Download
1 / 19
200 likes | 357 Views
Po stopách Obišovského hradu. Autor: Mgr. Eduard Skonc.
E N D
Po stopách Obišovského hradu Autor: Mgr. Eduard Skonc
Slovensko ležiace v srdci Európy zohralo v dejinách dôležitú úlohu, a preto niet divu, že takmer niet krajiny, v ktorej by bolo bývalo toľko stredovekých hradov ako práve na Slovensku. Archeologické nálezy potvrdzujú, že od praveku prechádzali Slovenskom dôležité tepny kultúrneho i obchodného života, spájajúce východ so západom a juh so severom. Dnes už poväčšine len ruiny hradov ozdobujú bralá a temená slovenských hôr a zvýrazňujú romantiku prírodných krás. Na mnohých strategicky i územne výhodných miestach stáli hrádky a hrady, po ktorých na povrchu nezostali nijaké viditeľné stopy. Dôkazom ich existencie sú iba miestne chotárne názvy (Hrádok, Hradisko, Zámočisko... ), ľudové povesti, charakter terénu. Objavovanie a skúmanie týchto zvyškov niekdajších pevností však môže byť rovnako vzrušujúce ako prehliadka majestátnych už zďaleka viditeľných hradov a zámkov. Zelenú dostáva predstavivosť, fantázia, tajuplné dobrodružstvo...
Obišovce ležiace južne od Prešova pri sútoku Hornádu a Svinky patria medzi dôležité archeologické náleziská na východnom Slovensku. Pochádza odtiaľ poklad bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej, bolo tu objavené opevnené halštatské sídlisko, rímske mince cisárov Theodósia, Justiniána a Valeriána II. Do dejín sa zapísali najmä nálezom z rímskej quadrigy na kopci zvanom Stráže. Tento nález sa nachádza v Liverpoolskom múzeu v Anglicku. V katastri obce bolo objavené aj sídlisko z veľkomoravského obdobia.Obišovce patria medzi obce, ktoré tvorili základ tunajšieho panstva Abovcov a prvýkrát sa spomínajú v roku 1289. K ďalším dejinám obce pramene chýbajú. Vie sa, že v neskoršom období feudalizmu patrili do Šarišskej stolice. Podľa Súpisu pamiatok morová epidémia v r. 1645 úplne vyľudnila obec, ktorá sa osídľovala pomaly až do konca 18. storočia.Stredoveký kamenný hrádok v Obišovciach patrí do série tých, po ktorých až do archeologického výskumu (1961-1962) nebolo na povrchu žiadnej stopy a ktoré sa začali stavať po roku 1242 (začiatok masívneho plienenia Tatármi) a zanikli na rozhraní 15. a 16. storočia v čase zvýšeného hradoborectva.
Hrádok leží nad ľavým brehom Svinky na kužeľovitom výbežku Šarišskej vrchoviny. Kopec s prudko klesajúcimi svahmi je prístupný len z východnej strany. Celý hradný areál sa skladá zo stredovekej prístupovej cesty, aj dnes dobre viditeľného vonkajšieho valu s vnútornou priekopou, hradného múru so vstupnou bránou, strážnej veže, paláca a vlastného nádvoria s cisternou.
Hradný múr postavený v prvej etape vzniku hrádku predstavuje ešte aj dnes pevnú kamennú stavbu. Ohraničoval nádvorie a ostatné stavby patriace pevnosti. Hradná veža vyrastajúca z hradného múru stála na východnej strane na najvyššom bode lokality. Podľa hrúbky muriva a množstva zosypaného materiálu je možné usudzovať že bola aspoň trojpodlažná. Palác mal nepravidelný pretiahnutý pôdorys. Bol vystavaný na južnej strane lokality.
Obranný val a priekopa Obranný val a vodná priekopa sú obzvlášť zachovanou, ucelenou, učebnicovou ukážkou tohto typu pasívnej obrany pevností.
Niekdajší blízky Kysacký hrad Zosypané murivo na prístupovej ceste Pohľad od Obišoviec Hradné návršie I Hradné nádvorie Hradné návršie II
Prístup k hrádku Najkratšia a najjednoduchšia trasa k Obišovskému hradu vedie od železničnej zastávky v obci Ličartovce. Hrad je odtiaľ vzdialený cca. 1,4 km a cesta trvá asi 15 min. K hradu síce nevedie značkovaný chodník ani žiadna konkrétna cestička, vzhľadom na terén je však možné zvoliť priamy pochod cez hrebeň smerom do doliny Svinky. Hore na hrebeni už nikomu neunikne pozornosti zarastený kužeľovitý výbežok, jedine na ktorom sa môže hrádok nachádzať. Spiatočná cesta spod hrádku môže viesť popri chatkách do doliny Svinky a Obišoviec.
Použitá literatúra • Belo Polla: Hrady a kaštiele na východnom Slovensku, Východoslovenské vydavateľstvo n. p., 1980; • Turistický atlas – Slovenská republika 1:100 000, VKÚ Harmanec, 2004;
