SLOVNÉ DRUHY

1. SLOVNÉ DRUHY Delenie Podstatné mená Slovesá

2. Slovný druh - definícia • Slovný druh je trieda slov vymedzenákritériami syntaktickými, morfologickými a sémantickými, t. j. súbor slov majúcichrovnakévyužitie v stavbe vety, rovnaké gramatické kategórie a rovnaký všeobecný význam.

3. Delenie

4. Podstatné mená • substantívum je slovný druh, plnovýznamové slovo označujúce (na rozdiel od ostatných slovných druhov) „samostatneexistujúce/chápané“ veci a javy. • Napr. dom, muž, písmo. Podstatné meno je základný spôsobpomenovania v jazyku. Podstatné meno je hlavným slovným druhom, ktorývovete vystupuje ako oponent slovesa. • V slovenčinesú podstatné mená ohybné. • Ohýbanie podstatných miensanazývaskloňovanie (deklinácia)

5. Delenie Konkrétne a abstraktné V závislosti od toho, či pomenúvajúskutočnésubstancie (osoby, zvieratá, veci) alebopríznaky (statické, dynamické), ktorésmeibamyslením osamostatnili konkrétne podstatné meno- vyjadrujeurčitú osobu, zviera, vec: chlap, lev, lipa, ihrisko... abstraktné podstatné meno- vyjadrujeabstraktné nehmotné veci a činnosti: rozlet, chyba, dobrota, veľkosť...

6. Delenie Veľkúväčšinuabstraktnýchsubstantívtvoriaodvodenéslová, motivované slovesami a adjektívami: • motivované slovesami: • -ka: bitka, prechádzka, prehliadka,... • -ačka: poľovačka, oberačka, naháňačka,... • -nie, -tie: poznanie, stretnutie, starnutie,... • -ba: údržba, voľba, plavba,... • -ot: dupot, hrmot, chichot,... • -a: výzva, príprava, náhrada,... • -0: let, skok, stisk,... • motivované adjektívami: • -osť: tvrdosť, vlhkosť,... • -ota: hustota, milota,... • -stvo: zúfalstvo, bohatstvo,... • -oba: hniloba, chudoba, staroba,...

7. Delenie Všeobecné a vlastné • všeobecné názvy skupínpredmetov (otec, pes, smrek, ministerstvo, ulica, škola) • vlastné vlastnémená (Peter, Dunčo, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ulica SNP)

8. Delenie Životné a neživotné • životné podstatné meno • osobné podstatné meno (osoby) • neosobné životné podstatné meno (zvieratá) • neživotné podstatné meno (ostatné)

9. Delenie • hromadné podstatné meno (zverina, školstvo, lístie) • látkové podstatné meno (zlato, múka, hudba, skromnosť) • skupinové podstatné meno (párky, vlasy, zápalky) • pomnožné podstatné meno (hodinky, dvere, Tatry)

10. Gramatické kategórie 1. rod • mužský, ženský, stredný 2. číslo • jednotné (singulár), množné (plurál) 3. pád • nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál 4. vzor • chlap, hrdina, dub, stroj, kuli, žena, ulica, dlaň, kosť, gazdiná, mať, mesto, srdce, vysvedčenie, dievča 5. životnosť (v mužskom rode) • životné (osoby a zvieratá v sg.) • neživotné (ostatné)

11. Vzory podstatných mien

12. Vzor „kuli“ Podľa vzoru kuli saskloňujúcudzie životné všeobecné mená a vlastnémená a priezviská zakončené na -y, -i, -e, čiže:sg.- kuli, od kuliho, ku kulimu, (vidím) kuliho, o kulim, s kulim, pl.- kuliovia, (od) kuliov, (ku) kuliom, (vidím) kuliov, (o) kulioch, (s) kuliami. Goethe, (od) Goetheho, (ku) Goethemu, (vidím) Goetheho, (o) Goethem, (s) Goethem,

13. Vzor „mať“ Slovo mať/mati/mater sa skloňuje tak, že sa základ slova v nepriamychpádochrozširuje: V singulári: mať- matere – materi – mať/mater – o materi – materou, V pluráli: matere – materí – materiam – matere – o materiach - materami.

