Právo obchodných spoločností

1. Právo obchodných spoločností 27. apríla 2011 Mária Patakyová Univerzita Komenského v Bratislave Právnická fakulta

2. Cieľ ES –-) Vnútorný trh Zmluva o založení EHS mala za cieľ dosiahnuť harmonický rozvoj ekonomickej aktivity naprieč Spoločenstvom. Jedným z prostriedkov bolo vytvorenie vnútorného trhu, a to zrušením prekážok voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu (čl. 26 ZoFEU ex. čl. 3 Zmluvy o ES).

3. Právny základ pre harmonizáciu • Čl. 50 ZoFEU (ex. čl. 44 ZES) ustanovuje právo pre Spoločenstvo harmonizovať oblasť usídľovania sa prostredníctvom Smerníc, pričom v druhom odseku osobitne uvádza potrebu harmonizácie záruk pre ochranu spoločníkov a iných osôb. • Nadväzne na to bol určený hlavný dôvod harmonizácie, deklarovaný v preambulách relevantných Smerníc, poskytnutie rovnakej ochrany spoločníkom a tretím stranám, vrátane veriteľov, a jeho uplatnenie v celom Spoločenstva.

4. Obavy z harmonizácie ??? • Motív, ktorý nahlas vyslovený nebol : prevencia pred súťažou medzi národnými právnymi systémami v Európe [1] • Čl. 50 bol zakomponovaný do Zmluvy na návrh Francúzska, ktoré reprezentovalo obavy veľkých členských štátov z javu, ktorý sa odohral v U.S. v 19. storočí, tzv. Delaware efekt, čo smerovalo v tom čase najmä k holandskej úprave obchodných spoločností. • [1] Podľa Kroeze, Maarten J. – Vletter van Dort, Hélene M.: History and Future of Uniform Company Law in Europe. In: European Company law. June 2008, Volume 5, Issue 3, s. 114

5. Plán harmonizácie/unifikácie • V roku 1961 bol predstavený impozantný plán harmonizácie práva obchodných spoločností založený na čl. 50 Zmluvy, z ktorého sa v období 1968 – 1989 schválilo 9 smerníc a jedno nariadenie . Viaceré z navrhovaných smerníc boli sformulované len do podoby návrhov, avšak bez prijatia Radou, neskôr EP (piata smernica o štruktúre verejných spoločností, deviata smernica o skupinách spoločností). • Jedným z dôvodov bol aj pristúpenie U.K. k EHS a narušenie dominantného vplyvu SRN na DG III, v dôsledku dominancie U.K. na DG XV. [1] • [1] Podrobne Hopt, Klaus J: op. cit sub 1, s. 1175

6. 1989 - 2000 • Obdobie charakterizované stagnáciou práva obchodných spoločností a hľadaním zdrojov pre racionálne prehodnocovanie počiatočných zámerov na úplnú harmonizáciu práva obchodných spoločností. • Prelomové rozhodnutia ESD vo veci Segers (C-79/85) a Centros (C-212/97), ktoré boli prijaté v tomto období sa ešte úplne neprejavili, naopak, interpretácia rozhodnutia vo veci Daily Mail (C-81/87) vo vzťahu k určovaniu podmienok „emigrácie“ spoločností prostredníctvom cezhraničného premiestnenia sídla bola určujúca pri vymedzení slobody usídľovania sa právnických osôb.

7. Od roku 2001 ... • Obdobie charakterizované nachádzaním kompromisu pri etablovaní prvej (odhliadnuc od EEIG) supranacionálnej formy obchodnej spoločnosti – Societas Europeae s kompromisným riešením účasti zamestnancov zainteresovaných do procesu kreovania Európskej spoločnosti prostredníctvom zavedenia princípu „pred a potom“ a umožnením mnohých „národných špecifík“ (napr. právo derivatívnej žaloby). • Inšpirácie pre zmenu pri harmonizácii a unifikácii komunitárneho práva obchodných spoločnosti sa hľadali prostredníctvom tzv. Winterovej skupiny, ktorá zohľadnila v tom čase už veľmi aktuálny princíp funkčného prístupu k ťažiskovým otázkam obchodných spoločností vyjadrených cez kódexy Corporate Governance. Návrhy komisie expertov sa premietli do Akčného plánu Komisie v máji 2003 „Plán ako ďalej“, alebo aj „Nový vietor do plachiet“ prehodnotením v roku 2005 - minimalizácia zásahov (príklad 14. smernice)

