Medicínske základy 10 Paliatívna a hospicová starostlivosť MUDr. Orgonášová Mária , PhD

1. Prednášky pre poslucháčov Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, jednoodborové štúdium II. st., šk. r. 2009/2010 • Medicínske základy 10 • Paliatívna a hospicová starostlivosť • MUDr. Orgonášová Mária, PhD

2. ÚVOD Sociálna práca v zdravotníctve zahŕňa starostlivosť : • o ľudí s akútnym ochorením (deti, dospievajúcich, dospelých a  starých ľudí – seniorov) • o ľudí so zdravotným postihnutím (so špecifickými zdravotnými a sociálnymi problémami) • o umierajúcich ľudí

3. História hospicovej starostlivosti • Neorganizovaná forma • náhodná, neuvedomelá - pomoc chorým, sirotám a opusteným ľuďom - pomoc spojená s rozvojom kresťanstva – rehoľné spoločenstvá (opatrovateľsko – ošetrovateľské činnosti)

4. História hospicovej starostlivosti – pokr. Organizovaná pomoc: - v 4. storočí – domy odpočinku pre pútnikov (pri kláštoroch a chrámoch), neskôr aj starostlivosť o zomierajúcich, - stredovek – hospice pre pútnikov, ktorí putovali do Svätej zeme a na iné pútnické miesta (hospice vo Francúzsku, Taliansku, Anglicku) - starostlivosť o chorých bola viazaná na kláštory, neskôr mestské nemocnice (kombinácia útulku a domova pre starších) - rozmach v tejto oblasti nastal v 19. storočí (kvalifikované sociálne sestry v nemocniciach, sociálni pediatri a gerontológovia), vznik hospicov dnešného typu – zakladateľky: Jeanne Garnier, Mary Aikenhead, Rose Hawthorne - moderné hospicové hnutie - v prvej polovici 20. st. (Cicely Saundersová – VB)

5. História hospicovej starostlivosti – pokr. Územie Slovenska: • Prvé oddelenie, špecializované na paliatívnu starostlivosť, vzniklo vo febr. 1995 v Národnom onkologickom ústave v Bratislave • V súčasnosti existuje cca 12 hospicov, 9 paliatívnych oddelení a 2 paliatívne jednotky Cit. Hatoková a kol.: Sprevádzanie chorých a zomierajúcich

6. Cieľ predmetu: • Poskytnúť základnú orientáciu v paliatívnej a hospicovej starostlivosti • Oboznámiť sa so základnými postupmi pri práci s chorým a umierajúcim človekom • Poskytnúť informácie: • o prepojenosti sociálneho a zdravotníckeho sektoru a o význame pôsobenia sociálneho pracovníka v oblasti zdravotníctva • o sociálnom dopade niektorých chronických ochorení na jednotlivca i na spoločnosť • o úlohách a špecifikách práce sociálneho pracovníka vo vybraných zdravotníckych zariadeniach

7. Sylabus predmetu: • Základné pojmy (zdravie, choroba, zdravotné postihnutie, starnutie, staroba, umieranie) • Sociálna služba v zdravotníctve (sociálna sestra – sociálny pracovník ako stály člen zdravotníckeho tímu) • Špecifické povinnosti sociálnej sestry a formy sociálnej práce na vybraných zdravotníckych úsekoch (onkológia, geriatria, psychiatria, hospic). • Etika práce sociálneho pracovníka • Burn out syndróm

8. Definície zdravia WHO /1947/ definuje zdravie ako stav úplnej psychickej, fyzickej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby či slabosti. Florence Nightingelová: „ Zdravie znamená dobre sa cítiť a naplno využívať svoje sily“. Zdravie je proces rozvíjania, používania, ochraňovania všetkých zdrojov ľudského tela, duše, mysle, rodiny, komunity a prostredia. Chápanie pojmu zdravia závisí od spoločnosti, stupňa jej rozvoja a jej kultúry.

