MVDr.Jozef Juršík

1. Využitie humínových kyselín a ich účinky na metabolizmus prežúvavcov a monogastrov(prehľad problematiky) MVDr.Jozef Juršík

2. Humínové látky – možnosti použitia „Veľmi často sa stáva, že náš zrak je pri hľadaní upretý ďaleko k obzoru, bez toho aby sme si uvedomili, že to čo hľadáme, leží pri našich nohách“ Dr. D.Bastra, M.D. Royal College of Surgeons

3. Humínové látky – účinky na metabolizmus Prečo ? • Prečo táto téma ? Vyriešia humínové látky problémy ? • Prečo teraz ? Súčasná úroveň poznatkov, skúsenosti z praxe ...

4. Humínové látky – účinky na metabolizmus Produkčné choroby (metabolické poruchy) = stály problém v chovoch dojníc ( každodenný) Žijeme v období toxínov (prírodných i umelých) = problémy u ošípaných, hydiny ... Hlavný rozpor: Genetická expresia≠ schopnosť kryť potreby Nárast úžitkovosti → jednostranné šľachtenie → orgánové sústavy ( proventriculi, pečeň, obličky ...) zostávajú, nárast len v rámci rozvoja veľkosti telesného rámca

5. Humínové látky – účinky na metabolizmus Nové faktory pôsobiace v chovoch dojníc: • Politika, koncepcia agrokomplexu, kríza, ...???... • Situácia v stavoch zvierat, vývoj úžitkovosti, spracovanie mlieka, úloha mliekární (+ :- ), spotreba mliečnych produktov, kúpyschopnosť obyvateľstva, „antikampaň“... • Technologický vývoj (kŕmenie, TMR, nové ustajnenia, personálne problémy, nástup zahraničného kapitálu do prvovýroby, nástup robotizácie dojenia,... • Klimatické zmeny, zoohygiena, welfare v praxi .... • → = ∑ nenutričných stresorov →“sekundárna nežravosť“

6. Humínové látky – účinky na metabolizmus Nové faktory prinášajú nové problémy: • Paradoxy: prepracované systémy výživy („vedecky“) a ich vysoká zraniteľnosť a tvorba chybných riešení • Nemožnosť systematickej práce (racionálna selekcia) • Simplifikované typy kŕmnych dávok • Staré a nové problémy vo vývoji produkčných chorôb (pretrvávajúce deficitné stavy, karencie, anémie, nárast porúch reprodukčného systému, zvýšená frekvencia ochorení akropódia, poruchy v zloženímlieka, imunodeficitné stavy ...)

7. Humínové látky – možnosti použitia Problémy, ktoré bude treba riešiť: • Amoniak (NH3 ) – metabolizmus v bachore • Metán (CH4 ) – čo s ním (skleníkový plyn) • Uhlíková stopa (Carbon Footprint ) • Poľnohospodár? (kto je to ?) náš živiteľ ? Náš nepriateľ ? Znečisťovateľ prostredia? Žiadateľ dotácií ? Tvorca krajiny ? (burinamajster ?) • Dezertizácia krajiny – úloha HD..., kolobeh látok v prírode

8. Humínové látky – účinky na metabolizmus Nedostatky používaných TMR: „Presýtenie“ dusíkatými látkami pri súčasne poddimenzovanej energetickej zložke KD Následok: pri rýchlej degradácii NL vzniká veľa amoniaku – využitie v bachore – emisie do vzduchu - rezorpcia a následná detoxikácia na močovinu. Proces prebieha v pečeni a je veľmi energeticky náročný. Kapacita pečeňového parenchýmu je vyblokovaná a nie je možné ju využiť na iné funkcie. Spermiotoxicita, gametotoxicita, embryotoxicita amoniaku a močoviny = reprodukčné ťažkosti