8. Pramene práva obchodných spoločností • Ústava SR (čl. 2, čl. 7, čl. 13, čl. 20, čl. 35, čl. 55, čl. 120), • Zmluva o EÚ a Zmluva o Fungovaní EÚ v znení Lisabonskej zmluvy • Judikatúra ESD (rozhodovanie o tzv. predbežnej otázke)

9. Pramene práva obchodných spoločností • Nariadenie Rady EHS č. 2137/85 o EEIG + zákon č. 177/2004 Z.z. o EZHZ • Nariadenie Rady a EP č. 2157/2001 o SE + Smernica č. 2001/86/ES o účasti zamestnancov + Zákon č. 562/2004 Z.z. o európskej spoločnosti • Nariadenie Rady a EP č. 1435/2003 + Smernica č. 2003/72/ES o účasti zamestnancov + Zákon č. 91/2007 Z.Z. o európskom družstve • Návrh Nariadenie o SPE (stiahnuté z rokovania EK koncom roka 2009)

10. Európske smernice v práve obchodných spoločností • Prvá smernica Rady (publikačná smernica) o právnej úprave obchodných spoločností z 9. Marca 1968, 68/151/EHS o publicite, oprávnení orgánov konať v mene spoločnosti a neplatnosti spoločnosti, OJ 1968 L 65/8 v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/58/EC z 15. Júla 2003, kodifikované znenie 2009/101/ES zo dňa 16.9.2009 • Druhá smernica Rady (kapitálová smernica) o právnej úprave obchodných spoločností z 13.12.1976, 77/91/EHS o predpisoch pre zakladanie akciových spoločností a zachovávaní a zmien ich základného imania v znení smernice 92/101/EHS, OJ 1992 L 247/64 v znení smernice EP a Rady 2006/68/EC • Tretia smernica Rady (smernica o fúziách) o právnej úprave spoločností z 28.7.1978, 78/855/EHS o zlučovaní akciových spoločností, OJ 1978 L 295/36

11. Smernice EHS/ES- pokračovanie • Návrh - Piata smernica o štruktúre orgánov akciovej spoločnosti - odložené • Šiesta smernica Rady (smernica o rozdelení akciových spoločností) o právnej úprave spoločností z 17.12.1981, 82/891/EHS, • Osma smernica Rady (smernica o audítoroch) z 10.4.1984, 84/253/EHS o menovaní audítorov, OJ 1984, L 126/20 v znení neskorších zmien • Návrh - Deviata smernica o koncernoch -odložené • Desiata smernica Rady č. 2005/56/ES o cezhraničných fúziách kapitálových spoločností – transpozícia do 15.12.2007

12. Smernice EHS/ES- pokračovanie • Jedenásta smernica Rady (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností) z 21.12.1989, 89/666/EHS o obchodno-právnej publicite pobočiek, OJ 1989 L395/36 • Dvanásta smernica Rady (smernica o jednočlenných spoločnostiach s ručením obmedzeným) z 21.12.1989, 89/667/EHS, OJ 1989 L395/40 – kodifikované znenie 2009/102/ES • Trinásta smernica Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 30.3.2004 No 2004/25/EC o verejných ponukách prevzatia, publikovaná 30.4.2004 – transpozícia do 20.5.2006 • O návrhu 14. Smernice o cezhraničnom premiestnení sídla – judikatúra ESD, • Smernica o výkone niektorých práv akcionárov v kótovaných spoločnostiach 2007/36/EC – transpozícia do 3.08.2009 • Smernica o zmene tretej a šiestej smernice 2007/63/EC - transpozícia do 31.12.2008

13. Modelový zákon (EMCA) ako výraz konvergencie právnych poriadkov • Projekt EMCA[1], ktorý vznikol z iniciatívy prof. Theodora Baumsa a prof. Paula Krügera Andersena v lete 2007, je odpoveďou akademickej sféry, ktorá sa zaoberá komparáciou práva obchodných spoločností, na stav a perspektívy vývoja práva obchodných spoločností v podmienkach aprobovanej mobility právnických osôb. • [1] EMCA – European Model Company Act

14. Lex multiplex ius unum? Porovnávacie právo obchodných spoločností je o učení sa zo vzájomných skúseností, a to súťaživým spôsobom, ako aj o  spoločnom riešení cezhraničných problémov, ktoré vznikajú spoločnostiam vystaveným   globálnej súťaži. Hopt, Klaus J.: Comparative Company Law

15. Alternatívny nástroj • EMCA nemá byť povinným harmonizačným nástrojom, ani základom pre vytvorenie novej Európskej korporátnej formy. Tento projekt má byť alternatívou a doplnkom existujúcich právnych inštrumentov smerujúcich ku konvergencii práva obchodných spoločností.

