Komunikácia s verejnosťou

Komunikácia s verejnosťou Masová komunikácia 5.4.2012 Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Obsah prednášky: • Médiá, masové médiá • Mediálna výchova v SR a vo svete • Proces mediálnej komunikácie • Praktické cvičenia – mediálna komunikácia Zdroj: Brestovanský M., 2010, „Úvod do mediálnej výchovy“, Trnava, ISBN 978-80-8082-396-2 Loreta.Schwarczova@uniag.sk

1) Médiá, masové médiá - vymedzenie pojmu • Vo všeobecnosti – akékoľvek komunikačné prostriedky • Termín pochádza z lat. “medium“ (sprostredkovateľ) – v tomto zmysle môže byť médiom - jednotlivec, ktorého funkciou je preniesť odkaz od jednej osoby k druhej Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Médiá – ako technické prostriedky komunikácie: • Osobnej – mail, telefón, list, plagát, CD, DVD nosič alebo • Masovej – televízia, rozhlas, tlač, ich ekvivalenty dostupné na internete, billboard Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Horúce a chladné médiá: • Rozdelenie podľa M. McLuhana (1991): • Horúce médiá: rozhlas, film, prednáška, televízia, kniha (väčší účinok dosahu na publikum a menšia participácia) • Chladné médiá: telefón, reč, seminár, rozhovor (väčšia participácia cieľovej skupiny a menší účinok) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Podľa tohto rozlíšenia – vidíme rozdiel v pojmoch: • Mediálna komunikácia – každá sociálna komunikácia, na ktorej realizácii sa podieľajú akékoľvek médiá • Masová komunikácia -komunikácia, na ktorej realizácii sa podieľajú masové médiá (produkcia „horúcich médií“) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Masmédiá: • Médiá v užšom slova zmysle • Realizátori masovej komunikácie • Skupina médií – ktoré majú hromadný informačný dosah • „inštitúcie, ktoré sa zameriavajú na systematické a cieľavedomé zhromažďovanie, spracovanie a rozširovanie informácií o veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti“ Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Funkcie masových médií: (D. McQuail 1999) • Informačná funkcia • Korelačná funkcia – vytváranie vzájomných vzťahov medzi časťami spoločnosti • Funkcia udržania kultúrnej kontinuity – prenosom kultúrneho dedičstva, presadzovaním kult. hodnôt • Zábavná funkcia • Získavacia (mobilizačná) funkcia – propagácia hodnôt, ľudí, aktivít a pod. Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Stručne z histórie médií (1/3): „na počiatku dejín moderných médií stojí tlačená kniha“ • Prvá tlačená kniha – Diamantová Sutra v Číne (r. 868 po kr.) • Mediálnym produktom sú tiež zápisy starogréckych drám • Vynájdenie kníhtlače (Johannom Gutenbergom, r.1430) • Prvé noviny – okolo r. 1612 (podoba letákov, bulletinov) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Stručne z histórie médií (2/3): • Začiatok masovej komunikácie – po r. 1830 tzv. halierová tlač (penny press) – umožnila dvíhať náklady tlače • Vylepšovaním technológií – vznikali nové elektronické technológie – film (neprinášal nič nové, avšak umožnil poskytovanie zábavy v novej podobe) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Stručne z histórie médií (3/3): • Príchod televízie (gr. tele = ďaleko + lat. visio = videnie) • Televízne a rozhlasové vysielanie (broadcasting) – začiatky je ťažké datovať, priniesli výraznejšie žánrové inovácie (oproti filmu) = priame sledovanie udalostí • Nahrávanie a prehrávanie hudby – okolo r. 1880 (rýchlo sa šírilo, pritiahlo širokú pozornosť verejnosti – obľúbenými piesňami) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Konvergencia médií: • Prehlbujúca sa dostupnosť mediálnych produktov • Zjednocovanie výrobných technológií masmediálneho textu - užívateľ sa dostáva k rovnakému obsahu rôznymi cestami (film v TV, v kine, na DVD v PC, na internete ... atď.) • Zjednocovanie funkcií viacerých technológií v jednom prístroji (telefón, rádio, fotoaparát...) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Mediálna štruktúra a roviny analýzy (podľa McQuaila, 1999) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Aspekty členenia masovokomunikačných prostriedkov: • Podľa dosahu šírenia informácií: nadnárodné, celoplošné, multiregionálne, regionálne, lokálne • Podľa formy vlastníctva: verejnoprávne, súkromné (tzv. duálny systém vysielania) • Podľa spôsobu šírenia signálu: terestriálne, satelitné, prostredníctvom káblových rozvodov Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Aspekty členenia masovokomunikačných prostriedkov: • Podľa charakteru programovej ponuky: plnoformátové (STV, TV Joj ...), monotematické (TA 3, HBO...) • Podľa techniky výstupu informácií: optické, akustické, opticko-akustické Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Medializácia: • Bežný význam – zverejnenie informácie • Špecifickejší význam – aktuálny sociálny fenomén rozšírenia médií a ich vplyv v spoločnosti Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Charakteristiky medializácie: • Extenzia – médiá rozširujú limity ľudskej komunikácie (v priestore, čase, spôsobe vyjadrenia) • Substitúcia – médiá čiastočne, alebo úplne nahrádzajú niektoré sociálne aktivity (chat, politické talkshow) • Amalgamizácia – médiá nielen približujú kultúru, ale sami ňou sú – stierajú sa hranice medzi mediálnymi a nemediálnymi aktivitami (Facebook) • Akomodácia – existencia médií indikuje sociálnu zmenu (sú samostatnou ekonomickou oblasťou) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Globalizácia a konvergencia médií vyvolávajú nové obavy: • Záplava informácií • Uniformizácia spôsobená dominanciou jedného jazyka a jednej kultúry v nových médiách • Rastúca komercializácia • Nová forma sociálneho vylúčenia Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Masová komunikácia: • Vychádza zo spoločenskej komunikácie (lat. communicare) • Patrí do tzv. celospoločenskej komunikácie • Od interpersonálnej komunikácie sa líši niekoľkými znakmi: Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Profesionalita komunikátora (prax, vzdelávanie) • Masové publikum • Technická závislosť (rozhoduje o veľkosti masy, s ktorou sme schopní komunikovať) • Rýchlosť prenosu informácie • Dosah informácie (signál, publikum) • Selektivita (zameranie sa na cieľovú skupinu) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Komplexnosť – programy zamerané pre čo najväčšie publikum • Spoločenská dimenzia – sprostredkovanie spoločenských problémov a verejný záujem • Strata, alebo odloženie spätnej väzby Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Masová komunikácia: • Proces, pri ktorom masový, alebo profesionálny komunikátor používa rôzne typy hromadných informačných prostriedkov s cieľom informovať rýchlo, na veľkú vzdialenosť a permanentne, aby ovplyvnil čo najväčšie publikum Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Mediálna gramotnosť (media literacy): • Kompetencia prijímať, analyzovať, hodnotiť a komunikovať širokú škálu mediálnych obsahov (Zettl, 1999) • systém vedomostí, skúseností a zručností, ktorý umožní človeku efektívne využite mediálnej produkcie (Turan-Bratská, 2004) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Mediálne gramotný človek: • Zachovať od mediálnej produkcie náležitý odstup • Zhodnotiť mediálnu produkciu (etické a estetické hľadisko) • Nepovažuje médiá za autoritatívny zdroj informácií Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Mediálna gramotnosť – efektívnejšia občianska angažovanosť Mediálna gramotnosť sa dotýka 3 skupín schopností: • Konzumentská schopnosť –analýza a aktívne spracovávanie mediálneho textu • Užívateľská schopnosť – rozšírenie si vedomostných obzorov k téme, nájsť ďalšie zdroje k téme • Produkčná schopnosť – je schopný po úvahe ovplyvniť zmysel správy (vytvoriť správu) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