14. Vzor „gazdiná“ sg.- gazdiná, (od) gazdinej, (ku) gazdinej, (vidím) gazdinú, (o) gazdinej, (s) gazdinou, pl. - gazdiné, (od) gazdín, (ku) gazdinám, (vidím) gazdiné, (o) gazdinách, (s) gazdinami,

15. Problematika slova „pani“ Ak podstatné meno pani stojí bez iného podstatného mena, skloňuje sa takto: sg. - pani, (od) panej, (k) panej, (vidím) paniu, (o) panej, (s) paňou, pl.- panie, (od) paní, (k) paniam, (vidím) panie, (o) paniach, (s) paniami, Ak podstatné meno pani stojí s iným podstatným menom, neskloňuje sa: sg. - pani suseda, (od) pani susedy, (k) pani susede, (vidím) pani susedu, (o) pani susede,(s) pani susedou, pl.- pani susedy, (od) pani susied, (k) pani susedám, (vidím) pani susedy, (o) pani susedách, (s) pani susedami..

16. Zvieracie podstatné mená • chlap všetky v jednotnom čísle • dub v množnom čísle tie, ktorésú zakončené na tvrdúaleboobojakú spoluhlásku (holuby, orly) – výnimky: komár (e), somár (e) • stroj v množnom čísle tie, ktorésú zakončené na mäkkú spoluhlásku (ježe, medvede) p.m. vlk, pes, vták v množnom čísle samôžuskloňovaťako životné (chlap) alebo neživotné (dub) (napr. poľovnícke psy, poľovnícki psi) POZOR! Aksazosobňujezvieraciep.m. na človeka, skloňuje saakoživotné (Štúrovci bolismelí orli.)

17. Cudzie podstatné mená • chlap grécke a latinské p.m. (životné) s príponami-as, -os, -es, -us, -is (Sofokles- od Sofokla) a cudziepriezviská s príponami-o, -ó, -u, -ú, a nemé -e (Galileo-od Galilea, Moliére-od Moliéra) • dub cudziep.m. (neživotné) s príponami-us, -os, -es (realizmus-o realizme) • kuli všeobecné p.m. (životné) a priezviská s príponami-i, -í, -y, -ü, -e, -é, -ö, -ä, -ě (Pálfy-od Pálfyho-Pálfyovia) • žena p.m. (ženského rodu) s príponami-ea, -oa, -ua (idea- dve idey) !!! • ulica p.m. (ženského rodu) s príponami-ia, -ya (Mária-od Márie) !!! • mesto p.m. (stredného rodu) s príponami-um, -on (gymnázium-z gymnázia, epiteton-dveepitetá)

18. Vzory pomnožných podstatných mien

19. Výnimky deklinácie v slovenčine Zvieracia podstatné mená: sg. – chlap, pl. – dub, stroj Vzor chlap (i – ia – ovia): dedo (dedovia), Mišo (Mišovia), archeológ, duch, vrah, sok, syn, otec, šéf, človek (ľudia), Boh, priateľ, podnikateľ, Slovan, rodič, brat, hosť, manžel, sused, ... Vzor hrdina: domáce priezviská na –o: Krasko (a/u), Botto, Klimo, Krno, Fico... prípona –i: husita (husiti), komunista,

20. Výnimky deklinácie v slovenčine Vzor dub (prípona -u v Gsg): prevažne pri prevzatých slovách, abstraktných a látkových podstatných menách: výsledku, hnevu, dojmu, cukru, hrachu, bôbu, medu... dvojtvar a/u v Gsg: rok (roka/roku), prívesok, medailón, revír... písanie koncovky –i v Lsg: najmä slová zakončené na –ál, -ár, -ér, -iar, -ier: kalamár, ateliér, pohár, materiál, lokál, kalendár, halier, papier, konár, stožiar, tanier, apríl, klavír, tunel, hotel, bicykel, liter, semester, kufor... písanie koncovky –e v Npl: najmä slová zakončené na -ár, -iar, -ier: hektár, dolár, požiar, tanier, liter, kufor, bicykel, luster, fascikel, meter, pedál POZOR NA PRAVOPIS • v I pl. píšeme vždy -mi, -ami (dubmi, ženami) • v L píšeme vždy -i, -í nie –y, -ý (na papieri, na tanieri, v hoteli) • príponu -ovpoužívame v mužskom rode, -ou v ženskom rode