9. Definícia choroby Choroba je „porucha zdravia, súhrn reakcií organizmu na vplyv činiteľov, ktoré môžu vyvolať poškodenie organizmu“. Východiskom z choroby môže byť úplné vyliečenie - návrat zdravia, dlhodobé až trvalé zhoršenie - porucha zdravotného stavu (zdravotné postihnutie), resp. ukončenie života Zdravie a chorobu nemožno chápať ako protiklad ľudského života, choroba znamená akékoľvek zlyhanie fyziologických funkcií organizmu, prípadne zlyhanie interakcií medzi organizmom a prostredím

10. Definícia zdravotného postihnutiapodľa Dohovoru OSN, 2006) Osoby so zdravotným postihnutím zahrňujú osoby, ktoré majú dlhodobé fyzické, duševné, mentálne alebo zmyslové postihnutie, ktoré v interakcii s rôznymi prekážkami môže brániť ich plnému a účinnému zapojeniu sa do spoločnosti na rovnoprávnom základe s ostatnými.

11. Základné pojmy v charakteristike zdravia, choroby, zdravotného postihnutia – podľa ICF -Porucha (impairment) - akákoľvek strata alebo abnormálnosť v psychologickej, fyziologickej alebo anatomickej štruktúre alebo funkcii - Dizabilita – akékoľvek obmedzenie, alebo nedostatok schopnosti vykonávať nejakú činnosť spôsobom, alebo v rozsahu, aký je považovaný u človeka za normálny - Handicap – nepriaznivá spoločenská situácia, vyplývajúca z poruchy alebo dizability, ktorá obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, ktoré sú pre túto osobu normálne (vzhľadom na vek, pohlavie, sociálne a kultúrne podmienky)

12. Definície zdravotného postihnutia v SR Invalidným občanom podľa zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je občan, u ktorého rozhodnutím posudkovej komisie sociálnej poisťovne je % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania je vyššia ako 40%. Občanom so ZP na účely z. č. 5/2004 Z.z. je: • Občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu • Občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20%, ale najviac o 40% podľa osobitného predpisu Občanom s ťažkým ZP na účely z. č. 447/2008 Z.z. je občan, u ktorého pokles miery funkčnej schopnosti je 50% a viac

13. Zdravotné postihnutia - delenie • Telesné postihnutia – problémy s mobilitou • Sluchové postihnutia – problémy s komunikáciou • Zrakové postihnutia – problémy s orientáciou • Kombinované postihnutia – prelínanie jednotlivých druhov zdravotného postihnutia • Mentálne postihnutia – intelektová dizabilita, napríklad u geneticky podmienených syndrómov – často viacnásobné postihnutie • Civilizačné choroby (chronické choroby) • Psychiatrické ochorenia

14. Rôzne druhy zdravotných postihnutí - základné delenie

15. Poruchy telesnej štruktúry a pohybovej funkcie – dizabilita v mobilite • Vrodené poruchy štruktúry alebo funkcie tela (chýbanie, resp. deformácia končatiny, detská mozgová obrna, spina biffida a iné), • Poúrazové stavy (amputácie, poškodenia chrbtice, iné) • Dôsledky chronických ochorení pohybového aparátu (artritídy alebo artrózy) • Dôsledky neurologických ochorení: • Roztrúsená mozgovo-miechová skleróza • Dôsledky neuro-muskulárnych ochorení - svalové dystrofie – t.č. poznáme 9 druhov • Parkinsonova choroba • Stavy po mozgovej príhode • Iné

16. Poruchy zmyslových orgánov - dizabilita v orientácii, v prístupe k informáciám a v komunikácii Poruchy zraku (strata oka, ťažká porucha zraku u oboch očí, resp. u jedného oka s oslabením zraku druhého oka, stredná porucha zraku u oboch očí) Iné poruchy zraku Poruchy sluchu (poruchy sluchovej citlivosti - úplná, alebo hlboká porucha vývoja sluchu, hlboká obojstranná strata sluchu, resp. v jednom uchu so stredne ťažkou poruchou druhého ucha, stredne ťažká obojstranná porucha sluchu, iná porucha sluchovej citlivosti) Iné sluchové alebo ušné poruchy, porucha vestibulárnej funkcie,

17. Poruchy vnútorných orgánov a geriatrické problémy • mechanická a motorická porucha vnútorných orgánov; • porucha kardiovaskulárnej a respiračnej funkcie; • porucha gastro-intestinálnej funkcie; • porucha tvorby a vylučovania moču; • porucha reprodukčnej funkcie; • defekty vnútorných orgánov; • iná porucha vnútorných orgánov