2) Mediálna výchova (media education, media literacy education) • Výchova k mediálnej gramotnosti • Učí jednotlivcov interpretovať a vytvárať posolstvá, vyberať najvhodnejšie médiá pre komunikáciu (Odporúčanie Rady Európy č. 1466, Mediálna výchova, 2000) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Má 2 základné ciele: • Vypestovať schopnosť kritickej reflexie médií • Pripraviť jednotlivca na samostatné využívanie médií Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Cieľom mediálnej výchovy je tiež: • Výchova ku kompetentnému a zodpovednému používaniu médií (schopnosť vyhľadať a overiť informácie, tvorba a využívanie interaktívnych internetových stránok, ale aj disciplína vo využívaní médií – mobilov, videí...) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Mediálna gramotnosť – 2 rozmery: • Zameraný na zručnosť = „learning by doing“ • Zameraný na znalosť = tradícia analýzy médií Loreta.Schwarczova@uniag.sk

1) Learning by doing = produktívny postup spoznávania médií: • Tradícia najmä v USA (experience learning- skúsenostné učenie) • Procesy v médiách sa spoznávajú tým, že sa na ich tvorbe človek podieľa (školský časopis, rozhlas...atď.) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Produktívne činnosti charakterizuje: • Voľba vhodných výrazových prostriedkov • Práca v realizačnom tíme • Pochopenie možností a hraníc práce v médiách – technologické a spoločenské podmienky • Význam rutiny – chápanie pravidelností v mediálnej produkcii • Význam kontinuity – potrebná spolupráca osôb rôznych vekových, sociálnych a ďalších skupín Loreta.Schwarczova@uniag.sk

2) Tradícia analýzy médií = receptívny postup spoznávania médií • Využívaná skôr v EÚ (ale aj anglicky hovoriace krajiny – Kanada, Austrália) • Sústreďuje sa na rozbory spravodajstva, reklamy, príbehov...atď. Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Receptívne činnosti charakterizuje: • Kritické čítanie, počúvanie a pozorovanie informácií • Interpretácia vzťahu mediálnych produktov a reality – rozlišovanie reklamy a správy • Stavba mediálnych produktov – skladba a zložky správy • Vnímanie autora mediálnych produktov • Pochopenie vplyvu médií • Pochopenie organizácie médií Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Informálna mediálna výchova • Realizuje sa mimo školy • Spontánne v rodine, vzájomným pôsobením rovesníkov, alebo ako súčasť vo výchovných spoločenstvách (filmové večery v rámci náb. komunity a pod.) • Rodinné stereotypy – médiá (prvý kriticko-reflektívny postoj k médiám) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Mediálna výchova v SR • Súčasť programu celoživotného vzdelávania (PCV) (vymedzené Z.č. 568/2009 Z.z.) • Cieľovou skupinou sú všetky vekové skupiny populácie • Je prostriedkom eliminácie generačných rozdielov a sociálneho vylúčenia Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Mediálna výchova v SR – 4 základné stupne výchovy: • V predškolskom veku • Na základných školách • Na stredných školách • Pre dospelých Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Mediálna výchova v SR – ciele: • Rozvinúť mediálnu kompetenciu zmysluplne – reflektujúco, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty • Aktívne zapájanie do komunikačného procesu pomocou médií (tvorba vlastných produktov, aktívne zapojenie sa do kolektívnej tvorivej práce) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Poznať jednotlivé druhy médií, ich funkcie a vývoj, odlišnosti, spoločenské, ekonomické aspekty ich fungovania • Zaujať kladný postoj k mediálnym produktom s pozitívnou hodnotovou orientáciou pre človeka • Odmietať mediálne obsahy, ktoré odporujú etickým normám • Dokázať prehodnocovať svoj vzťah k médiám, korigovať ich Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Mediálna výchova vo svete • Koncepčne sa začala presadzovať v 20. storočí • V r. 1991 – vydaný komplexný súbor teoretických príspevkov a metodických materiálov k problematike mediálnej výchovy „Media Education“ (British Film Institute, Open University, od záštitou UNESCO) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