16. Limity tradičných právnych nástrojov v Práve obchodných spoločnosti • Smernice umožňujú využívať „štáty ako laboratóriá“ na rozvoj vzájomne súťažiacich korporátnych modelov, avšak mimo harmonizačného záberu zostáva naďalej existovať základné pnutie, a to medzi  očakávaním, ktoré majú spoločnosti podnikajúce naprieč vnútorným trhom ES s existujúcimi odlišnosťami v práve na ochranu investorov, na požiadavky zverejňovania, ktoré majú dopad na transakčné náklady týchto spoločností. • Nariadenia, ktoré zavádzajú supranacionálne formy ako SE, SCE, EZHZ (príp. SPE ex ante?) splnia očakávania spoločností operujúcich na vnútornom trhu ES len vtedy, ak ich štatúty podľa národného práva členských štátov budú založené na skutočne podobnom základe, čo v súčasnosti nie je splnené. • Rozhodovanie SD ES vo veci práva obchodných spoločností by malo v konečnom dôsledku „len“ odstraňovať bariéry na základe jednotlivých prípadov, avšak nemôže slúžiť na pozitívnu kreatívnu normotvorbu.

17. Na miske váh dva protichodné prístupy: • Na jednej strane je to vypĺňanie voľného priestoru v práve obchodných spoločností, ktoré nie je pokryté komunitárnym právom súťaživou tvorivosťou členských štátov • a na druhej strane sú to nevýhody plynúce z pozastavenia ďalšej harmonizácie - strata úspor v transakčných nákladoch súvisiace so štandardizáciou, - možnosť „pádu na dno“ z pohľadu dotknutých tretích osôb - strata možnosti korigovania výkyvov z centrálnej úrovne

18. Centrálna harmonizácia .... • V súčasnosti nie je adekvátne tieto klady a zápory vyhodnotiť v prospech centrálnej harmonizácie. Avšak základné pnutie, medzi jednotným vnútorným trhom a existenciou rozdielneho práva obchodných spoločností, pretrváva.

19. alebo alternatívny prístup ? • EMCA, ako koncept alternatívneho prístupu by mala byť schopná poskytnúť rozvinutie modelu zákona pre obchodné spoločnosti, ktoré by členské štáty EÚ dobrovoľne prijali v celku, príp. v časti alebo odmietli. • Koncepcia modelu by mala zahŕňať široko akceptované jednotné pravidlá, postavené na spoločných právnych tradíciách členských štátov a existujúcom acquis, ale zároveň by mala prispieť k rozvoju najlepšej praxe (the best practice) získanej zo skúseností z moderných zákonov rôznych členských štátov.

20. Comparatum a funkčná analýza Primárne : verejná akciová spoločnosť, s prihliadnutím na osobitosti súkromnej spoločnosti (súkromnej a.s. a s.r.o.) Sekundárne: Funkčná analýza preukazuje, že veľa noriem z mimozmluvného porušenia práva, civilného procesu, insolvenčného práva, regulácie cenných papierov a medzinárodného práva súkromného (konflikt práva) môžu byť považované za súčasť práva obchodných spoločností –-) Presvedčivé, koncepčné odlíšenie práva obchodných spoločností od týchto presahujúcich oblastí môže byť dosiahnuté len analýzami individuálnych skutkových prípadov subsumovateľných pod predmetné ustanovenia a následne formuláciou najvhodnejších kritérií – bez ohľadu na to, ako sú v členských štátoch predmetné pravidlá zatriedené.