18. Klasifikácia dizability • dizabilita v správaní sa •  dizabilita v komunikácii (dizabilita k porozumeniu reči, k rozprávaniu, k počúvaniu reči), v orientácii • dizabilita v osobnej starostlivosti (problémy s kontrolou vylučovania, v osobnej hygiene, v obliekaní, v stravovaní) • lokomotorická dizabilita (dizabilita k chôdzi, k behu, k zdolávaniu schodov,k premiestňovaniu, k doprave, k zdvíhaniu, iná ), dizabilita v obratnosti •  situačná dizabilita (vo vytrvalosti, k znášaniu teploty, k znášaniu hluku, osvetlenia, pracovných stresov, k znášaniu iných činiteľov životného prostredia, iné) •  iné obmedzenie činnosti

19. Možnosti vzniku handicapu • orientačný a komunikačný handicap •   handicap vo fyzickej nezávislosti (nezávislosť vzhľadom k pomôckam a podpore iných ľudí) •    pohybový handicap (možnosť a rozsah pohyblivosti od referenčného bodu, napr. postele) •     handicap v zamestnaní (ako je to obvyklé vzhľadom na pohlavie, vek a kultúru) •    handicap v spoločenskej integrácii (podieľať sa na obvyklých spoločenských vzťahoch a udržovať ich) •     handicap v hospodárskej sebestačnosti (obvyklá socio-ekonomická činnosť a nezávislosť)

20. Zdravotnícke zariadenia Zdravotnícke zariadenia možno rozdeliť na: - štátne - neštátne (verejné) zariadenia Podľa veku pacientov (klientov) ich možno deliť na: - zariadenia pre deti - zariadenia pre dospelých ľudí • zariadenia pre seniorov • hospice

21. Definícia sociálnej práce: „Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšeniu vzájomného prispôsobenia sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov, s využitím zdrojov a schopnosti osôb a s využitím medziľudských vzťahov a zdrojov, poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú môžeme charakterizovať pojmami „pomoc“, „podpora“, a „sprevádzanie“. (podľa Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci v SR, 1998)

22. Sociálna práca v zdravotníctve V zdravotníctve je sociálna práca neoddeliteľnou súčasťou liečebno - preventívnej starostlivosti a dopĺňa ošetrovateľskú a medicínsku starostlivosť tak, aby sa dosiahol všestranný, pokiaľ možno, trvalý liečebný úspech. Sociálny pracovník v zdravotníctve je neodmysliteľnou súčasťou práce zdravotníkov. Pracuje v tíme zdravotníckych pracovníkov – lekárov, zdravotných sestier, fyzioterapeutov, ale aj nezdravotníckych pracovníkov ako sú psychológovia, špeciálni pedagógovia, rečoví terapeuti a iní. Základným cieľom je skúmať a pomáhať riešiť situáciu v rodine, škole, na pracovisku a v spoločenskom prostredí (narušené vzťahy a situácie, ktoré vznikli v živote človeka následkom zdravotne a sociálne neželateľných zmien). Sociálna práca má polyvalentný a permanentný charakter.

23. Osobnosť sociálneho pracovníka Dôležité vlastnosti: • sociálne cítenie, empatia, • obetavosť pre iných, • zodpovednosť voči klientovi, • solidárnosť s chorými, • komunikatívnosť, schopnosť aktívneho počúvania, • snaha o ochranu a zachovanie dôstojnosti života a zdravia človeka, • odborná kvalifikácia.

