Vplyv ťažby NS na životne prostredie

1. Vplyv ťažby NS na životne prostredie Negatívne dopady ťažby a úpravy surovín

2. Negatívne dopady • 1.Významne narušuje pôvodné prírodné prostredie ako celok, mení (geo)morfológiu krajiny, jej funkčné a estetické vlastnosti a využitie, ovplyvńuje horninové prostredie, hydrogeologický systém, ovzdušie, biosféru, a tak modifikuje aj vlastné životné prostredie ľudí. • 2.Banskou činnosťou a nahromadením banských odpadov sa vytvára úplne nové prostredie, ktoré sa často nedá porovnať snormálnymi prírodnými podmienkami. Líši sa hlavne intenzitou prebiehajúcich fyzikálnych (mechanických) a (geo)chemických procesov v porovnaní s normálnymi prírodnými procesmi zvetrávania. • 3.Zmeny, ktoré sa zásahom človeka uskutočnili veľmi rýchlo, môžu ovplyvňovať prírodné prostredie veľmi dlhú dobu, aj po ukončení ťažby a často sú nevratné.

5. Ložisko • Ložisko však samo osebe reprezentuje geochemickú anomáliu v prostredí, a preto narušenie ložiska ťažbou výrazne zvýši, alebo rozšíri geochemickú anomáliu v danom geologickom prostredí • Niekoľkonásobné zvýšenie množstva akéhokoľvek prvku v prírodných vodách, v ovzduší, v pôdach (a ďalej v potravinovom reťazci) v porovnaní s normálnym stavom, sa musí hodnotiť ako toxický vplyv. • Každé ložisko predstavuje unikátny systém, pre ktorý treba vždy osobitne zvážiť environmentálne riziká. • Nie všetky suroviny, ktoré sa ťažia sú „environmentálne“ rovnako nebezpečné. • Snáď okrem ťažby rádioaktívnych suroví, nie je možné jednoznačne vytvoriť poradie nebezpečnosti, alebo environmentálneho rizika ťažených surovín, pretože sa musí zohľadniť viacej faktorov • Tieto minerálne fázy, alebo látky - íly, organická hmota, oxidy Fe, Mn, Al, a iné v prostredí vytvárajú „geochemickú bariéru“, ktorá môže brániť šíreniu znečistenia

6. Negatívne dopady vylývajú z rôznych faktorov: • vlatnosti ložiska • typ suroviny, horninové prostredie, • hydrogeologické podmienky v ložisku • veľkosť ložiska • spôsob ťažby • spôsob úpravy • poloha/miesto v ktorom na ložisko nachádza • zemepisná poloha, klimatické podmienky • využívanie krajiny pred ťažbou, • hydrologické podmienky v okolí ložiska a i.

7. Faktory • vnútorné : vlastné ložiskové • vonkajšie : okolie ložiska a pôvodné využívanie územia • pri enviro-hodnotení saposudzujú spoločne • ekonomické využitie ložiska – vlastné

8. Vlastné • minerálne a geochemické zloženie suroviny • rudy – Fe a neželezné • nerudy – industriálne suroviny • fosílne palivá • Rozdiely • zastúpenie úžitkovej zložky a množstvo odpadu sa zásadne líši • pomer odpad vs užitková zložka : rudy najvyšší

9. Vlastné • veľkosť ložiska, tvar ložiska a podmienky – hĺbka, plocha, • rozdelenie - rovnomerné a nerovnomerné úžitkovej zložky uloženie, spojitosť žíl, slojov a pod. • spôsob ťažby • povrchová ťažba • podzemná ťažba • ťažba vrtmi

15. Vlastné • zloženie horninového prostredia : • silikáty vs karbonáty, • sedimentárne – magmatické a metamorfované • spôsob oddelenia úžitkovej zložky od hlušiny / neúžitkovej zožky • úprava surovín a množstvo odpadu, bez prídavkov technologických látok, pridávanie chemickálií,

16. Množstvo odpadu – rôzne suroviny

17. Ťažba Pb v Európe na konci 20. storočia

18. Úprava surovín • 1. Mechanické : drvenie a mletie, • získavanie zrnitostných frakcií – sitovanie • 2. Separácia : gravitačná, elekticko-magnetické, fyzikálno-chemické, flotácia ... • 2. Termické spracovanie – oddelenie alebo odstránenie nepotrebnej zložky : pyrolýza, praženie v rôznom režime (pridávanie látok na zníženie teploty, zachytenie škodlivých zložiek a i. • 4. Chemické - vylúhovanie - rozpúšťanie vodou – soľ – solanky. - alkalické a kyslé rozpôšťanie (urán), • - tvorba kyanidových komplexov – zlato, Ag, iné kovy

19. úprava -separácia

20. Rudy

21. Odpady môžeme ukladať a likvidovať niekoľkými spôsobmi • 1. Voľne na povrch, haldy a odkaliská (umelé jazerá). • 2. Na dno jazier a oceánov. • 3. Do vydobytých priestorov a vyťažených pórových kolektorov. • 4. Sekundárne využitie odpadov.

22. Odpady • hlavný rozdiel medzi haldami a odkaliskami je ich zrnitostná homogenita, resp. nehomogenita materiálu alebo celkovo iný stav „rozpojenia“ minerálnych zŕna nasýtenia vodou • Hlavný problém odkalísk je stabilita hrádzí • Ukladanie do podzemia si vyžaduje, aby boli priestory v bani určené na ukladanie dokonale zabezpečené, alebo je potrebné využívať rôzne technológie na spevnenie alebo stabilizáciu odpadov.

28. Aznalcóllar - Španielsko

29. Vzorka PH SO42- Fetot Al Mn Cu Pb Zn As mg/l 1987 1,8 11427 2913 1145 1993 2,3 16540 3500 1060 80 7,8 0,2 8,5 1995 2,0 15986 3625 923 71 8,6 8,4 0,67 1996 2,1 17890 3521 1119 84 7,5 10,2 0,78 Limit 6-8 250 2 3 0,3 0,1 0,05 5 0,05 Chemické zloženie vôd zo Šobova z rôzneho obdobia. Limit - Nariadenie vlády SR č. 242/1993- povrchové toky.(Šucha a kol., 1996)

30. Vzorka Al As Cd Cu Fe(II) Fe(III) Mn Zn SO42- mg/l g/l g/l mg/l mg/l mg/l mg/l mg/l mg/l Augustín.I 31,03 1,54 12 0.766 12,66 15,95 0,79 1.27 761,7 Augustín.II 2,11 1,06 5 0.125 2,5 0,88 0,41 0,14 295,3 Michal 2,84 12,7 5 0,062 6,75 3,69 0,42 0,37 280,2 Limit 3 10 3 0,5 2 0,3 5 250 Kyslé vody – opustené bane