VITAJTE VO SVETE VESMIRU

1. VITAJTE VO SVETE VESMIRU

2. CO NAS NAJVIAC ZAUJIMA • Vesmir a vznik vesmiru • Slnecna sustava • Slnko • Let na mesiac • Mesiac • Planety nasej slnecnej sustavy • Tabulka

3. VESMIR • Tmavá a bezoblačná noc poskytuje naozaj krásny, úžasný pohľad na oblohu. Nie je preto čudné, že ľudí v minulosti to fascinovalo. Veda, ktorá sa zaoberá štúdiom vesmíru a objektov v ňom obsiahnutých, sa nazýva astronómia. Prvý astronómovia mapovali polohy hviezd, pozorovali pohyby planét a zaznamenávali náhle objavy napr. komét a novovytvorených hviezd. Pokúšali sa vysvetli čo to vlastne vidia, a rozmýšlali o tom, ako vesmír a jeho telesá vyzerajú. Astronómovia začali ete len "nedávno" chápať tomu, aký je vesmír obrovský a ako vznikol. Voľakedy si ľudia mysleli, že Zem je stredom sveta a že hviezdy a všetky ostatné telesá obiehajú okolo nej. Tento názor bol však mylný.Zem je iba maličká smietka plaviaca sa v priestore. Zem je planéta, ktorá s ostatnými planétami obieha okolo Slnka. Slnko aj spolu so svojimi planétami tvorí slnečnú sústavu. Slnečná sústava je súčasťou obrovskej špirálovej sústavy hviezd, ktoré tvoria našu Galaxiu. Naša Galaxia je členom kopy galaxií. V podstate je však vesmír prázdny.Vesmír je väčí ako si niekto môže predstaviť. Keby sme leteli rýchlosťou svetla, trvalo by nám miliardy rokov kým by sme dosiahli tých najvzdialenejích hviezd.

4. Vznik vesmiru • Vznik vesmíru nie je celkom jasný. Podľa väčšiny vedcov však vznikol následkom obrovskej explózie. Táto všeobecne uznávaná teória sa nazýva teória veľkého tresku (big bang). Podľa teórie veľkého tresku vznikol vesmír v neuveriteľne prudkom a obrovskom výbuchu, nazývanom veľký tresk. Myslí sa že tento výbuch sa konal pred asi 15 miliardami rokov, a že pred týmto výbuchom neexistovalo absolutne nič. Práve od tejto doby začal plynúť čas. Následkom veľkého tresku vznikla obrovská ohnivá guľa. Táto obrovská ohnivá guľa postupne chladla a vznikali v nej malé častice čiže hmota. Všetko vo vesmíre sa skladá z hmoty. Guľa sa začala rozpínať. Postupne chladla a zhlukovala sa do hustých plynných mrakov. Vesmír bol hustý takže svetlo sa cez neho len ťažko šírilo, preto bol vesmír asi veľmi tmavý. Teplota klesala ale aj tak bol stále horúci. Po tisíckach rokov klesla teplota na niekoľko tisíc stupňov. Z hustých mrakov sa začali formovať Galaxie. Približne 10 miliárd rokov po tresku vznikla aj naša slnečná sústava.

5. Voľným okom je na celej oblohe viditeľných asi 6 000 hviezd. Všetky sú viac či menej v blízkom okolí Slnka. Už Galileo Galilei svojím ďalekohľadom zistil, že Mliečna cesta je veľmi husté zoskupenie hviezd na oblohe. No až na začiatku XX. storočia sme zistili, že sa nachádzame vo vnútri Galaxie, ohromného hviezdneho ostrova, a Mliečna cesta je rovina Galaktického disku pri pohľade zvnútra. Zistili sme, že mnohé hmloviny na oblohe sú ďalšími podobnými hviezdnymi ostrovmi - galaxiami.

6. Slnecna sustava • Je naším domovom v Galaxii. Slnečná sústava vznikla pred piatimi miliardami rokov spolu so Slnkom zo slnečnej hmloviny. • Slnečná sústava sa neskladá iba zo Slnka a planét, ale aj ich mesiacov, komét, malých planétok a meteoroidov, či drobného medzi­planetárneho prachu.