9. Humínové látky – účinky na metabolizmus Zvýšená tvorba amoniaku v bachore (rýchla degradácia): ↑ NH3 (ruminálny): → hypotonie až atonie bachorovej steny Optimum: 8-15 mmol/l Toxicita: > 35 mmol/l bachor.tekutiny Následky : Zhoršenie rezorpcie Mg → až k rôznemu stupňu tetanie ↑ rast Clostridiív bachorovom prostredí ↑ frekvencia paraplégií (sy.vache rampante, vache couché) ↑ frekvencia dislokácií slezu ↑ tendencia k popôrodným hypokalcémiám a až ku kombinovaným formám tetanií (↓Ca++ ↓Mg++)

10. Humínové látky – účinky na metabolizmus Zvýšená tvorba amoniaku v bachore ...(pokračovanie): ↑ NH3 v krvi Následky: ↑ hepatorenálna záťaž (detoxikácia NH3 na močovinu !! ) pokles glukoneogenézy v pečeni → hypoglykémia↑ketóza pokles tvorby laktózy = pokles produkcie mlieka ↑ INFERTILITA (embryonálna mortalita, aborty u jalovíc) ↓ úrovne imunitných mechanizmov ↑ frekvencie zápalových procesov (SB, mastitis, laminitis) ↑ chorobnosti akropódia (alterácia kvality rohoviny...)

11. Humínové látky – účinky na metabolizmus Čím je nižšie zastúpenie vlákniny z OK v TMR – tak je dôležité zachovanie štruktúry (štrukturálna a efektívna vláknina) – schopnosť flotácie v bachorovej tekutine – vytvorenie tzv.bachorovej mreže Nevhodná skladba TMR – chýba vhodná energia- je málo energie pôvodom z jednoduchých cukrov a z degradovateľných foriem vlákniny. Degradovateľná vláknina sa uvoľňuje v bachore do 16 hodín po nakŕmení (ďateliny, trávy, bôb, hrach, bavlník, citrusová sušená pulpa...) Siláže: cukry sfermentované na kyselinu mliečnu !

12. Humínové látky – možnosti použitia Amoniak, metán, oxid uhličitý...= emisie = súčasti skladby skleníkových plynov • Emisné povolenky (obchodovanie ) jedna povolenka = 1 tona CO2 do vzduchu – základný objem emisií oproti roku 1990 a očakávanej produkcii HDP v roku 2020 ??? • Európska komisia „zohľadňuje“ tzv.uhlíkovú náročnosť ekonomiky • EU legislatíva bude platiť od r.2014 (až na jednotlivé farmy ) ??

13. Humínové látky – možnosti použitia Produkcia emisií od hospodárskych zvierat: Príklad: dojnica 65O kg produkujúca 1 teľa/rok s dennou produkciou 40 litrov mlieka vypustí na 1 kg konzumovateľného proteinu: • 0,24 kg emisií N (= najmä amoniak) • 0,4 kg emisií metánu • 12 kg CO2 ekv.( porovnať s Bio-altern.) Pripraviť sa: správna výrobná prax, kŕmne dávky, optimalizovať produkciu farmy, využiť nové poznatky a produkty (humínové látky)

14. Humínové látky – možnosti použitia Humínové látky: • Poznanie (pokrok ?) napr.vitamíny • Čo sú to HL ? • História používania prírodných látok (balneoterapia, balzamy, mumio ...) • HL – prírodné látky !!! výskyt : pôda, rašelina, sedimenty močiarov, riek, morí, jazier, ložiská hnedého uhlia

15. Humínové látky – možnosti použitia Humínové látky: • Prírodné vysokomolekulárne amorfné organické látky so zložitou chemickou štruktúrou, kyslo reagujúce– veľa variant. Nie sú taviteľné, neposkytujú decht Rozdelenie humínových látok: • Humíny (ulmíny) – nerozpustné vo vode (čierne) • Humínové kyseliny (HA) – rozpustné v alkáliách, (hnedé) nerozpustné vo vode (m.hm. 8.000 až 200.000) • Fulvonové kyseliny (FA) – rozpustné v kyselinách a vode (m.hm. 2.000 až 10.000 ) (žlté, žltohnedé )

16. Humínové látky – možnosti použitia Základné účinky humínových látok: • Zásoba živín pre pôdne mikroorganizmy • Odstraňovanie voľných radikálov • Zvyšujú využitie a transport živín (kumulácia) • Stimulujú metabolické procesy • Zabezpečujú cheláciu (väzbu iontov ) • Vytvárajú veľkú elektrochemickú kapacitu prostredia (dvojsmerný superantioxidant) !!

