KVET (flos )

1. KVET(flos)

2. je rozmnožovacím orgánom listového pôvodu, ktorý vytvárajú hlavne krytosemenné rastliny • nahosemenné rastliny nemajú typické kvety- majú samčie a samičie šištičky

3. Funkcie opelenie - je zaistené umiestnením kvetov na stonke ich farebnosťou alebo stavbou ochrana - chráni rozmnožovacie ústroje a v nich pohlavné bunky vývoj - zabezpečuje vývoj semena

4. 1-kvetná stopka 2 - kvetné lôžko 3 - kvetný obal 4 - tyčinky 5 – piestik Stavba kvetu(krytosemenné rastliny)

5. Kvetná stopka - ňou sa kvet pripája na stonku Kvetné lôžko - vzniklo zo stonky a nesie všetky časti kvetu Kvetné obaly - vznikli premenou listov, chránia vnútorné časti kvetu, môžu byť rôzne sfarbené aby prilákali opeľovače Rozmnožovacie útvary - tyčinky - piestik

6. Kvetné obaly Nerozlíšené -okvetie Rozlíšené - kalich - koruna

7. KALICH (K -calyx) - je väčšinou zelený (nie je to pravidlo), tvorí vonkajšie časti obalov,  môže byť trváci alebo prchavý, u niektorých rastlín sa môže premeniť napr. na páper (púpava) KORUNA (C -corolla) - tvorí vnútorné obaly, môže byť pestro sfarbená (u hmyzoopelivých rastlín) alebo môže byť nenápadná, prípadne úplne chýba (vetroopelivé rastliny). Na koruných lístkoch alebo v ich blízkosti sa môžu nachádzať nektáriá.

8. Okvetie ( P -perigon) • nerozlíšený kvetný obal – rovnakotvarý • tvoria ho len okvetné lístky • typické pre vývojovo staršie čeľade • zo súčasných zástupcov ho môžu mať jednoklíčnolistové rastliny (napr. tulipán )

9. Tyčinky • Sú samčie rozmnožovacie útvary, ktoré sa vyvinuli z listových útvarov. • Skladá sa z nitky a peľnice.Nitka môže byť rôzne dlhá a u niektorých rastlín môže tyčinka vyčnievať von z kvetu. • V peľnici sa nachádzajú peľové komôrky, v ktorých sa vytvárajú peľové zrná.Súbor všetkých tyčiniek v kvete sa nazýva androeceum.

10. V peľniciach je diploidné peľotvorné pletivo, z ktorého po redukčnom delení vznikajú štvorice peľových zrniek. Jadro peľového zrnka sa skôr, ako opustí peľovú komôrku, mitoticky delí a vznikne. • vyživovacia bunka(vegetatívna) –z nej klíčením vyrastie peľové vrecúško • rozmnožovacia bunka (generatívna) - z nej mitózou vzniknú dve samčie pohlavné bunky = spermatické bunky

11. Piestik blizna čnelka semenník

12. Podľa postavenie semenníka voči kvetným obalom a tyčinkám môže byť semenník: Vrchný (1)- kvetné obaly a tyčinky vyrastajú pod semenníkom Polospodný (2) - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú približne uprostred Spodný (3) - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú nad semenníkom

13. V semenníku sú uložené vajíčka. • Môžu byť uložené po celej stene semenníka alebo sú sústredené na jeho okrajoch. • Na obrázku sú znázornené najčastejšie druhy uloženia vajíčok (placentácia): • stredová nástenná rohová

14. Na vrchole vajíčka je otvor – peľový vchod. Vajíčkové jadro je vyplnené výtrusorodým pletivom, ktorého jedna bunka – materská bunka zárodočného mieška – sa redukčne delí. Vznikne štvorica haploidných buniek, z ktorých 3 zanikajú a zostávajúca bunka tvorí jednobunkový zárodočný miešok. Jadro mladého zárodočného mieška sa mitoticky delí 3-krát za sebou a vzniká 8 jadier, z ktorých sa vytvára na jednom póle vajíčka: vajcová bunka a 2 pomocné bunky, na protiľahlom póle sa vytvoria: protistojné bunky a dve jadrá v stred splynú a a vytvoria: diploidné centrálne jadro.

15. Obojpohlavné – v jednom kvete sa nachádzajú aj piestik aj tyčinky Jednopohlavné v kvete sa nachádzajú len samčie (tyčinky) alebo len samičie (piestik) orgány Kvety semenných rastlín môžu byť

16. jednodomé - oba typy kvetov aj samčie aj samičie sú na jednej rastline Dvojdomé na jednej rastline sa nachádzajú len samčie alebo len samičie kvety Rastliny, ktoré majú jednopohlavné kvety môžu byť:

17. jednotlivý kvet súkvetie súbor kvetov môže byť: 1. jednoduché - strapcovité - vrcholíkové 2. zložené (kvety v súkvetí sú nahradené ďalším súkvetím) Druhy kvetov podľa zoskupení

18. Strapcovité súkvetie • je typické tým, že dcérske stonky neprevyšujú stonku materskú • kvety rozkvitajú zdola nahor, v prípade plošných súkvetí (úbor) z okrajov súkvetia do jeho stredu

19. Vrcholíkové súkvetie • majú materskú stonku skrátenú a dcérske stonky ju prerastajú • kvety rozkvitajú zhora nadol, pri plošných súkvetiach zo stredu súkvetia k okrajom

20. Kvetom sú jednopohlavné samčie a samičie šištičky. Samčie šištičky – tvorí krátke vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici usporiadané výtrusné listy = tyčinky. Majú dve voľné alebo zrastené výtrusnice = peľové komôrky. V nich vznikajú jednobunkové peľové zrnká. Stavba kvetu(nahosemenné rastliny)

21. – tvorí vreteno, na ktorom sú v závitnici usporiadané podporné listene a v ich pazuchách vyrastajú semenné šupiny. Na nich sa vytvoria dve nahé vajíčka. Samičie šištičky vajíčka sú nahé

22. samčia šištička samičia šištička šupina s vajíčkami tyčinka