7. Slnko • Slnko je guľa žeravého plynu. Slnko má priemer 1,4 milióna km. Do jeho útrob by sa vmestilo viac ako milión Zemí. Avšak v porovnaní s inými hviezdami je celkom malé. Teplota v jadre je asi 15 miliónov stupňov. Na povrchu slnka sa občas objavia tmavé škvrny. Tieto škvrny sú miesta na povrchu slnka ktoré sú chladnejšie ako okolie. Niekedy sa vytvoria skupiny týchto škvŕn, ktoré môžu byť obrovské. Najväčšia pozorovaná mala 18 130 km2. Tieto slnečné škvrny sú niekedy obklopené mrakmi žeravý plynov, vznášajúcich sa nad povrchom. Hovorí sa im Fakule. Gigantické slučky plynu, nazývané protuberancie, sa dvíhajú zo slnka rýchlosťou až 600km/s. Výrony žiarenia, nazývané slnečné erupcie, sú ešte prudšie. Slnko žiari asi 5 miliárd rokov, uvoľňujúc tým množstvo energie vo forme svetla a tepla. V tomto procese bude slnko pokračovať ešte asi 5 miliárd rokov. Táto energia sa tvorí v "peci" hlboko vo vnútri Slnka. Ako palivo sa v takzvanej peci používa vodík, ale teplo tu nevzniká obyčajným horením tohto plynu. Miesto toho tu prebiehajú jadrové reakcie. Pri nich sa premieňajú jadrá vodíka na hélium. Tento proces zabezpečuje vznik obrovského množstva energie.

8. Let na mesiac Ráno šestnásteho júna 1969 odštartovalo z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride Apollo 11, aby tak uskutočnilo jeden z najväčších a najstarších snov ľudstva: dopraviť človeka na Mesiac. • Trojčlenná posádka - Neil Armstrong, Edwin "Buzz" Aldrin a Michael Collins - letela v kužeľovom riadiacom module umiestnenom na špičke rakety Saturn V.Vlastné pristátie na Mesiaci sa malo uskutočniť v nemotorne vyzerajúcom plavidle nazývanom lunárny modul, ktoré sa pri štarte nachádzalo v treťom stupni rakety Saturn V. Keď sa kozmonauti dostali z obežnej dráhy okolo Zeme a zahájili 384 000 kilometrov dlhú cestu k Mesiacu, otočili kozmickú loď Apollo, aby ju spojili s lunárnym pristávacím modulom prezývaným Eagle (Orol). Po troch dňoch astronauti naštartovali veľký manévrovací motor, aby sa dostali na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Z výšky stoviek kilometrov potom Armstrong s Aldrinom - dvaja astronauti, ktorí vykonali neskorší historický výstup - pozerali na prisrávacie miesto v Mori kľudu, jednu z rovinatých nížin, ktorá dostala meno pred mnohými storočiami, kedy sa verilo, že na mesiaci sa vyskytuje voda. (Ale voda sa vo forme ľadu na Mesiaci vyskytuje! - roku 1996 to zistila sonda Clementine 1 a v marci 1998 to potvrdila sonda Lunar Prospector. Ide o revolučný objav, ktorý nesmierne uľahčí napr. výstavbu vesmírnych základní). Nasledujúci deň sa Armstrong s Aldrinom preplazili cez poklop do lunárneho modulu. Naštartovali jeho motor a zahájili zostup.

9. MESIAC-Blizenec Zeme Mesiac je náš jediný prirodzený satelit (= mesiac = družica); je to najbližšie nebeské teleso k Zemi. Jeho stredná vzdialenosť je len 384 000 km (svetlo preletí vzdialenosť Zem - Mesiac za o niečo viac ako 1 sekundu), preto sa nám zdá byť na oblohe veľký. Mesiac je však pomerne malým telesom s priemerom 3 476 km a s hmotnosťou iba 1/81 hmotnosti Zeme. Úniková rýchlosť na Mesiaci (2,4 km/s) je príliš nízka, než aby si mohol udržať nejakú atmosféru. Mesiac nesvieti vlastným svetlom (vo viditeľnej oblasti spektra), ale odráža svetlo zo Slnka. Na mesačnom povrchu vidíme aj voľnými očami tmavé "moria" a svetlé planiny. Na južnej pologuli je vidieť najvýraznejší kráter Tycho s rozbiehajúcimi sa svetlými lúčmi (typickými pre mladé krátery), v oblasti morí východnej pologule aj voľnými očami vidíme kráter Kopernik, ktorého priemer je približne 100 km.