21. EMCA a zdroje inšpirácie • Modelové zákony U.S.A. – návrhy na uplatnenie v EHS od roku 1963 • Pragmatický prístup, možnosť „prekonať“ nesúhlas členského štátu (príklad zablokovania SPE) • MBCA (1946/ABA)- RMBCA (1984, pravidelne revidované)

22. Námietky: • Funkčnosť modelového zákona vyžaduje „blízkosť“ právnych poriadkov, ktoré majú byť takto harmonizované –––) vývoj od r. 1963 po rok 2007 ? • Politická nepriechodnosť takejto formy harmonizácie ––-) KTO po vzore ABA ?

23. Predpoklady v USA • Ústava USA - interstate commerce, právo na riadny proces, uznávanie práva a rozhodnutí štátov navzájom (úloha NS/SD EU) • Riešenie konfliktov v práve • Spoločný základ ponímania práva • Spoločná základná úprava (trust law, agency law) • Jednotný jazyk • Jednotná mena

24. Štruktúra EMCA • 1. Časť : Všeobecné ustanovenia • 1. Spoločnosti podriadené EMCA • 2. Verejné spoločnosti, súkromné spoločnosti – vymedzenie • 3. Skupiny – vymedzenie • 4. Medzinárodné právo súkromné • 2. Časť : Zakladanie spoločností • 3. Časť: Akcie • 1. Akcionári, zoznam akcionárov • 2. Akcie • 2.1. Druhy akcií • 2.2. Prevody akcií • 3. Dlhopisy

25. 4. Časť: Kapitál spoločnosti 1. Zvýšenie kapitálu 1.1. Zákaz verejnej ponuky pre súkromné spoločnosti 1.2. Právomoc rozdeľovať akcie 1.3. Prednostné práva 2. Zníženie akciového kapitálu 2.1. Právomoc znížiť kapitál 2.2. Proces zníženia 3. Nadobudnutie vlastných akcií spoločnosťou 4. Pôžičky a finančná výpomoc

26. 5. Časť: Rozdeľovanie majetku spoločnosti 6. Časť: Riadenie spoločnosti (Corporate Governance) 7. Časť: Prevzatie spoločnosti 8. Časť: Účasť zamestnancov 9. Časť: Zodpovednosť akcionárov a riaditeľov/členov orgánov 10. Časť: Likvidácia, fúzie, rozdelenie 11. Časť: Účtovná závierka a audítori 12. Časť: Register spoločností

27. Spôsob vypracovania • Dotazníky – založenie a vznik - povinnosti členov orgánov - skupiny spoločností • Zasadnutia EMCA skupiny • Zasadnutia podskupín • Prípadové štúdie

28. CG a EMCA • S ohľadom na comparatum bude EMCA riešiť problematiku správy a riadenia alternatívne. • Akceptovaný je záver, že v malých súkromných spoločnostiach kontrolnú funkciu vykonávajú nie členovia dozornej rady, resp. nevýkonní/nezávislí členovia správnej rady, ale priamo spoločníci • V týchto spoločnostiach, ktoré v germánskej právnej rodine reprezentujú spoločnosti s ručením obmedzeným, sa v zásade nekreuje kolektívny riadiaci orgán, štatutárny orgán vykonáva obvykle aj funkciu vedúceho riadiaceho pracovníka a je kontrolovaný spoločníkmi spoločnosti. • Právna forma spoločnosti s ručením obmedzeným však zároveň umožňuje (resp. prikazuje) aj rozvinutie typického korporátneho modelu správy a riadenia spoločnosti v podobe existencie kontrolujúcej dozornej rady a riadiaceho  výkonného orgánu, ktorý môže byť individuálny, resp. aj kolektívny (pri menovaní viac ako jedného konateľa).

29. Alternácie modelov • alternácie typických monistických a duálnych štruktúr riadenia a kontroly korporácií, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch EÚ etablovali a úspešne presadili: • Identifikácia právnych režimov jednotlivých členských štátov EÚ v otázke Corporate governance sa obligatórne vykonala vo vzťahu k nariadeniu č. 2157/2001 o Štatúte Societas Europaea [príklad Dánska]. • Návrh nariadenia o SPE vo vzťahu k súkromným spoločnostiam vyžaduje ustanoviť ich riadiacu štruktúru v stanovách spoločnosti bez toho, aby podrobnejšie regulovalo jednotlivé možné alternatívy. Dánsko – opt in do public modelu • Vo vzťahu k verejným spoločnostiam, ktoré uviedli akcie na regulovaný trh s cennými papiermi EMCA bude akceptovať odporúčanie Komisie č. 2005/162/ES a ustanoví pre prípad monistického modelu požiadavku majoritného zastúpenia nevýkonných riaditeľov v správnej rade, z ktorých polovica musí spĺňať požiadavku nezávislých riaditeľov.