17. Humínové látky – možnosti použitia Fulvonové kyseliny sú navyše aktívne takto: • Stimulácia syntézy a metabolizmu RNA a DNA • Regulácia a modulácia metabolizmu proteinov (i Igg) • Regulujú permeabilitu bunkových membrán • Regulujú stabilitu elektrochemickej rovnováhy (donor aj akceptor) • Stimulujú činnosť veľkého množstva enzýmov • Nové poznatky v spolu účinkovaní vitamínov a prvkov • Pôsobia ako významný detoxikačný činiteľ

18. Humínové látky – možnosti použitia Biomedicíske účinky humínových látok: • Antiflogistické (protizápalové) • Analgetické (protibolesťové) • Antimikrobiálne • Antivírusové • Antifungálne, antimykotické • Antikarcinogénne • Detoxikačné (mykotoxíny, toxické kovy, iné poluanty) • Mukoprotekčné –najmä na sliznice GIT-u

19. Humínové látky – možnosti použitia Účinky humínových látok pri vonkajšom použití: • Podpora liečby otvorených rán • Priaznivý účinok pri liečbe popálenín • Dobré ovplyvnenie artritíd (i chronických), reumatických ochorení, kolagenóz, gynekologických problémov • Pomáha pri ekzémoch, psoriáze, autoimunitných ochoreniach, alergiách... • Dobré výsledky po poraneniach hmyzom a pavúkmi

20. Humínové látky – možnosti použitia Formy praktického nasadenia humínových látok: „čínsky princíp“ : - Prevencia má prednosť pred terapiou • Stabilizátor pomerov v bachorovom prostredí –pufer? • Účinný prírodný (a lacný !) vychytávač mykotoxínov • Dvojcestný regulátor: chelatizačná aktivita (zadržanie  uvolňovanie prvkov) = zásobáreň makro a mikro prvkov • Mukoprotektívna funkcia na črevných slizniciach = zabránenie rezorpcie biogénnych amínov → menej problémov v oblasti ochorení akropódia, mliečnej žľazy ( menej krívania, menej somatických buniek )

21. Humínové látky – účinky na metabolizmus • Klinicky manifestné produkčné ochorenia sú často vystriedané ich subklinickými formami (často ťažko rozpoznateľnými, s vysokými ekonomickými stratami...) • Pozor: Vedľajšie účinky porúch metabolizmu ! (najmä do oblasti somatických buniek a posunu zložiek mlieka) • Nutnosť monitoringu zdravotného stavu stád vysokoprodukčných dojníc (rôzne formy, rôzna intenzita a rozsah odbornej intervencie)

22. Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc • Klinicko – laboratórne vyšetrenie chovu s výkonom metabolického profilového testu • Naša forma: Pracovisko klinickej biochémie, hematológie a výživy zvierat, ŠVPÚ BA • Pracovný postup: Objednávka – Odber vzoriek biolog.materiálu -anamnéza, pohovor s chovateľom, veter.lek. – laboratórne vyšetrenie - interpretácia

23. Humínové látky – účinky na metabolizmus Najčastejšie dôvody intervencie: • Peripartálne ochorenia dojníc (paraplegie a.i p.p, RS, puerperálne sepsy, E II.,III., IV • Reprodukčné poruchy • Choroby akropódia • Choroby teliat • Neadekvátna úžitkovosť, výskyt nežiadúcich vlastností mlieka, posuny v obsahu položiek mlieka • Iné ( napr.! PREVENCIA = stúpajú požiadavky v čase ekonomickej konsolidácie ) • Kombinácie dôvodov

