Vývin slovenskej poézie po r. 1945

1. Vývin slovenskej poézie po r. 1945

2. Spoločenská situácia • 1945 – koniec 2.sv. vojny - ČSR – ľudovo-demokratická republika - emigrácia do západných krajín • r.1948 – Víťazný február – víťazstvo komunistov - izolácia Československa od západných krajín, vplyv Sovietskeho zväzu • perzekúcia nepohodlných osôb, väzenie mučenie, rozsiahle politické procesy • 60. roky – politické uvoľnenie – pokusy o reformu socializmu – pražská jar • 70. roky – normalizácia • 80. roky - reformy v celom východnom bloku Európy – pád komunistických režimov / 1989 – nežná revolúcia/ • 90. roky – budovanie demokratických režimov, - nadväzovanie na kultúrny vývoj ostatnej Európy i celého sveta, - užšie kultúrne prepojenia / spoločné koncerty, výstavy, divadelné - predstavenia, študijné pobyty v zahraničí, dostupnosť zahraničnej literatúry... /

3. Kultúrna situácia:r. 1945 –1948 • úsilie o obnovenie pluralitného modelu literatúry spred 2.sv. vojny; • vychádza tzv. priečinková literatúra; J. Jesenský: Na zlobu dňa II,Čierne dni J. Smrek: Studňa F. Kráľ: Z noci do úsvitu L. Novomeský: Pašovanou ceruzkou

4. r. 1945 –1948 • autori, ktorí sa aktívne zúčastnili SNP – A. Plávka: Ohne na horách; mladí autori, kt. sa zúčasnili vojny – Miro Krno, Ivan Teren; • počas vojny a po vojne tvorila skupina autorov – regionalisti – J. Kostra, P. Horov, A. Plávka; • davisti – L. Novomeský, J. Rob-Poničan, F. Kráľ ; • nadrealisti – ide o premenu nadrealistickej poetiky, prestali experimentovať, uskutočňovať riskantné cesty za objavmi a vracali sa nostalgicky na rodný „prípecok“, aby tak zakrývali tienisté stránky skutočnosti, buď sa odmlčali alebo sa pridali k socialistickému realizmu

5. publikuje katolícka moderna – vlastnili dva tlačové orgány • Nová práca, Verbum • J. Haranta: Vnajkrajšej domovine, • P. Gašparovič Hlbina: Mŕtve more, J. Silan: Piesne zo Ždiaru, • G. Zvonický: Mýtnik pred Madonou • z predstaviteľov kat. moderny v r. 1945 emigrovali R. Dilong, • K. Strmeň; 1952 – G. Zvonický • tí, ktorí neemigrovali, snažili násť spojenie medzi • kresťanstvom a socializmom, mnohí sa úplne odmlčali • (vnútorná emigrácia) - P.G. Hlbina, J. Motulko, J. Silan, • J. Haranta • emigranti vytvorili dve centrá slov. literatúry: • 1. Amerika – USA, Kanada, Argentína • 2. Rím – vydavateľstvo Slovenského ústavu sv. Cyrila a • Metoda

6. 1948 – 50-te roky • február 1948 znamenal koniec plurality a demokracie • literatúra je pod tlakom ideológie, ktorú presadzuje komunistická moc • zaniká tvorba katolíckej moderny a nadrealizmu • jedinou tvorivou metódou sa stala metóda socialistického realizmu • kontrolným orgánom bol Zväz slovenskýchspisovateľov • literatúra slúži ideológii komunistickej strane • témy: kolektivizácia, spriemyselňovanie, ospevovanie Sovietkeho zväzu, kult Stalina, Gottwalda; • čierno-biele videnie sveta

7. 1948 – 50-te roky • vytvorené boli schématické básnické knihy: J. Kostra Na Stalina, P. Bunčák Pierkom holubice •  2/2 50. rokov – nová vývinová etapa slov. poézie • M. Rúfus Až dozrieme– čerpá z tradičného sveta slov. človeka, reprezentovaného vidieckym životom, prácou na poli, v prírode; básnik sa inšpiruje ľudovou slovesnosťou • M. Válek Dotyky– odráža vedomie človeka modernej civilizácie

8. 60-te roky 20. storočia: • r.1958 – čas. Mladá tvorba – trnavská skupina = konkrétisti, expresívni senzualisti • odmietali konvenčnosť a tradicionalizmus • proklamovalo požiadavkuzmyslovej konkrétnosti, práva na experiment, dôraz na metaforu, • hlásia sa k tradíciám avangardnej poézie /poetizmu/, • preferujú prácu ako hru, radosť, šťastie i tragiku, metaforiku, asociácie, optimizmus, fantáziu v človeku, citovosť, telesnosť a sexuálnu energiu človeka • predstavitelia: J. Stacho, J. Mihalkovič, J. Šimonovič, Ľ. Feldek

9. 60-te roky 20. storočia: • r.1964 skupina Osamelí bežci • obrazný, provokatívny jazyk, nová originálna poetika • odmieta oficiálne hodnoty, zasahovanie ideológie do literatúry, je protestom proti spoloč. pokrytectvu • rozvíjali básnicku polyfóniu a viacvýznamovosť • predstavitelia: Ivan Laučík, Ivan Štrpka, Peter Repka

10. 2/2 60. rokov - obdobie konsolidácie • politické uvoľnenie, tzv. pražská jar; • väčšie možnosti slobodného rozvoja literatúry; • noví autori: : Kováč, J. Buzássy, L. Vadkerti-Gavorníková; • r.1959 – obdobie normalizácie – komunistická moc zasahuje do rozvoja umenia, preto niektorí autori nesmú publikovať / I. Kupec, I. Laučík, P. Repka /; • niektorí autori „emigrovali“ z vážnej poézie do popoézie / K. Peteraj, I. Štrasser/; • zanikajú lit. časopisy: Kultúrny život, Literárny týždenník, Mladá tvorba.

11. 70. – 80. roky /20.str. • Obdobie normalizácie –od r. 1972 – 1982 –vedie V Mihálik v časopise Nové slovo rubriku pre mladých autorov, ktorí sa prispôsobili požiadavkám režimu; • vznikajú aj hodnotné diela – J. Štraser, M. Richter; D. Hevier; • v 80.tych rokoch vznikajú samizdatové časopisy, napr. Fragment K, vychádzajú Dotyky, Literárny týždenník; • umelci prejavujú kritiku , vzburu, zaoberajú sa analýzou psychiky človeka ubíjaného totalitou – T. Janovic, I. Štrpka, M. Lasica, D. Hevier, Š. Moravčík

12. Po r.1989 a 90-te roky až súčasnosť • Moderné typy poézie najrozličnejšie prúdy, smerovania a autorské typy; • Autori: V. Klimáček, A. Turan, I. Laučík, J. Urban: Malý zúrivý Robinson, Ivan Kolenič: Prinesené búrkou; • V súčasnosti je slov poézia pluralitný, slobodne sa vyvíjajúci celok, v kt. pôsobia predstavitelia rôznych básnických pokolení, smerov, hľadísk, autorských typov.