30. Konanie v mene spoločnosti • Ohľadne konania v mene spoločnosti EMCA predpokladá, že členovia riadiaceho orgánu (riaditelia) konajú všetci spoločne alebo len niektorí z nich – samostatne alebo spoločne, a to podľa ustanovenia stanov spoločnosti [SR: flexibilita podľa OBZ] • Iný spôsob limitácie oprávnenia konať v mene spoločnosti nesmie byť registrovaný, OKREM. dovolené spoločné konanie člena orgánu s vedúcim výkonným pracovníkom [SR: kombinácia s prokuristom] • Inštitút náhradníka za člena orgánu spoločnosti v dvoch modifikáciách. V prvej modifikácii by sa alternácia náhradníkom mala využívať v prípadoch tzv. krátkodobej nemožnosti výkonu funkcie z dôvodov konfliktu záujmov a pod., a to na základe rozhodnutia orgánu spoločnosti o povolení účasti náhradníka na zasadnutí orgánu spoločnosti. • V prípade dlhodobej nemožnosti výkonu funkcie, z dôvodov odstúpenia z funkcie, smrti člena orgánu a pod. môže orgán spoločnosti rozhodnúť o kooptácii náhradníka za člena orgánu, a to medzi konaním dvoch valných zhromaždení. Ak valné zhromaždenie neschváli túto kooptáciu, rozhodnutie orgánu spoločnosti zostáva v platnosti, čo sa týka vykonaných úkonov do konania valného zhromaždenia. • Okrem náhradníkov modelový zákon dovoľuje využívať inštitút zastúpenia člena orgánu, a to na základe jeho rozhodnutia v prípadoch dočasnej nemožnosti výkonu funkcie člena orgánu.

31. Povinnosti riaditeľov • Riaditelia majú konať s náležitou starostlivosťou a v záujme spoločnosti • Podľa UK Companies Act 2006: prihliadať najmä na šesť faktorov: - pravdepodobný dopad rozhodnutia každého rozhodnutia v dlhodobom horizonte - záujem zamestnancov - vzťahy s dodávateľmi, spotrebiteľmi a pod. - dopad činnosti na spoločnosť a životné prostredie - reputácia vysokého štandardu výkonu podnikania - nevyhnutnosť konať poctivo

32. Povinnosť dôvernosti • Podľa navrhovaného článku 28 majú riaditelia povinnosť dôvernosti, t. j. nesmú nedovolene použiť vedomostí/informácie získané počas výkonu ich funkcie a plnenia povinností. • Povinnosti dôvernosti by mala zahŕňať aj členov výborov správnej rady, resp. predstavenstva a dozornej, odhadcov, účtovníkov, vyšetrovateľov, ako aj ich zástupcov. Pojem nedovolené, neautorizované použitie má minimálne dve implikácie – podľa regulácie obchodovania s cennými papiermi a práva obchodných spoločností. Za nepovolené sa nepovažuje napr. informovanie odborov o istých otázkach, ktoré sú potrebné pre rozhodovanie zástupcov zamestnancov v dozornej rad – v zmysle rozhodnutia ESD Gronneg & Bang.