24. Etika sociálneho pracovníka Podľa Šoltésa (1996) tvoria etické aspekty neoddeliteľnú súčasť práce sociálneho pracovníka a to od začiatku samotnej komunikácie s pacientom, až po vyriešenie jeho problému. Sociálni pracovníci sa v našej republike riadia Etickým kódexom sociálnych pracovníkov SR Sociálny pracovník v zdravotníckom zariadení: • zachováva dôvernosť všetkých informácií, ktoré získal o pacientovi, mlčanlivosť o daných informáciách, zabezpečuje bezpečné uloženie dokumentácie, • nesmie zneužiť postavenie pacienta, ktorý je momentálne odkázaný na hospitalizáciu na to, aby bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli rozhodol o jeho budúcnosti,

25. Etika sociálneho pracovníka pokr. • má podporovať samostatnosť klienta a má mať k nemu zodpovedný a citlivý prístup, • má etickú zodpovednosť aj voči spoločnosti, voči svojim kolegom a v nemalej miere aj voči svojej profesii, • mal by permanentne rozvíjať svoje vzdelanie a vyzdvihovať poslanie svojej profesie, • existuje aj etická požiadavka na dobrý telesný a duševný stav sociálneho pracovníka a na jeho odbornú a osobnostnú zdatnosť.

26. Práca sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach Práca sociálneho pracovníka na jednotlivých úsekoch zahrňuje: • Podporné poradenstvo (klientovi, rodine, vzdialenejším príbuzným, kontakt so zamestnávateľom, s komunitou) • Ochranu, etiku, • Plánovanie (uplatňovanie princípov včasnej sociálnej intervencie u detí, ale aj u dospelých), • Zdravotnú edukáciu (najmä pacientov s chronickým ochorením), • Účasť na paliatívnej liečbe a ošetrovaní chronicky chorého pacienta • Sprevádzanie umierajúceho pacienta.

27. Faktory vonkajšieho prostredia, ktoré ovplyvňujú proces liečby • Celkové prostredie nemocnice, počet pacientov v jednotlivých izbách, otvorenosť resp. uzavretosť zariadenia, • Neprimeraný spôsob oznámenia diagnózy, poskytovanie skreslených informácií o chorobe, o liečbe, • Vzťahy medzi personálom (napr. ambivalencia - nejednotnosť, poskytovanie rôznych informácií, čo spôsobuje neistotu pacienta), • Omyl v liečbe

28. Možné reakcie pacienta na oznámenie diagnózy Šok: neschopnosť racionálne uvažovať, pacientsa pýta, prečo práve on, nevie tomu uveriť Popretie: neprijatie choroby, jej odsunutie od seba Hnev, agresivita: zameraná na seba alebo obrátená proti iným ľuďom, na ktorých pacient prenáša zodpovednosť za svoju diagnózu Aktivita: pacient hľadá všetky možnosti liečby, aj alternatívne Vyjednávanie: pacient si dáva časové hranice, do kedy ešte bude žiť, do kedy musí vydržať Depresia: apatia, zúfalstvo, rezignácia, strach zo smrti Vyrovnanie sa s diagnózou: prijatie choroby, úprava životného štýlu, racionálne riešenie situácie

29. Možné reakcie rodiny na oznámenie diagnózy • Lótova žena: úplné znehybnenie, neschopnosť reagovať rečou ani emocionálne, ide o šokovú reakciu • Hluchý typ: nechce počuť zlú správu, popiera ju • Vecný typ: racionálne spracováva informácie, potláča emócie, obranná reakcia (izolácia) • Žalostný typ: prestáva sa rozumne správať,vypustí rácio a prezentuje len emócie • Bojový typ: hľadá možnosti, obviňuje zdravotníctvo a iných • Jarmočný typ: prehnané, teatrálne správanie, príliš afektované, hyperbolizované (akoby pacientom boli oni)

30. Hospitalizmus Silná negatívna reakcia na hospitalizáciu, ktorá sa prejavuje určitou pasivitou, strnulosťou, pocitom únavy, nezáujmom, nechuťou do akejkoľvek činnosti, strachom a úzkosťou, Vedie k odmietaniu liečby, pacient neparticipuje na procese liečby. Postihuje najčastejšie: 1. deti – zaostávajú vo vývine, strácajú novšie návyky – regresia - reagujú skľúčenosťou, plačom, hnevom, protestmi, negativizmus, vykonávajú stereotypné pohyby, cumľú prsty, 2. starších ľudí – prejavuje sa ľahostajnosťou, depresiou, nechutenstvom, nespavosťou, apatiou,

31. Ako predchádzať hospitalizmu: • zabezpečiť príjemné prostredie nemocnice, • poskytnúť jasné informácie o fungovaní zariadenia, možnosti kontaktu s vonkajším svetom, o tom, na koho sa obrátiť s problémami a pod. • Udržiavať aj ťažko chorého pacienta v aktivite – rôzne druhy terapie (arteterapia, ergoterapia, komunitná práca, aktívne využívanie voľného času), • udržiavaťpacienta v dobrej duševnej pohode,vytvárať príjemnúatmosféru(rozhovory, duchovné povzbudenie, príjemné sociálne prostredie pacienta aj personálu), Sociálny pracovník môže hrať kľúčovú úlohu vo všetkých týchto aspektoch !!!

