150 likes | 352 Views
Mapové podklady. alebo Učíme sa pracovať s mapami Časť Čo je mapa – história kartografie. Mapové podklady. Mapa
E N D
Mapové podklady alebo Učíme sa pracovať s mapami Časť Čo je mapa – história kartografie
Mapové podklady • Mapa je zmenšený, generalizovaný,konvenčný obraz Zeme... zobrazený v rovine matematicky definovanými vzťahmi (kartografickým zobrazením), ktorý ukazuje prostredníctvom metód kartografického znázorňovania polohu, stav a vzťahy prírodných, sociálno-ekonomických a technických objektov a javov. (STN 730401)
Mapové podklady • Mapa : • zmenšený (=zobrazený v mierke) • generalizovaný (=zovšeobecnený) • schématizovaný (=nakreslený podľa určitej schémy – mapovými značkami) obraz časti zemského (al. i.) povrchu
Mapové podklady • Rozdiel medzi mapou a plánom: Mapa je priemet - trojrozmerného povrchu Zeme (t.j. z rot. elipsoidu do roviny) - mierky od 1: 5 - 10.000 - súradnicový systém globálny Plán je zobrazenie - malej časti (rozmery 0,5 - 0,7 km) povrchu územia, považovaného za rovinu - mierky veľké - do 1: 2.000 - v miestnom polohovom a výškovom systéme - aj nutný konštrukčný základ – merač. body, súrad. siete, popis
Mapové podklady Kartografia – vedecký odbor, ktorý sa zaoberá zobrazovaním a štúdiom priestorového rozmiestnenia a vzájomných väzieb (vzťahov) javov prírody a spoločnosti využívaním grafických a modelových prostriedkov. K. sa zaoberá zhromažďovaním kartografických informácií, teóriou a praxou ich spracovania z hľadiska technológií, tvorby a vydávania máp.
Mapové podklady • Príbuzné vedné odbory: - geodézia – poskytuje časť informácií (geodetické merania) – podklady pre spracovanie máp rôznych druhov - topografia – zaoberá sa štúdiom tvaru, opisom, meraním a zobrazením zemského povrchu. Predmetom jej záujmu je zobrazenie reliéfu zemského povrchu, zobrazením polohy prírodných a antropogénnych objektov.
Mapové podklady • História kartografie - prvé „mapy“ - z paleolitu (pavlovská, meziříčska, kyjevská) 25.000 až 7.000 p.n.l. - m. Mezopotámie (2.400 p.n.l.), Babylonská m. (600 p.n.l.) - starogrécke m. – zem. súradnice, šesťdesiatinné delenie kruhu a jednotiek - tvar a rozmery Zeme (Aristoteles, Pytagoras, Eratosthénes)
Mapové podklady • Erathosténes v r 200.p.n.l. určil na základe meraní v Alexandrii a Asuáne obvod Zeme: - uhlová vzdialenosť 6, 5 st. - dĺžková vzdial. cca 720 km Priama úmera : Oz = (720/6,5) x 360 = 39. 877 km
Mapové podklady • Známi kartografi: - Piri Reis – turecký námorný kapitán (1465 až 70 – 1554 až 5): mapa Európy, časti Ameriky, Antarktídy • Gerhard Mercator - flámsky geograf (1512 – 1594): autor glóbusov, máp, dvoch dielov veľkého atlasu zobrazenie - UTM = priečne konformné valcové
Mapové podklady • Slovensko sa objavuje na mapách ako súčasť vtedajšieho Uhorska • Prvá podrobná mapa je Lazarová m. (1528), v mierke 1: 1 093 000; možno na nej identifikovať celkom 300 zobrazených sídel a hradov Ďalší známi kartografi: Samuel Mikovíni (1700 – 1750) – autor viac ako 100 máp Ján Lipský (1766 – 1826) – prvá „vedecká“ mapa U. Ján Tomka Saský (1692 – 1762) – autor atlasu U. Johann Christoph Mueller (1673 – 1721) mapa U. (1709), Morava (1716, Čechy (1720)
Mapové podklady • Historické štátne mapovania: • vojenské mapovanie (jozefínske) – (1763-1785) (neúplnosť, nedokonalosť, neskúsenosť) • vojenské mapovanie - (1807-1869 (trigonometrická sieť I. –IV. rádu, mierka 1: 28 800, odvodené špeciálne mapy 1: 144 000, generálne mapy 1: 228 000 ) • vojenské mapovanie – (1876 – 1884) (mierka 1: 25 000, špeciálky 1: 75 000, generálky 1: 200 000)
Mapové podklady • Mapy v ČSR - prevzaté R-U mapy (3.voj. map.), reambulované a upravované – viacfarebné,... - v r. 1923 – 1933 – dočasné čs. voj. mapovanie (mierky 1 : 10.000, 1 : 20.000) - prevzatie Křovákovho zobrazenia pre čs. mapy - definitívne čs. voj. mapovanie (1934 – 1938), prerušené vojnou, po nej sčasti pokračovalo