21. Výnimky deklinácie v slovenčine Vzor žena Dvojité skloňovanie: zora, žiara, žiabre majú väčšinu tvarov podľa vzoru žena, ale v N a Apl. majú tvary podľa vzoru ulica: zore, žiare, žiabre Teda v G pl. - nie zorí, žiarí, žiabrí!!! ale zôr, žiar, žiabier – teda vzor žena Vzor ulica Cudzie mená ženského rodu zakončené na –ia, -ya: Mária, demokracia, ľalia, harpya, funkcia a pod. POZOR NA PRAVOPIS Soňa (od Sone!!!), Aďa (od Ade!!!), Táňa (od Táne!!!)

22. Výnimky deklinácie v slovenčine Vzor kosť Dvojité skloňovanie: Pamäť (schopnosť uchovávať vnemy): Gsg – pamäti Pamäť (zariadenie na zápis a uchovávanie info): Gsg a Npl- pamäte Chuť (zmyslový vnem, chcenie): Gsg – chuti Chuť (vlastnosť látok): Npl – chute Hrsť (dlaň s ohnutými psrtami): Gsg – hrsti Hrsť (množstvo): Npl – hrste (dve hrste niečoho) Zver (ženský rod, zverina): vzor kosť (veľa zveri) Zver (mužský rod, jedno zviera): vzor dub (dva zvery) Dvojtvary Myseľ – v Gsg dvojtvar mysle/mysli Raž – v Gsg dvojtvar raži/raže Tvár – v Gsg dvojtvar tváre/tvári

23. Zaujímavosti zo skloňovania G pl šaty (šiat), kauza (káuz), rifle (rifieľ/riflí), mäso (mias), päta (piat), pošta (pôšt), pocta (pôct), slnce (sĺnc), bieda (bied), sova (sov), potvora (potvor), jota (jot), metla (metiel), panna (panien), zlo (ziel), citoslovce (citosloviec), sukňa (sukieň/sukní), višňa (višieň/višní), mandarínka (mandarínok), čiapka (čiapok), čielko (čielok), lýtko (lýtok), salónka (Salónok), kovbojka (kovbojok), výhra (výher), sídlo (sídel), vlákno (vláken), krídlo (krídel), pásmo (pásem), osídlo (osídel), euro (eur), metafora (metafor), paralela (paralel), rezerva (rezerv),... POZOR na tvorenie genitívu tvarovo podobných slov!!! hračka (hračiek) – hráčka (hráčok), plávka (plávok) – plavky (plaviek), látka (látok) – latka (latiek) a i.

24. ÚLOHY Vytvorte vety, v ktorých použijete uvedené slováako: • a) podst. m.: chudák, vstupné, účinkujúci • b) príd. m.:nočná, osviežujúci, pletený • c) predložku:nehľadiac na, počínajúc • d) časticu:rozhodne, tuším, našťastie • e)citoslovce: počúvaj, vitaj, hybaj Určte slovný druh zvýraznených slov v dvojiciachviet. • Večerneprídem. Bol to večerako každý iný. Dostal sabezpečne až domov. Bezpečne tam je. Faktsa bojím. Na tento faktsapozabudlo. Hádamsa s ním už týždeň. Hádam to prejde. Išielhore. Išielhorededinou. Na základerozhodnutia začali konať. Stavia na dobromzáklade.Najprv nechápal, čochcú. Najprvpráca, potompláca. Povedal jej, abyprišla. Aby si sa mi vrátil! Veľasa učil. Malveľapeňazí. Bolo (veľmi) zima. – Bola (veľká) zima. Peniaze začali posielaťzačínajúcjanuárom – Zakýval jej, začínajúcdlhú cestu.Mali smesasenzačne. – Senzačne, už je tu! A prečo si prišiel? – Prišiela zvíťazil. Prosím, tu je to. – Prosím si vodu. Prišielčonajskôr. – Čosa stalo?