32. Sociálny pracovník na rôznych klinických úsekoch - pediatria Na pediatrickom oddelení spolupracuje v oblastiach: • CAN syndróm (syndróm týraného, zanedbávaného a zneužívaného dieťaťa) • úrazy a otravy • toxikománia, alkoholizmus, nikotinizmus • juvenilná delikvencia • suicídia a suicidálne správanie sa • deti sociálne ohrozené • deti s telesným, mentálnym postihom • adopcie, utajené pôrody, hniezda záchrany • úteky matiek, najmä rómiek z pôrodnice

33. Pracovná činnosť sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach –pokr.: B. Oddelenia pre dospelých ľudí • sociálni pracovníci riešia situácie, keď sa človek následkom choroby, úrazu a pod. nemôže ďalej zapojiť dopracovného procesu, alebo je potrebná zmena pracovnej pozície, • dlhodobo hospitalizovaným občanom pomáhajú uľahčiť proces návratu do bežného života, • chronicky chorých kontaktujú so svojpomocnými skupinami s podobným problémom, • spolupracujú aj s rodinou chorých občanov, informujú ich, ako s pacientom pracovať, akú starostlivosť bude potrebovať po návrate domov,

34. Pracovná činnosť sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach – pokr.: • pomáhajú bezdomovcom, narkomanom, ktorí sú často opakovane hospitalizovaní (vybavujú občiansky preukaz, zdravotné poistenie, kontaktujú sa s rodinou klientov, spolupracujú s občianskymi združeniami, ktorých cieľovou skupinou sú práve títo občania, s miestnymi úradmi podľa miesta trvalého pobytu občana a pod.), • v prípade úmrtia občana, ktorý nemal žiadnych príbuzných, vybavujú jeho pochovanie.

35. Pracovná činnosť sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach – pokr.: C. Geriatrické oddelenia • pomáhajú starým ľuďom, ktorí často zle znášajú hospitalizáciu, majú problém s adaptáciou na nové prostredie, pocit izolácie, odloženia rodinou, • pracujú s rodinou, v snahe motivovať v nich záujem o klienta, vytvoriť podmienky pre návrat do domáceho prostredia, • sú v úzkom kontakte s miestnymi úradmi, s VÚC, s OZ a neštátnymi zariadeniami pre pomoc starým občanom. Podávajú žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, denný stacionár, opatrovateľskú službu v domácnosti, prepravnú službu a pod.), • spolupracujú s lekármi pri terminálne chorých pacientoch.

36. Účasť sociálneho pracovníka na paliatívnej starostlivosti v hospicoch Definícia paliatívnej starostlivosti podľa WHO: Paliatívna starostlivosť je aktívna, celková starostlivosť o pacientov v čase, keď ich choroba už neodpovedá na kauzálnu liečbu a kontrola bolesti, alebo iných symptómov a psychologických a sociálnych problémov je prvoradá. Cieľom paliatívnej starostlivosti je najvyššia možná kvalita života pacienta a jeho rodiny. Paliatívna starostlivosť potvrdzuje život a chápe umieranie ako prirodzený proces. Zdôrazňuje úľavu bolesti a iných obťažujúcich symptómov, integruje fyzické, psychologické a duchovné aspekty starostlivosti o pacienta. Ponúka podporu pacientovi žiť tak aktívne, ako je to len možné až do jeho smrti, ako aj podporu jeho rodine vysporiadať sa s danou situáciou.“