24. Poznámky k produkčným ochoreniam dojníc: • Symptóm - syndróm (=komplex symptómov) (napr.NEB, AHS, hepatorenálny sy., ketoacidózny sy., sy.nízkej tuk.mlieka) • NEB: v tranzitnom a najmä v postpartálnom období- klesá príjem sušiny krmiva až na 1,5 % živ. hmotn. dojnice (= 8- 9 kg sušiny) čo prakticky pri úžitkovosti 8 – 10 000 litrov = hrozí negatívna energetická bilancia až 120 – 150 dní po pôrode • Leptin – úloha v hypotalamo-hypofyzárnej osi

25. Poznámky k produkčným ochoreniam dojníc: Energetický stres pri vyšších Ø teplotách vzduchu: • Menší príjem krmiva, vyšší príjem vody • Straty energie na termoreguláciu • Vyčerpávanie tzv.adaptačnej energie organizmu ! • Energetická nepohoda vedie k vyššej frekvencii neinfekčných ochorení (= aj produkčných) Optimálne teplotné zóny: • - pri 20 lit.dennej produkcii → 22º (+- 6)º C • - pri 40 lit.dennej produkcii → 20º (+- 3)º C

26. Poznámky k produkčným ochoreniam dojníc: Indikátory zlého zabezpečenia welfare dojníc: • Problémy v reprodukcii • Mastitídy • Nárast počtu somatických buniek • Zvýšenie frekvencie ochorení akropódia - najmä aseptické laminitídy ↑ laminitídy pri: - vnútornom ustajnení kráv - vysokej mliečnej produkcii - slabom podstieľaní slamou - celoročné kŕmenie konzervovaným krmivom - poruchách bachorového metabolizmu - ostré podlahy, prekážky v pohybových zónach

27. Poznámky k produkčným ochoreniam dojníc: Vývoj v dĺžke prežívania dojníc: Rok 1961: prežívalo laktáciu ≥ 48 mesiacov (= 4 roky) viac ako 80 % dojníc V roku 2001: prežívalo tento vek len 60 % kráv Súčasne sa predĺžila dĺžka medziobdobia z 12 mesiacov (1961) na 16 mesiacov (2005) ( Broom, 2007)

28. Výživa dojníc – vplyvy na mlieko • Kvalitné objemové krmivá umožňujú zostaviť kŕmnu dávku zodpovedajúcu jednotlivým fázam reprodukčného cyklu: • Rozhodujúce pre úspešný nástup do ďalšej laktácie( bez zdravotných problémov): • Zosúladenie výšky produkcie mlieka v III.tretine laktácie s úrovňou kŕmenia v tomto období. Dojnice dokážu uložiť až 90 – 120 kg tuku v organizme, z toho bežne až 40– 50 kg v splanchnickej oblasti. (=štart do problémov po pôrode, AHS syndrom,ketózy...) • Welfare v praxi: Kravy majú mať dostatok svetla, pohybu, vzduchu, vody a môžu žrať stále primeranú kŕmnu dávku ( po 24 hod.denne) • Fyziologická depresia prijmu sušiny: ( „norma“ = príjem suš.v I.tretine laktácie) • Státie nasucho : pokles na 60 % normy • Tesne pred pôrodom: pokles na 40 – 50 % normy • Po pôrode: okolo 80 – 85 % normy

29. Výživa dojníc – vplyvy na mlieko • Syndrom stučnenia dojníc (AHS): • Predispozícia: • nevyrovnaná výživa (prekrmovanie) v III.fáze laktácie a v státí nasucho • dlhá service perióda • nevytvorenie skupiny podľa produkcie mlieka • Následky: • Vytvorenie splanchnického a somatického tukového telesa  Znížená schopnosť príjmu sušiny v peripartálnej fáze = ťažké pôrody – znížená imunita (patologické kolostrum) – výskyt RS – lipomobilizácia – steatóza pečene – ketóza – narušenie regulácie homeostázy (Ca, P, Mg, Se ...) – ↑↑ somatické bunky, mastitis...

30. Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Doporučovaná varianta kŕmnej dávky pre suchostojacu dojnicu v 1.fáze S-1 (-60. -14.deň ante partum ) KRMIVO: MNOŽSTVO: Seno lúčne (dobré): 5 - 6 kg Sem patrí najlepšia Kukuričná siláž: 7 - 8 kg kvalita krmiva !! Senáž lucerna (tráva): 3 -4- 5 kg Slama ( ! pozor na plesne) 2 -3 kg ( dosycovanie ) ---------------------------------------------------------------------------------------  prísun exogen.org.kyselín, alkoholov - súčasne sa kŕmi veľký objem (=žiadúca dilatácia predžalúdkov pre laktač.fázu) Parametre: 11,5-12,0 kg suš.,56-58 MJ NEL, cca 1000g NL, 26 % vl./suš., 35-38 % NDV/suš.

31. Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Zdravotné riziko pri kŕmení po pôrode: Pri menej kvalitných objemových krmivách a pri vysokoprodukčných dojniciach sa po pôrode a v I.fáze laktácie pracuje často s krajnou polohou sušiny: 50 % suš.z OK : 50 % suš.z koncentrátov !! Toto je veľmi zraniteľná poloha !! Stačí malá chyba v zamiešaní – dehomogenizácia pri manipulovaní – selektovanie samotnými dojnicami pri kŕmení (vyberanie koncentrátov) a môže vzniknúť závažný problém (disfunkcie bachorového metabolizmu, najmä chronické bachorové acidózy) Optimálne zastúpenie sušiny z objemu v KD v tomto období je viac ako60 %. Na 1 kg prijatej sušiny objemových krmív sa vytvorí okolo 12 litrov sliny (= 120 g bicarb. sodného ). 1 kg sušiny si vyžaduje potrebu 25 až 30 minút prežúvania.

32. Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc • Subklinické bachorové acidózy: • Incidencia: najmä v puerpériu + predispozícia: • (krm.dávka typu TMR koncentrovaná s nízkym zastúpením efektívnej vlákniny) • Klinické prejavy: • striedanie dobrej a horšej ( až zlej) žravosti • znížené prežúvanie ( častosť a sila) • výskyt občasných hnačkových stavov (s hlienom, penou • a zápachom !! V mlieku pokles tuku a BTS !!Somatika !

33. Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc • Negatívne následky poklesu pH bachorovej tekutiny: • Posun pH na hodnotu: • pH na 6,0 = Zastavenie rastu celulolytických baktérií • pH na 5,0 = Úhyn celulolytických baktérií (= tvorba biogénnych amínov !!) • Nárast problémov ( ochorenia akropódia, reprodukčné ťažkosti...) • Bakteriálne druhy, ktoré degradujú a metabolizujú mykotoxíny nerastú pod pH 6,0. • Mykotoxíny v kyslom prostredí sú veľmi stabilné ! • Acidóza bachorového prostredia znižuje detoxikačnú potenciu bachorovej mikroflóry !

34. Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc Optimalizácia funkcií GIT-u a efektivity kŕmenia:(podmienky pre optimálnu bachorovú syntézu ) Retencia dusíka z KD je pozitívne ovplyvňovaná počtom protozoí v bachore Protozoá pohlcujú rastlinný detritus i baktérie a premieňajú ich na svoj vlastný protozoárny protein (až 24 - 45 g protozoárnej masy v 1 litri bachorovej tekutiny ). Denne je možná produkcia okolo 1 kg proteinu ! Protozoárny protein je v porovnaní s bakteriálnym lepšie utilizovateľný pre makroorganizmus prežúvavca. Platí vzťah: zvýšenie obsahu NH3 v bachore = zníženie protozoí a súčasné zvýšenie počtu baktérií