25. ÚLOHY Použiteslová v dvojiciachviet tak, aby stedodržali slovný druh v zátvorke: • vyšetrujúci(1.sloveso, 2. podst. meno) b) moja(1. zámeno, 2. podst. meno) c) hnusoba(1.príd. meno, 2. podst. meno) d) uhladený(1.sloveso, 2. príd. meno) e) v mene(1. predložka+podst. meno, 2. viacslovnápredložka) f) myslím (1. sloveso, 2. častica) Nájdite v texte všetky podstatné mená a určteich gramatické kategórie: Koncom júna bolo už teplo. Mala síce veľa lások, ale tuším málo lásky. V rámci tejto problematiky budeme hovoriť viac o prvých láskach. Nakoniec prišiel aj on. Hádam sa s ním od rána do večera. Hádam to bolo len nedorozumenie. Chodil stále okolo. Vrátil sa ráno okolo tretej. Vždy sa vracal okolo nášho domu. Ráno bolo celkom krásne. Celkom ma poplietol. Práve prišla domov. Práve tu by sa to nemalo vyskytovať. Zostali sme tam do konca. Povedali naši vašim, aby prišli vaši k našim. Tá tvoja nám pomohla. Nech je po tvojom. Idem domov. To je môj domov. Bola zima. Bolo zima. Je veľmi teplo. Je tu veľké teplo. Dosť sa tam musel narobiť. Dosť dobre neviem, čo chcel. Má už asi dosť. Chlapec je celý otec. Kúpil celý chlieb. Nepovedal ani ň. A to už ako?! Vstal dnes skôr. Ide skôr o názor než o fakty. Skôr než odídeš, aspoň mi zbohom daj. No zbohom! Príďte čo najskôr. Môžeme prísť najskôr zajtra. Najskôr to bude tak. Nemá mi čo rozkazovať. Nebolo čo jesť. Čo ja viem čo ešte. Po prednáške už hovorili po slovensky, nie po nemecky. Poď ďalej. Kúpila potraviny, ďalej ošatenie a zaplatila za byt. Postavil sa ďalej od okna. Ďalej ho už nezaujímala. Prosím o prepáčenie. Prepáčte, prosím. Ešte je tma, ale už neprší. Ešte aj ty ma hnevaj!

26. Slovesá • alebo verbum je slovný druh, ktorým sa pomenúvajú deje (ako činnosti alebo stavy)Sloveso môže vyjadrovať:* činnosť, napr. 'robiť'* stav, napr. 'zelenieť sa' (vrátane vlastnosti, napr. 'voňať' alebo schopnosti, napr. 'horieť'). • V slovenčine je sloveso ohybné. • Ohýbanie slovies sa nazýva časovanie.

27. Delenie plnovýznamové 1. činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony     a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu        (vlastniť, vziať, stratiť...)     b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu         (kráčať, cestovať...) 2. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli        (šedivieť, starnúť, uzdraviť sa...)

28. Delenie pomocné-nemajú úplný, samostatný význam, pretosavovetespájajú s iným, plnovýznamovým slovom 1. modálne (spôsobové)  - vyjadrujúvôľu, chcenie, povinnosť, možnosťuskutočniť dejchcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť -Mám si eštenapísať úlohu.), smieť, daťsa 2. fázové  - vyjadrujúfázu, koniec, začiatokdejazačať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať (Začínapršať. Prestalapracovať.) 3. limitné  - vyjadrujú blízky začiatokdejaísť, mať (Išlomaporaziť. Vyzerá, akoby ho malšľaktrafiť.) 4. sponové  - fungujúakospojenie (spona) v mennomprísudku, spájajúsa s plnovýznamovými slovnými druhmibyť, stať sa (Som chorý. Bola až piata. Stane salekárom. Kedysa stala takou?)

