkách koreňovej čiapočky sa nachádzajú škrobové zrná - "presýpací škrob", ktoré zabezpečujú rast koreňa v smere zemskej príťažlivosti (pozitívne geotropicky).