37. Účasť sociálneho pracovníka na paliatívnej starostlivosti v hospicoch - pokrač. Definícia hospicovej starostlivosti podľa WHO: Hospicová starostlivosť je centrálne riadený program paliatívnej starostlivosti, cielene zameraný na zmiernenie symptómov choroby u terminálne chorých, u ktorých je prognostický stanovené pravdepodobné prežívanie v maximálnom rozsahu 6 mesiacov.“ Hospic nie je budova, je to filozofia a program tímovej starostlivosti v terminálnom štádiu ochorenia o chorých s už nelieciteľnou chorobou a o ich rodiny, ktorí sa zriekli už nemožnej a nezmyselnej liečby a dožadujú sa hospicovej starostlivosti. V populácii zomierajúcich chronický chorých predstavujú 5-10-20% !

38. Formy hospicovej starostlivosti Hospicová starostlivosť sa realizuje v dvoch základných formách: a) domáca hospicová starostlivosť (predstavuje cca 80%), - s napojením na ambulancie pre liečbu bolesti, - s napojení na jednotku denného hospicu - rekreačný hospic b) inštitucionalizovaná hospicová starostlivosť (v lôžkových zariadeniach, predstavuje cca 20% - hospicové služby v ústavoch sociálnej starostlivosti, - hospicové tímy v liečebniach pre dlhodobo chorých a v nemocniciach, - vyčlenené hospicové jednotky v liečebniach pre dlhodobo chórých

39. Základné sociálne činnosti v rámci paliatívnej a hospicovej starostlivosti • skúmanie sociálnej anamnézy pre určenie sociálnej diagnózy, určenie rozsah, druhu a potreby sociálnych opatrení • poskytovanie odborných rád z oblasti sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia • pomoc pacientovi a jeho blízkym prekonávať prekážky sociálneho, morálneho, ekonomického charakteru, • Spolupráca s ďalšími zdravotníckymi a nezdravotníckymi pracovníkmi (lekár, sestra, duchovný, psychológ, fyzioterapeut)

40. Základné sociálne činnosti v rámci paliatívnej a hospicovej starostlivosti – pokr. • spolupráca s rodinnými príslušníkmi, sociálnymi pracovníkmi, súdmi, sociálnymi kurátormi • spolupráca s ÚPSVaR a inými inštitúciami v rámci starostlivosti o rodinu a dieťa, o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc (rómske etnikum, alkoholici, delikventi), • vedenie dokumentácie o činnosti • získavanie rodinných príslušníkov, spolupracovníkov a najbližšieho okolia chorého pre spoluprácu, aktívnu pomoc pri riešení sociálnych problémov chorého

41. Základné sociálne činnosti v rámci paliatívnej a hospicovej starostlivosti – pokr. • Pravidelné konzultácie s ošetrujúcim lekárom o spôsobe realizácie sociálnych zásahov • v prípade poverenia, podľa potreby, zastupovanie chorého na úradoch, súdoch,... • sprostredkúvanie spoločenských a ekonomických záležitostí a pomoc pri vybavovaní sociálnych nárokov a potrieb pacienta

42. Účasť sociálneho pracovníka na paliatívnej starostlivosti v hospicoch - pokrač. Iná definícia hospicovej starostlivosti: Hospicová starostlivosť je komplexná medzirezortná tímová multidisciplinárna starostlivosť s interdisciplinárnym prístupom, nahradzujúca už vyčerpanú kauzálnu liečbu choroby, potrebnou symptomatickou liečbou. Tvorí súhrn odborných lekárskych, ošetrovateľských, pastorálnych, religióznych, psychologických a rehabilitačných činností poskytovaných terminálne chorým s cieľom minimalizovať bolesť a zmierniť všetky obtiaže vyplývajúce zo základnej choroby a jej komplikácii a zohľadňujúce bio-psycho-spirituo-sociálne potreby chorého a jeho rodiny.