29. Gramatické kategórie 1. osobaprvá (ja, my), druhá (ty, vy), tretia (on, ona, ono, oni, ony)2. číslojednotné (singulár), množné (plurál)3. časa. minulý :: čítal som, prečítalsomb. prítomný :: čítamc. budúci :: budemčítať, prečítam4. spôsoba. oznamovacíb. rozkazovacíc. podmieňovací  - v prítomnom čase pomocouBY (Ak by smemali knihu, čítali by sme.)  - v minulom čase pomocouBOL/A/O/I BY (Ak by smebolimali knihu, boli by sme čítali.)POZOR! Neexistuje opytovacíspôsob.

30. Gramatické kategórie 5. vida. dokonavý   - vyjadruje ukončený dej, už neprebieha (nakúpiť, prepísať, urobiť)   - budúci čas sa u nich tvorí jednoduchým slovesným tvarom    (odpíšem,     prepracujem, zakryjem)POZOR! Dokonavé slovesánemajúprítomný čas. b. nedokonavý   - dej je neukončený, stále prebieha (písať, nakupovať, prepisovať, robiť)   - budúci čas sa u nich zväčšatvorízloženým slovesným tvarom     (budempracovať, budemprepisovať)POZOR! Sloveso zostáva dokonavé alebo nedokonavé v ktoromkoľvek tvare. Vid sa teda dá určiť aj pri neurčitku.* Nepomýľte si -napr. prepísať a prepisovať: sú to dverôzneslovesá (prepíšem - budemprepisovať)* Nedajtesapomýliťčasmi. Ak je sloveso v minulom čase, neznamená to, že je dokonavé (Písal som -nedokonavý vid). To isté platí aj o budúcom čase. (Prečítam -dokonavý vid).

31. Gramatické kategórie 6. slovesný roda. činný   - podmet vykonáva dej     (Mama varíobed. Kosci kosili lúku).b. trpný   - podmet nevykonáva dej, je ním zasiahnutý 1. zvratný trpný rod (sa)     (Obedsavarí. Lúkasa kosila.) 2. opisný trpný rod (byť + trpné príčastie)     (Obed je varený. Lúka bola kosená.)

32. Gramatický tvar slovesa • Gramatický tvar • jednoduchý- píšem, píš! • zložený – budem písať, písal by som, bol by som písal • Slovesný tvar • určitý – môžeme určiť gramatické kategórie (píšem, píšeš, píše...) • neurčitý – nemôžeme určiť gramatické kategórie • neurčitok –ť (písať) • slovesné podstatné meno -ie(písanie) • prechodník -úc/-uc, -iac(píšuc) • trpné príčastie -ný, -ený, -tý(písaný) • činné príčastie prítomné -úci/ -uci, -iaci(píšuci) • činné príčastie minulé –vší (písavší)

33. ÚLOHY Odlíšte plnovýznamové a neplnovýznamové slovesá a bližšiešpecifikujte, o aký druh ide: • Leží a číta. Bratislava leží na Dunaji. Armáda obkolesilanepriateľa. Dedinuobkolesujú lesy. Právehrá tenis. Od detstvahrá tenis. Matka starostlivooddeľujebielok od žĺtka. Kanál oddeľujeAnglicko od pevniny. Cesto saleje rovno na plech. Vonkusaleje. Ťažko chorý pacient ešte žije. Žije v Prahe. Schôdzasa začala slovenskou hymnou. Začal sa nový rok. Začala písať. Myslím, teda som. Som doma. Somučiteľom. Spievalsom. Mám upratané. Mám auto. Mám strach. Mám ešteupratať. Na čele mala hviezdu. Stojí na čele vlády. Celúminútu stál na hlave. Stojí to iba 20 korún. Určtepredmetové a bezpredmetovéslovesá: • Pretlieskanie v pravý čas je potrebnépoznať program. • Aj prinávšteve opery alebo baletu je najlepšiezakúpiť si bulletin. • Stretávamesa s takými víchricami, akésa v našich podmienkach nevyskytovali.