Sopky

1. Sopky Vulkanizmus a sopečná činnosť

2. Vulkanizmus • Ako vulkanizmus označujeme všetky procesy a geologické javy ktoré súvisia s výstupom lávy na zemský povrch. • Prebieha na pevnine (kontinenstálny) ako aj v moriach či oceánoch (podmorský - submarinárny vulkanizmus).

3. Pevninský vulkanizmus

4. Podmorský vulkanizmus

5. Podmorský vulkanizmus

6. Podmorský vulkanizmus

7. Kde vulkanizmus vzniká? • Najčastejší výskyt vulkanickej činnosti je na kontakte litosferických dosiek • Tektonické zlomy • Miesta, kde bodovo vystupuje teplo na zemský povrch, v plášti sa tavia horniny a dochádza ku vzniku magmy.

8. Tektonicky najaktívnejšie miesta na zemskom povrchu sú v oblasti Juhovýchodnej Ázie, hlavne Japonska a Indonézie. • Stret troch litosférických dosiek – pacifická, euroázijská, filipínska. • Sopečná činnosť je neoddeliteľne spätá so zemetraseniami. • V Japonsku je zaznamenaných až 1000 otrasov za rok • 1923 Tokio takmer úplne zničené, asi 100 000 obetí • Podmorské zemetrasenia vyvolávajú tsunami

9. Tektonicky aktívne oblasti- Japonsko

10. Indonézia

11. Island(trapy)

12. Európa

13. Svet

14. Typysopiek • Štítové – sú tvorené tekutými viskóznymi lávami, ktoré majú malý podiel SiO2. • Sú tvorené bazaltom • Viskózne lávy majú dobrú tekutosť a schopnosť sa dobre pohybovať, čo ovplyvňuje celkový vzhlad sopky. Tieto sopky sú tvorené nízkym masívom, ktorý sa rozlieva do šírky. Základňa môže dosahovať aj niekoľko sto km štvorcových. • Nie sú také strmé ako stratovulkány, majú mierne svahy

15. Sú vysoké až okolo 5 tis. metrov + 5 tis. m pod vodou / Hawai Mauna Loa – zakladňa 120 km, výška 10 km. • Tvoria sa nad miestami nazývanými horúce škvrny /angl. originál Hot Spots/, kde sa na zemský povrch dostáva najviac málo viskóznej lávy. • Nejedná sa o sopky, ktoré by boli známe veľkými explóziami, ale o sopky z ktorých pravidelne vyteká obrovské množstvo veľmi mobilnej lávy

16. Štítová sopka

17. Stratovulkán- vrstvová, zmiešaná sopka. • Vrstvy lávy sa striedajú s vrstvami sypkých sopečných vyvrhlín. • Tvorené andezitom • Medzi najznámejšie svetové stratovulkány patrí: Vezuv, Etna, Fujisan • Slovenské: Poľana, Slanské vrchy, Vihorlat, Cerova vrchovina, Štiavnické vrchy.

18. Sopečný kužel Sopečný kráter Prívodný kanál Sopečný krb Názorná štruktúra stratovulkánu

19. Ukážka stratovulkánov

28. Maar- najednodukší typ sopky, vulkanický kužeľ tvori len nízky val, ktorý vznikol výsledkom výbuchu, prípadne môže tento val aj úplne chýbať. • Maar môže mať aj tvar lievikovitého krátera priamo v zemskom povrchu, ktorý vznikol erupciou.

29. Maar

30. Kaldera- depresia, ktorá vznikla premodelovaním krátera. • Kolapsová- vznikla prepadnutím stien krátera do priestoru, ktorý ostal po magme • Explozívna-vzniká pri výbuchu deštrukciou krátera • Môže mať rôznu veľkosť, najväčšia kaldera na Slovensku je kaldera štiavnického stratovulkánu. Má priemer okolo 20 km a leží v nej mesto Banská Štiavnica

31. Vznik kaldery

32. Kaldedra

33. Kaldera

34. Kaldera

35. Parazitické kužele • Vznikajú vtedy, keď v starej kaldere sa objavujú nové menšie kužele

36. Láva • Aký je rozdiel medzi lávou a magmou? • Magma- žeravá tekutá silikátová hmota v zemskom vnútre, z ktorej vznikajú postupným ochladzovaním a kryštalizáciou vyvreté horniny. • Láva- magma, ktorá sa pri sopečných erupciách dostáva na zemský povrch. • Podľa obsahu SiO2 sa lávy rozdelujú na: • kyslé – viac ako 60 % SiO2, husté, málo pohyblivé, upchávajú prívodné kanály.

37. Z magmy vznikajú tvrdé horniny, keď okolité prostredie /sopečný kužel/ zeroduje vznikajú sopečné ihly. /Mont pele/ • Bázická láva- menej ako 42 % SiO2, riedka, dobre pohyblivá, ľahko tečie, nebybuchuje lebo sa tvori menej plynov, nižší tlak.

38. Lávové prúdy • Pri erupcii sopky sa láva vylieva do dolín, tvorených buď nevulkanickým materiálom alebo menej odolnými vulkanickými horninami napr. tufmi. Láva po vychladnutí vytvorí odolné horniny v závislosti od jej zloženia napr. bazalty, andezity.

39. Lávový prúdhrubý 35m a široký 1 km

40. Lávový prúd

41. Lávový prúd

42. Sprievodné sopečné javy • Kdoprovodným javom patria zväčša plynné exhalácie. Vyskytujú sa dnes v oblasti mladých sopiek aj dobe relatívneho kľudu sopečnej činnosti. • Fumaroly sú exhalácie vulkanických plynov vystupujúce v dobe činnosti sopky. Dosahujú teplôt oko lo 250 oC až 1 000 oC . • Sulfatármi označujeme postvulkanické exhalácie teplé 90 až 250 oC. Obsahujú najčastejšie H2 S, CO2, SO2 a vodné pary. • Moffety sú postvulkanické exhalátyCO2.

43. Lahar • Bahenný prúd sopečných tufov, v ktorom prevláda voda nad pevným materiálom • Lahar predstavuje bahenný prúd sopečných hmôt, ktorý sa valí za prívalov dažďových vôd po erupciách sopiek na ich úpätie, kde vyvracia všetko čo mu stojí v ceste (lesné porasty, domy, mosty,...). • Takýto prúd dosahuje veľkú rýchlosť, má obrovskú silu, nebezpečný pre ľudí a sídla nachádzajúce sa pod sopkou.

44. Laharový prúd

45. Laharový prúd zo sopky Mayon na Filipínach- voda tohto prúdu dosahovala až 80 stupňov a zatopila mesto

46. Laharový prúd

47. Donesený materiál z laharovéhoprúdu

48. Ďakujem za pozornosť