ČR: • v r. 2002 projekt „Media Smart“, cieľom bolo zvýšiť mediálnu gramotnosť žiakov od 6-11 rokov • Povinná súčasť základného a gymnaziálneho vzdelávania (ako prierezová téma) • Veľká Británia: • V porovnaní s USA je mediálna výchova viac integrovaná v učebných osnovách • Cieľom je pomôcť študentom rozpoznať dobrú a zlú kultúru a zabrániť korupčnému vplyvu masových médií Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Nemecko: • Mediálna pedagogika – neskôr konkretizovaná do mediálnej výchovy, didaktiky, náuky a výskumu • Príprava žiakov na vecné, samostatné a zodpovedné narábanie s médiami • Francúzsko: • Nemá výraznejšie postavenie • Skôr projektové riešenie pre oboznámenie sa s médiami Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Maďarsko: • V r. 1996 – prvý výchovný program • Samostatný predmet, alebo integrovaná súčasť študijných programov • Regionálne centrá mediálnej výchovy (on-line pomoc, realizácia programov) • Kanada: • Svetový líder v mediálnej výchove • Od pol.60-tych rokov 20.st. „Screen Education“ • Súčasťou predmetov Loreta.Schwarczova@uniag.sk

USA: • Neexistuje jednotná vzdelávacia politika – veľké rozdiely v miere a kvalite • Od r.1953 – Národná Telemediálna Rada = centrom mediálnej výchovy • Austrália: • Veľký dôraz na mediálnu výchovu • Je povinným predmetom • „nástroj kultúrnej ochrany – prevencia a riešenie amerikanizmu“ • Rada austrálskych organizácií mediálnej výchovy (Council of Australian Media Education Organisations Inc.) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

3) Proces mediálnej komunikácie • Proces tvorby mediálneho obsahu – viacero etáp • V každej etape pôsobí na činitele tohto procesu množstvo vplyvov • V každom type masmédia sa tvorivé procesy líšia Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Činitele procesu mediálnej komunikácie: • prostredie – zásadne určuje tvorbu mediálneho obsahu (samotná mediálna organizácia) = veľkosť, forma vlastníctva, funkcie, väzby na ďalšie organizácie, medzinárodné väzby...atď. • Vnútorná kultúra organizácie a spôsob jej vedenia Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Proces tvorby masmediálneho obsahu: Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Nápady Zdroje GATEKEEPING Činnosti spravodajcov Zadanie a predstavenie témy Služby tlačových agentúr Porada Kritériá výberu Spätná väzba Rozhodnutie o spôsobe zverejnenia, redakčná úprava SPRÁVA Disperzné publikum technológie Regulátori Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Negatíva masmediálnej produkcie (W.J.McGuire, 2001): • Televízne násilie a agresivita • Nedostatočná reprezentácia a nedostatok spoločenskej viditeľnosti niektorých prvkov spoločnosti • Falošná prezentácia (Rómovia, tragédie, kriminalita) • Ovplyvňovanie poznania (nielen gatekeeping, ale aj forma, spôsob spracovania) • Vplyv na spôsob zmýšľania - na postoje, intelektuálny rozvoj, životný štýl Loreta.Schwarczova@uniag.sk

„Príčinná funkcia slova“ (M.Ilwecki, 2003) • Slovo môže mať reálne účinky ako skutok (pôsobenie aj pomocou slov) • Z viery v účinnosť slova – „propaganda“ (rozširovať, štepiť vínnu révu) • V súčasnosti: presvedčovacia komunikácia (political correct speech) Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Verejná mienka: • Súbor hodnotiacich a dominujúcich názorov v určitom spoločenskom prostredí • Má podstatný význam pri správnom a úspešnom riadení štátu Loreta.Schwarczova@uniag.sk

Komunikácia s verejnosťou