35. Výživa dojníc – vplyvy na mlieko • Faktory ovplyvňujúce protozoárny a mikrobiálny rast v bachore: • stupeň straviteľnosti OH • dobré pufrovanie prijatej kŕmnej dávky extra a intraruminálne • (= dobré vytváranie slín s dostatkom bikarbonátového a fosfátového pufra, =potreba stimulácie prežúvania zaradením efektívnej vlákniny, ktorá vytvorí v supraequatoriálnej zóne bachora počas ruminačnej pauzy tzv.bachorovú mrežu • vytvorenie podmienok pre adherenciu mikroflóry (štruktúra OK) • žiadúci je nízky obsah voľného NH3 v silážach a senážach • dobrá pasáž tráveniny z bachora do slezu a čreva (= priechodný tráviaci trakt bez dislokácií, stav bez orgánových bolestí a stresov • Dôležitý je i dostatok dobrej vody !

36. Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Pozitíva stimulácie rastu mikroflóry bachora: Vedú k:  CELULOLÝZE  Príjem krmiva a straviteľnosti ( tu sa nachádza pozitív.úloha kvasiniek)  Energetický zisk z prijatého krmiva  frekv.KETÓZY    frekvencia infertility, ochorení akropódia  molárne % acetátu =  %tuku v mlieku

37. Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Pozitíva stimulácie rastu mikroflóry bachora:(vzťah ku detoxikačnej kapacite organizmu) Zvýšená celulolýza v bachore vedie k zvýšenému zhodnoteniu krmív Rastie podiel energie fixovanej v jedincoch mikroflóry bachora !! Zároveň: - zvyšuje sa fixácia a utilizácia bachorového amoniaku na tvorbu bakteriálnych a protozoárnych proteinov - klesá intoxikačné riziko z amoniaku - znižuje sa potreba detoxikačnej kapacity pečene (t.j.znižuje sa hepatálna záťaž - stúpa syntéza albumínov) a zároveň: narastá hodnota PDIM čo vedie k nárastu bielkovín mlieka

38. Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Ročná produkcia mlieka z objemového krmiva: Denne, Za ročnú pri produkcii z OK: laktáciu: • 6 litrov 1800 litrov • 8 2400 • 10 3000 • 12 3600 • 14 4200 Paradox !!??:Cena za OK v kŕmnej dávke je rovnaká !!

39. Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Parametre bachorového profilu: • Aktuálna acidita: 6,2 – 6,8 (pH) • Unikavé mastné kyseliny: 80 – 130 mmol.l-1 Relatívny podiel: • C2 - octová: 55 – 65 mol % • C3 - propionová: 20 – 25 mol % • C4 – maslová: 10 - 20 mol % • Pomer C2 / C3 (octová/propionová): 2,5 - 3 Kyselina mliečna: 0,0 – 3,3 mmol.l-1 Amoniak: 6 – 24 mmol.l-1 Protozoa: 300 – 700 tisíc v 1 ml bachorovej tekutiny

40. Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Parametre mliekového profilu: • Celkový protein: 32 – 40 g / liter • Srvátkové proteiny: 4 - 7 g / liter • Tuk : 36 - 42 g / liter • Laktóza : 46 - 50 g / liter • Acidita: 6,2 – 8,0 ° SH • pH: 6,3 – 6,8 log molc • Beztuková sušina: > 8,6 % (>86 g / liter) • Močovina: 2,8 – 4,3 mmol.l-1

41. Klesá: Genetický vplyv Deficit energie v KD Deficit NL a energ.v KD Deficit energ. a veľa NL Acidóza (najmä metab.) Termický stres Sezóna (min.:05-09) Vzostup: Genetický vplyv Prebytok energie v KD Prebytok energ.a NL v KD Deficit NL a prebytok energie v KD Sezóna ( max.: 09 – 12) Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Bielkovina mlieka:

42. Pokles: Genetika Málo sušiny v KD Málo vlákniny v sušine Nízka hladina acetátu v bachore Jemná štruktúra KD Acidóza Mastitis Bachorové dysfunkcie Deficit energie v KD Vzostup: Genetika Lipomobilizácia Pokles energie pri postpart. syndrome (anorexia) Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Tuk v mlieku

43. Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Syndrom nízkej tukovosti mlieka: • Pri nízkej vláknine v sušine • Pri jemnej štruktúre krmiva • Pri prebytku škrobov a sacharidov v KD – tvorí sa menší podiel kyseliny octovej a viac kys.propionovej Syndrom vysokej tukovosti mlieka (> 4,5 % ): • Pri energetickej podvýžive stáda • Lipomobilizácia • Pri popôrodnej anorexii

44. Pokles: Energetický deficit Mastitídy Alkalické bachorové dysfunkcie Ketóza Hypoglykémia (gravis) Baktérie konzumujúce laktózu (kontaminanty) Vzostup: Málokedy- neznámy Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Laktóza v mlieku

45. Vzostup: (>8 ° SH ) Sekundárne kysnutie Acidóza Vysoká hladina bielkovín v mlieku V bazéne je veľký podiel mlieka z post partálnych dojníc Pokles kyslosti: (< 6,2 °SH Prímes čistiacich a dezinfekč. prostriedkov Alkalóza Nízka hladina bielkovín v mlieku Mastitídy „Starodojné“ kravy Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Acidita mlieka Pufračný mliečny systém !!

46. Dobre ovplyvniteľné: Tuk Mikroprvky Slabo ovplyvniteľné: Makroprvky Bielkoviny Laktóza Výživa dojníc – vplyvy na mlieko Možnosti ovplyvnenia zložiek mlieka výživou:

47. Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc Poznámky k odchovu teliat: Faktory vplývajúce na koncentráciu Ig v mledzive: • Výživa dojníc (zvlášť v III.tretine gravidity) • Stav imunitného systému matky • Priebeh a dĺžka doby zasušenia • Incidenty v predpôrodnej dobe (vyciciavanie, opuchy vemena s nutnosťou liečby a vydájania...) • Iné faktory: plemeno, miera exploatácie, sezóna v roku a možnosť zabezpečenia komponentov výživy, vek plemenice (poradie gravidity) , objem nádoja kolostra ....

48. Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc Kalkulácia potreby kolostra pre teľatá: Plazma tvorí 8-9% živej hmotnosti teľaťa t.j.podľa veľkosti teľaťa je to 3-3,5 litra ! Potrebná hladina je nutná v hladine >10 g IgG/liter (čiže viac ako 20 U ZST) Miera rezorpcie IgG z mledziva je len 20-35 % ! Kolostromerom sa dá určiť miera saturácie: Vysoký obsah IgG: 50 –140 g/liter Priemerný obsah IgG: 20 – 50 g/liter Nízky obsah IgG : pod 20 g/liter

49. Teľatá – odchov - poznámky Teľatá a jalovice = budúcnosť chovu (i dnes je to často podceňovaná kategória v chove HD) Diskriminácia jalovíc – pretrvávajúci jav Pozor! Vysoká chorobnosť teliat a chyby v odchove sa prejavia v neskorších problémoch: Časté recidívy pľúcnych ochorení, nedostatočná obranyschopnosť, výskyt reprodukčných (cysty) porúch, spozdený vývoj tkanív a orgánov.....

50. Teľatá – odchov - poznámky Kľúčové body: Matka - telenie - pôrodnica Ideálne je telenie v individuálnych pôrodných kotercoch- tu je to miesto, ktoré si vyberie krava samotná a nie to, ktoré jej určia a vyberú ostatné „spolubývajúce“ ! ( dôležitá je otváracia fáza pôrodu, krava si vyhľadá bez stresu optimálnu polohu, má dosť času na prípravu k teleniu samotnému a k prvotnému ošetreniuteliatka olizovanie – stimulácia prekrvenia povrchu tela – masáž orgánov – štart mechanizmov termoregulácie – f.back k makroorganizmu kravy = oxytocin, kontrakcie maternice = vypudzovanie placenty, spúšťací mechanizmus mlieč. žľazy ... = veľmi dobrý priebeh ranného puerpéria )