43. Aktuálne problémy sociálnych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach: • sociálnu prácu v zdravotníctve podľa liečebného poriadku môže vykonávať len ten pracovník, ktorý má príslušné zdravotnícke vzdelanie (Stredná zdravotná škola, Lekárska fakulta), nie absolvent sociálnej práce príslušných vysokých škôl, • výkony sociálneho pracovníka nie sú hradené zdravotnými poisťovňami, • sociálni pracovníci s vysokoškolským diplomom nie sú zaradení do systému zdravotníckej starostlivosti, • nevykazujú žiadne štatistické vyhodnocovanie,

44. Aktuálne problémy sociálnych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach – pokr.: • nemajú dostatok času na poradenstvo, pomoc a podporu pacientov so sociálnymi problémami, • nemajú v náplni práce podporu rodín so zdravotne postihnutým dieťaťom, podporu dospelých ľudí so ZP. • nevykazujú sociálnu podporu a poradenstvo pre ľudí so zdravotným postihnutím (napríklad poradenstvo o kompenzáciách, či sociálnych službách podľa príslušných zákonov)

45. Ako možno pomáhaťv prospech inklúzieosôb s telesným postihnutím • vytváraním bezbariérového životného prostredia a to aj v zmysle čo najširšej prístupnosti k informáciám, dobrej komunikácie a odstraňovania bariér aj v medziľudských vzťahoch • zabezpečením komplexnej habilitácie a rehabilitácie, vrátane zabezpečenia potrebných zdravotných a kompenzačných pomôcok, primeranej vzdelanostnej úrovne a prípravy na povolanie • poskytovaním primeranej informačno - komunikačnej technológie pri vzdelávaní, pracovnom uplatnení i v každodennom spoločenskom živote • vytváraním podmienok pre primerané zamestnávanie, poskytovaním podporných služieb a príspevkov

46. Aktuálny právny stav v SR V legislatíve Slovenskej republiky zatiaľ neexistuje špeciálny zákon o integrácii občanov so zdravotným postihnutím, ktorý by komplexne riešil celú problematiku. Táto je čiastočne obsiahnutá v početných právnych predpisoch, Antidiskriminačný zákon (Zákon č. 365/2004) zahrňuje samozrejme aj požiadavku nediskriminácie osôb so zdravotným postihnutím, zatiaľ sa však v praxi často stretávame s nepriamou (skrytou) diskrimináciou, čo v konečnom dôsledku významnou mierou znižuje kvalitu života ľudí so zdravotným postihnutím.

47. Zdravotná starostlivosť - legislatíva Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov Zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti Zákon č. 580/2004 Z.z. o  zdravotnom poistení hovorí o podmienkach zdravotného poistenia

48. Zdravotná starostlivosť - realita • Zdravotnícke zariadenia a strediská sú zväčša bariérové • Na Slovensku je nedostatok centier včasnej diagnostiky pre deti a včasnej intervencie (chýb sieť detských rehabilitačných centier) • Neexistuje sieť zariadení pre komplexnú rehabilitáciu dospelých (Komplexnú rehabilitáciu po ťažkých úrazoch a operáciách poskytuje prakticky iba Národné rehabilitačné centrum v Kováčovej) • Nie je doriešené postavenie nemedicínskych profesií v zdravotníctve (psychológovia, logopédi, liečební pedagógovia, fyzioterapeuti, sociálni pracovníci a i.)

49. Zdravotná starostlivosť - odporúčania • Urýchlene realizovať debariérizáciu všetkých zdravotníckych zariadení • Zabezpečiť prípravu profesionálov pre včasnú diagnostiku a poskytovanie včasnej intervencie u deti s rizikovým vývinom • Legislatívne upraviť postavenie profesionálovnemedicínskeho vzdelania pre poskytovanie včasnej starostlivosti, komplexnej habilitácie a rehabilitácie • V postgraduálnom vzdelávaní posudkových lekárov podporiť zakomponovanie dokumentu WHO „Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia“ do študijných osnov

50. Sociálna starostlivosť - legislatíva Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Predstavuje základný pilier dôchodkového systému na Slovensku. Osobám so ZP, ktoré sú poberateľmi invalidného dôchodku umožňuje zaradiť sa aj do pracovného procesu bezstraty, alebo krátenia invalidného dôchodku. Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - legislatívna norma pre pomoc formou poskytovania materiálnej, alebo finančnej pomoci (fakultatívne príspevky). Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách - legislatívna norma pre poskytovanie sociálnych služieb (napr. sociálne poradenstvo, opatrovanie. umiestnenie v zariadeniach sociálnych služieb)