Starostlivosť o zdravie zamestnancov v Slovenskej republike Ing. Mária Jecková máj 2013

1. Starostlivosť o zdravie zamestnancov v Slovenskej republikeIng. Mária Jeckovámáj 2013

2. Pracovná zdravotná služba - legislatívna podpora • Výkon pracovnej zdravotnej služby (ďalej PZS) sa realizuje podľa: • Medzinárodné dokumenty • Dohoda č. 161 a Odporúčanie č. 171 Medzinárodnej organizácie práce o PZS • Materiál Svetovej zdravotníckej organizácie /SZO/ a Pracovnej zdravotnej služby, Kodaň • Podpora zdravia na pracovisku, SZO, Kodaň • Globálna stratégia – zdravie pre všetkých - cesta k zdraviu pri práci, Ženeva  • Legislatíva EÚ – smernice • Rámcová smernica č. 89/391/EHS – o zavedení opatrení na zlepšovanie bezpečnosti a zdravia pracovníkov • Individuálne smernice týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci a ochrany pred fyzikálnymi, chemickými a biologickými faktormi • Právne predpisy v SR • Zákonník práce • Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. a o zmene a doplnení • Zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých predpisov • Vyhláška MZ SR č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach a rozsahu náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť • 16 nadväzujúcich nariadení vlády SR a smerníc, upravujúcich ochranu zdravia pracovníkov pred nepriaznivými vplyvmi faktorov pracovného prostredia a spôsobu vykonávania práce

3. Metódy, systém činností a tok informácií hlavných zložiek pracovnej zdravotnej služby.

4. Dohľad nad pracovnými podmienkami

5. Dohľad nad zdravím zamestnancov

6. Cieľom lekárskych preventívnych prehliadok súvisiacich s výkonom práce je predovšetkým: • odhaliťprekážky z hľadiska zdravotného stavu budúceho zamestnanca alebo zamestnanca, ktoré by mu bránili alebo bránia podávať plnohodnotný výkon na pracovisku, prípadne, ktoré by mohli zhoršovať alebo zhoršujú jeho zdravotný stav, ako aj tie, ktoré už znamenajú prvotné znaky zvýšeného vystavenia škodlivého vplyvu práce a pracovného prostredia na jeho zdravie alebo dokonca znaky poškodenia jeho zdravia spôsobené prácou • so znalosťou zdravotného stavu a aktuálneho stavu konkrétnej a individuálne vyhodnotenej práce a pracovného prostredia vyšetrovaného zamestnanca navrhnúť:

7. zamestnancovi – odporúčané opatrenia na zlepšenie jeho zdravotného stavu pomocou cielených preventívnych opatrení, ktoré mu ukážu cestu k odstráneniu znakov preťaženia orgánov vplyvom rôznych škodlivých faktorov pracovného, ale aj nepracovného prostredia a tým zachovaniu kvality a kvantity jeho pracovného potenciálu, odporúčanie efektívneho doliečenia neprofesionálnych chorôb, ktoré ohrozujú jeho perspektívu práceschopnosti v danom pracovnom zaradení, rozhodnutie o doplnení preventívneho lekárskeho vyšetrenia o doplnkové preventívne vyšetrenie, obmedzenie vykonávania danej práce alebo vykonávanie práce s podmienkami, neodporúčanie vykonávania danej práce. • Všetky závery lekárskych preventívnych prehliadok majú len jeden cieľ: zodpovedne chrániť zdravie zamestnanca pred možnými negatívnymi vplyvmi z práce a pracovného prostredia. Rozhodnutia vyšetrujúceho lekára majú pre zamestnanca odporúčací charakter.

8. zamestnávateľovi, ktorý je zo zákona zodpovedný za vznik choroby z povolania u všetkých jeho zamestnancov, tak u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce 3. a 4. kategórie, ako aj zamestnancov zaradených do kategórie č.1 a 2 podľa Nariadenia vlády SR č.511/2004 a ktorý má navyše záujem o aktívnu personálnu politiku v oblasti udržovania a zlepšovania zdravotného stavu zamestnancov. Ide o odporúčania schopnosti, neschopnosti, schopnosti s obmedzením alebo s podmienkami vykonávania budúcej alebo súčasnej práce každého vyšetrovaného zamestnanca, vydanej na základe znalosti príslušnej práce a pracovného prostredia vyšetrovaného.  • Zamestnávateľ nemá právo na informáciu o chorobách, ktorými trpí jeho zamestnanec a ktoré viedli k lekárskemu záveru. Závery lekárskych preventívnych prehliadok, ktoré sú určené pre zamestnávateľa, majú taktiež odporúčací charakter a je na zamestnávateľovi, do akej miery ich rešpektuje, ale v prípade ich nerešpektovania, znáša všetky následky z toho vyplývajúce.

9. Poradensko-konzultačná činnosť • špeciálne aproximačné preventívne programy ochrany a podpory zdravia zamestnancov, • špeciálne cielene zamerané programy pre manažérov, • preventívna rehabilitácia pre zamestnancov firmy, zameraná na odstraňovanie prejavov dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťažovania tak niektorých častí pohybového aparátu, ako aj nadmerného zaťažovania v neuropsychickej oblasti, • odborne zostavené vitamínové balíčky, • vykonávanie očkovania zamestnancov proti chrípke priamo na pracovisku, • nácvik cielenej preventívnej rehabilitácie priamo na pracoviskách, • vypracovanie ročného hodnotenia stavu pracovného prostredia a zdravia zamestnancov za jednotlivé úseky, alebo celú firmu, na pravidelných ročných previerkach BOZP, alebo podľa požiadaviek zamestnávateľa

10. Príklad: Postup PZS pri hodnotení podmienok zamestnancov pracujúcich so zobrazovacími jednotkami viac ako 4 hod. denneAnalýza a hodnotenie podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami podľa Nariadenia vlády SR č.276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami.

11. Záver • Možno konštatovať, že legislatíva síce prináša zvýšené náklady pre zamestnávateľov / netreba však zabudnúť , že kvalifikovaná pracovná zdravotná služba je v plnej výške daňovo uznateľnými nákladom spoločnosti/ avšak v konečnom dôsledku pri jej dôslednej realizácii vedie k: • zlepšeniu zdravotného stavu zamestnancov • zachovaniu ich zdravotného potenciálu • predchádzaniu chorobám z povolania • predchádzaniu vyplatenia vysokých súm za odškodnenie pri vzniknutej chorobe z povolania • predchádzaniu prípadných sankcií uložených pri neplnení povinností zamestnávateľom • zlepšeniu pracovných podmienok • zefektívneniu práce zamestnancov a pod.

12. Záver • Cieľom pracovnej zdravotnej služby je nie len chrániť zdravie zamestnancovi, ale chrániť aj zamestnávateľa pred možnými sankciami pri vzniku choroby z povolania a v neposlednej miere, zdraví zamestnanci sú pre firmu efektívnejší pracovný kapitál, ako keby sa objavovala vysoká fluktuácia pri chorobnosti.

13. Ďakujem za pozornosť.