10. Planety nasej slnecnej sustavy

11. MERKUR Rozhodne to nie je miesto, ktoré by si ľudia priali navštíviť. Merkúr je najbližšia planéta ku Slnku. Je to kamenná guľa bez vzduchu a vody, ktorá je iba o40 percent väčšia ako náš Mesiac. Podobne ako Mesiac je aj Merkúr posiaty krátermi rôznych veľkostí, ktoré na jeho povrchu zanechali dopadajúce meeority. Na strane obrátenej k Slnku presahuje teplota povrchu 400°C – čo by stačilo na roztavenie cínu a olova. Na odvrátenej strane však teploty klesajú až na –170°C. Merkúr je neustále bombardovaný smrtiacou slnečnou radiáciou.

12. VENUSA Venuša je približne rovnako veľká ako Zem a je to naša najbližšia planéta – približuje sa až na 40 miliónov kilometrov. Bez toho, aby si to mnohí ľudia uvedomili, zazreli už Venušu na oblohe, kde žiari ako večerná alebo ranná „hviezda“. Venuša nám pripadá jasná, pretože je obalená celistvou vrstvou mračien, ktoré odrážajú slnečné lúče. Tieto mračná sa neskladajú z vodných kvapiek tak ako na Zemi, ale z kyseliny sírovej s vyššou koncentráciou ako v automobilových akumulátoroch Vesmírne sondy, ktoré pristáli na Venuši, zistili, že na povrch planéty dosahuje teplotu až 450°C. Hustá atmosféra, skladajúca sa z nedýchateľného oxidu uhličitého sa prehýba pod tlakom, ktorý 90krát prevyšuje tlak zemskej atmosféry. Každý, kto by kedy pristál na Venuši, by bol okamžite rozdrtený a takpovediac usmažený.

13. Zem Zem Zem je jediná známa planéta, na ktorej existuje život. Tri štvrtiny jej povrchu pokrýva voda. Zem lezi presne v správnej vzdialenosti od Slnka, aby tu mohla existovať voda v kvapalnom stave – nie je tu ani príliš zima , aby všetka voda zamrzla, ani príliš teplo, aby sa vyparila. Zem má hustú atmosféru, ktorá sa skladá z dusíka a kyslíka. Ma mesiac s prostým názvom Mesiac o veľkosti jednej štvrtiny Zeme.

14. MARS • Mars je kamenistá planéta o asi polovičnej veľkosti Zeme. Pokrývajú ju červené púšte, podľa nich získal ľudové označenie Červená planéta. • Mars má na póloch biele čiapočky, ktoré tvorí predovšetkým zmrznutý oxid uhličitý (suchý ľad) z riedkej atmosféry tejto planéty. Vedci sa kedysi domnievali, že na Marse by mohla existovať nejaká forma života, ale keď na jeho povrchu v roku 1976 pristáli dve sondy Viking 1 a2, nenašli tu žiadne známky života. • Mars je posiaty veľkými krátermi, z ktorých niektoré vytvorili dopadajúce meteority a iné sopečná činnosť. Mars je tiež domovom najväčšej známej sopky našej slnečnej sústavy – Olympus Mons – ktorá je väčšia než celý sopečný ostrov Havaj na zemeguli. Na Marse tiež existuje obrovská priekopová prepadlina. Geológovia skúmali fotografie povrchu Marsu a našli tu vyschnuté riečne korytá – čo je známka, že tu kedysi tiekla voda. Niektorí astronómovia sa dokonca domnievajú, že pred miliardami rokov sa na tejto planéte začal vyvíjať život. Dnes sa o potvrdenie možnej existencie života pokúšajú sondy Spirit a Opportunity.

15. JUPITER Vďaka rýchlej rotácii planéty sa tieto mračná preťahujú a tvoria na planéte farebné pásy. Medzi mračnami Jupitera sa však vyskytuje jeden trvalý úkaz – prudký vír trojnásobne presahujúci veľkosť Zeme, ktorému sa hovorí Veľká červená škvrna. Astronauti nikdy nemohli na Jupiteri pristáť, pretože tu neexistuje pevný povrch. Predpokladá sa, že pod vrstvou mračien sa nachádza more kvapalného vodíku. Jupiter je najväčšia planéta slnečnej sústavy, ktorej hmotnosť viac ako dvojnásobne presahuje hmotnosť všetkých ostatných planét dokopy. Obklopuje ju hlboká a búrlivá vrstva atmosféry skladajúcej sa z vodíka a iných plynov, ktoré vytvárajú farebné mračná. Človek by však mohol niekedy pristáť na niektorom z jeho šestnástich mesiacov, ktoré obiehajú okolo planéty ako miniatúrna slnečná sústava. Najväčší Jupiterov mesiac Ganymed je väčší ako celá planéta Merkúr.