33. Spôsob výkonu funkcie • Riaditelia spoločnosti zodpovední za organizáciu spoločnosti a riadenie záležitostí spoločnosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých riaditeľov v závislosti od ich funkcie, pokiaľ nie je špecifikované inak (napr. v stanovách spoločnosti). • Povinnosti riaditeľov sa plnia vo vzťahu k spoločnosti a dotknutým osobám. Takto vymedzená všeobecná povinnosť však nezakladá nároky tretích osôb na náhradu škody. • Povinnosť starostlivosti riaditeľov je podľa súčasného návrhu vymedzená ako starostlivý, zručný a pozorný výkon funkcie[3]. • Riaditelia musia konať spôsobom, ktorí v dobrej viere považujú za najlepší spôsob, ktorým sa dosiahne úspech spoločnosti na prospech jej spoločníkov ako celku, majúc na zreteli, okrem iných vecí, skutočnosti akými sú záujem zamestnancov spoločnosti a vplyv činnosti spoločnosti na spoločnosť/komunitu a na životné prostredie. EMCA sa týmto spôsobom pokúša vymedziť pojem „v najlepšom záujme spoločnosti“, ktorý sa používa v návrhu nariadenia o SPE štatúte, resp. v novej fínskej úprave, pri zohľadnení spoločenskej zodpovednosti obchodných spoločností. • [3] Pre porovnanie návrh nariadenia o SPE v čl. 31 ods. 1 sa uvádza: Riaditeľ má povinnosť konať v najlepšom záujme SPE. Musí konať so starostlivosťou a zručnosťou , ktorá môže byť vyžadovaná v predmete podnikania. Ustanovenia fínskeho zákona o spoločnostiach: Manažment spoločnosti musí konať so starostlivosťou a musí hájiť najlepšie záujmy spoločnosti. Podľa CA 2006 v U.K. (ust. 174): povinnosť konať s náležitou starostlivosťou, zručne a pozorne.

34. Konflikt záujmov • Návrh modelového zákona sa v rámci povinností riaditeľov reguluje osobitne konflikt záujmov. Riaditelia spoločnosti sú povinní predchádzať situáciám, v ktorých majú alebo môžu mať priamy alebo nepriamy záujem, ktorý je v rozpore alebo prípadne môže byť v rozpore so záujmom spoločnosti. • Osobitná úprava sa týka príležitostí spoločnosti , v rámci ktorých, ak je riaditeľ v situácii, v ktorej má konflikt záujmov, nesmie priamo alebo nepriamo využiť takúto príležitosť, kým nezíska súhlas ostaných riaditeľov/členov rady na veci nezainteresovaných. • Konkurenčná klauzula zakazuje vykonávať činnosť, ktorá konkuruje činnosti spoločnosti alebo byť vedúcim výkonným pracovníkom alebo riaditeľom v konkurujúcej spoločnosti bez predchádzajúceho súhlasu spoločnosti.

35. Samoobchodovanie • Situácia, v ktorej riaditeľ spoločnosti je akýmkoľvek spôsobom, priamo alebo nepriamo, zainteresovaný na navrhovanej transakcii alebo dohode so spoločnosťou. • Riaditeľ má povinnosť deklarovať pôvod a rozsah záujmu ostatným riaditeľom –) diskvalifikácia riaditeľa pri rozhodovaní rady v týchto záležitostiach. • Spoločnosť nesmie uzatvoriť nasledovné transakcie, kým tieto nie sú schválené uznesením spoločníkov spoločnosti: dlhodobú služobnú zmluvu s riaditeľom, podstatné majetkové transakcie, pôžičky a quasi pôžičky, úvery. • Riaditeľ spoločnosti nesmie mať výhodu/prospech/úžitok poskytnutú treťou osobou za to, že je riaditeľom spoločnosti alebo koná (nekoná) niečo ako riaditeľ.

36. Business judgement rule • Riaditeľ, ktorý činí podnikateľské rozhodnutie je v dobrej viere, že plní svoje povinnosti podľa modelového zákona, ak : • nie je zainteresovaný na predmete podnikateľského rozhodnutia, • je informovaný o predmete podnikateľského rozhodnutia v rozsahu, o ktorom je opodstatnene presvedčený, že je primeraný za daných okolností • a racionálne predpokladá, že podnikateľské rozhodnutie je v najlepšom záujme spoločnosti.

37. Na záver – čo je EMCA? • Je viac ako súbor princípov (DCFR) • Mal by predstavovať plnohodnotný text Zákona o spoločnostiach • Jednotná úprava pre kapitálové obchodné spoločnosti • Vzor pre budúce úpravy ako európsky štandard • Dokončenie 2012/2013

38. Môže byť EMCA v podmienkach EÚ progresom vedúcim k úspešnej alternácii doterajších metód na ceste ku konvergencii právnych poriadkov? Som toho názoru, že s ohľadom na základný cieľ ES – vytvorenie vnútorného trhu, v podmienkach globálnych ekonomických aktivít je odpoveď kladná - ÁNO

39. Ďakujem za pozornosť 