16. SATURN • Na Saturn a jeho prstence je v celej sústave najkrajší pohľad. Saturnove prstence sa skladajú z kúskov horniny pokrytých zmrznutým plynom, ktoré obiehajú okolo planéty ako drobné mesiace. Predpokladá sa, že prstence sa raz stanú základným stavebným materiálom ďalšieho Saturnovho mesiaca, ktorý sa však doteraz nevytvoril. Do priestoru medzi planétou Saturn a jej prstencami vy sa vošla celá planéta Zem. • Prstence Saturnu sa rozkladajú na šírku plných 275 000 km a pritom sú iba niekoľko sto metrov široké. Pri detailnom pohľade z vesmírnych sond bolo zistené, že prstence sa skladajú z tisícok uzučkých „prstenčekov“ – podobne ako drážky gramofónovej platne. • Saturn sám je plynová planéta, ktorá sa podobá Jupiteru, ale jeho mračná sú menej farebné. Saturn má menšiu hustotu ako voda (pokiaľ by sme mali dostatočne rozľahlý oceán, 120 000 km široká planéta by v ňom plávala ako obrovská nafukovacia lopta). Saturn má prinajmenšom 17 mesiacov (údajne boli pozorované ešte 4 ďalšie malé mesiace, ale tieto pozorovania doteraz nikto oficiálne nepotvrdil).

17. URAN Urán je prvou planétou objavenou v modernej dobe. Všetky ostatné planéty sú viditeľné voľným okom a dobre ich poznali už staroveký astronómovia, no Urán bol objavený až v roku 1781, kedy ho zo svojej záhrady v anglickom Bathe zahliadol ďalekohľadom astronóm William Herschel. Pravdepodobne v dôsledku nejakej nesmierne prudkej zrážky dnes Urán „leží na boku“ – jeho pól sa nachádza takmer v rovine obežnej dráhy. Plynný metán v atmosfére Uránu spôsobuje, že planéta má zelenú farbu. Jeho rovník obklopujú tenké tmavé prstence z hornín a prachu. Vzhľadom k vzdialenosti od Slnka je atmosféra Uránu veľmi pokojná. Keď okolo planéty v roku 1986 prelietala sonda Voyager 2, nenašla tu prakticky žiadne povrchové útvary. Urán má svoju vlastnú rodinu mesiacov vrátane malého mesiačika Miranda, ktorý sa zrejme kedysi roztrieštil a opäť zoskupil.

18. NEPTUN • Neptún bol objavený roku 1846 potom, čo matematici predpovedali existenciu ďalšej planéty za planétou Urán. Keď sonda Voyager 2 doletela v auguste 1989 k Neptúnu, objavila tu "neposedné" mračná, ktoré okolo planéty svišťali rýchlosťou 2400 kilometrov za sekundu, a tiež obrovskú tmavú búrku v atmosfére planéty. Astronómovia stále nevedia, prečo má táto chladná vzdialená planéta tak aktívnu atmosféru. Sonda Voyager 2 rovnako odhalila gejzíry ľadu na Neptúnovom obrovskom mesiaci Triton.

19. PLUTO Objavenie Pluta v roku 1930 bolo výsledkom zámerného hľadania nových planét. Posledné merania ukazujú, že priemer Pluta je iba niečo cez dvetisíc kilometrov, čo je menej než priemer nášho Mesiaca. Pravdepodobne ide o blatistú guľu z kameňa a ľadu. Okolo Pluta obieha na stacionárnej dráhe mesiac s názvom Charon. Nezvyčajným javom je, že obežná dráha Pluta sa kríži s obežnou dráhou Neptúnu a až do roku 1999 sa Pluto nachádzal bližšie k Slnku ako Neptún. Nedávno astronómovia objavili v odľahlých končinách slnečnej sústavy niekoľko ďalších telies - existenciu vonkajšieho pásu asteroidy nazývaného "Kuiperov pás". Aj keď je Pluto pravdepodobne iba najväčším telesom tohoto pásu, astronómovia sa zhodli na tom, že napriek tomu by Pluto malo byť zaradené medzi planéty.

20. KOMETY • Kométy sú jedným z najkrajších objektov, ktoré občasne môžeme vidieť na nočnej oblohe. Dnes sa na ne pozorovatelia tešia, v minulosti však kométam ľudia často prisudzovali nešťastia, vojny a hladomor