Obhajoba voľného obchodu verzus argumenty štátneho blahobytu

1. Obhajoba voľného obchodu verzus argumenty štátneho blahobytu Dávid Hric & Michal Minárik Medzinárodná ekonómia 2013

2. Voľný obchod v súčasnosti • V dnešnej dobe neexistuje v čistej podobe • Od čias A. Smitha voľný obchod (VO) sa stal skôr ideálom • Najbližšie k tomuto ideálu sú dnes: Hongkong a Singapur • Väčšina krajín sa napriek tomu snaží o väčšiu liberalizáciu obchodu (odstránenie viditeľných aj neviditeľných prekážok) • Vďaka VO sa darí eliminovať straty spojené s ochranou trhu • V súčasnosti sa k politike VO prikláňa viacero ekonómov aj keď nie je úplne dokonalá

3. Účinnosť voľného obchodu • Opakom nákladovo-výnosovej analýzy ciel

4. Účinnosť voľného obchodu • V súčasnosti sú však clá nízke a kvóty sa takmer nevyužívajú • Skreslenia produkcie a spotreby teda nie sú výrazné • Odhady nákladov ochranárskych opatrení hovoria zhruba o 1 % svetového HDP • VO prináša viac výnosov rozvojovým ekonomikám ako rozvinutým

5. Dodatočné výnosy z voľného obchodu • Voľný obchod so sebou prináša aj dodatočné výnosy: • Produkuje efektívne úspory z rozsahu. • Poskytuje viac príležitostí pre vzdelávanie a inovácie. • Robí ekonomiku viac efektívnou, keď posúva odvetvový mix smerom k firmám s vyššou produktivitou.

6. Dodatočné výnosy z voľného obchodu • Je ťažké ich kvantifikovať • V skutočnosti platí, že modely, ktoré berú do úvahy aj nedokonalú konkurenciu a úspory z rozsahu, vykazujú oveľa väčšie čísla než tie z Tabuľky 1 • Neexistuje však konsenzus ktorý by povedal o koľko väčšie tieto čísla v skutočnosti sú

7. Politické argumenty v prospech VO • Náklady na odklonenie sa od politiky voľného obchodu sú veľké. • Existujú ďalšie výhody z voľného obchodu, ktoré naopak zvyšujú náklady protekcionistických opatrení. • Akýkoľvek pokus o odklonenie sa od politiky voľného obchodu bude eliminovaný politickými procesmi.

8. Argumenty štátneho blahobytu proti voľnému obchodu

9. 1. argument – Zavedenie cla na dovážané produkty zvyšuje blahobyt v štáte • Podmienka – ekonomika musí byť dostatočne veľká nato aby dokázala zmeniť cenu tovaru zahraničných vývozcov • Zavedenie cla v takom prípade:

10. 1. argument – Zavedenie cla na dovážané produkty zvyšuje blahobyt v štáte • Je však dôležitá výška cla • Nízke clo zvyšuje blahobyt až po určitú hranicu to v ktorej sú maximalizované výhody • Po tejto hranici clo natoľko deformuje trh, že náklady rastú rýchlejšie ako výhody • Nakoniec pri výške cla tp prestáva import existovať a krajina je v horšej situácii ako pri voľnom obchode

11. 1. argument – Zavedenie cla na dovážané produkty zvyšuje blahobyt v štáte

12. 1. argument – Zavedenie cla na dovážané produkty zvyšuje blahobyt v štáte • V sektore exportov je obdobným opatrením zdaňovanie vývozov, ale len do tej miery kde maximalizujú blahobyt a nie kde už prestávajú existovať

13. 1. argument – Zavedenie cla na dovážané produkty zvyšuje blahobyt v štáte • Obmedzenia: • Malé krajiny nedokážu ovplyvniť cenu na medzinárodnom trhu • Veľké krajiny tak nerobia, pretože ostatní by zaviedli obdobné opatrenia, čo by v konečnom dôsledku zhoršilo situáciu všetkých strán

14. 2. argument – Pri zlyhaní trhu je potrebné chrániť domácu ekonomiku skrz intervenciu • Bez ohľadu na výmenné relácie • Predpoklad, že pracovná sila v sektore, ktorý je chránený dovozným clom, by bola inak nezamestnaná • Predpoklad, že existujú defekty v kapitáli a na trhu práce, kedy sa nedokážu dostatočne rýchlo presúvať z jedného sektora do druhého  zlyhanie domáceho trhu

15. 2. argument – Pri zlyhaní trhu je potrebné chrániť domácu ekonomiku skrz intervenciu • Príklad • Zavedenie cla zvyšuje marginálny sociálny benefit • T.j. : výroba určitých produktov zvyšuje zručnosti, znalosti, skúsenosti pracovníkov, čím sa stáva ekonomika rozvinutejšou a viac konkurencieschopnou – firma však tieto výhody plynúce pre krajinu neberie do úvahy pri stanovení objemu výroby  zavedenie cla zvýši ceny a zamestnanosť v sektore, ktorý následne produkuje viac kvalifikovanej pracovnej sily

16. 2. argument – Pri zlyhaní trhu je potrebné chrániť domácu ekonomiku skrz intervenciu Ak výroba produktu genereje sociálny benefit (meraný plochou c) na druhom grafe)a tento nie je zachytený v prebytku výrobcov, clo zvyšuje blahobyt.

17. 2. argument – Pri zlyhaní trhu je potrebné chrániť domácu ekonomiku skrz intervenciu • Je zahrnutý pod teóriou „druhého najlepšieho riešenia“ • Keď ekonomika funguje ako má, je najlepšie ju nechať tak • Pri zlyhaní je však možné zvýšiť blahobyt skrz intervenciu • Napr. je žiaduce dotovať odvetvie, ktoré vo veľkom využíva pracovnú silu (2. najlepšie riešenie), ale len v prípade, že trh nie je schopný zamestnať pracovnú silu aj bez tohto zásahu • Ideálne by bolo „opraviť“ trh práce (1. najlepšie riešenie) avšak to často nie je v rukách štátu a nie je to možné okamžite

18. Majú teda všetky štáty obmedziť voľný obchod? • Netrpia v určitom rozmedzí všetky ekonomiky zlyhaním trhu?

19. Na obranu voľného trhu • 1. argument – ekonómovia nedokážu dostatočne presne určiť príčiny a dopady zásahu štátu • Príklad – clo, ktoré chráni výrobcov v mestách, priláka nezamestnaných z vidieka, no otázkou je, či táto migrácia v celkovom rozsahu nezvýši nezamestnanosť  ak nie je možné presne určiť príčinu a dopad, je najlepšie nechať trh pracovať sám

20. Na obranu voľného trhu • 2. argument – Štáty by sa mali usilovať zmeniť príčinu problému (snažiť sa o 1. najlepšie riešenie) • Mali by napr. podporiť domácich výrobcov, čo by zvýšilo blahobyt, no nenarušilo vzťahy s ostatnými štátmi a malo rovnaký dopad ako importné clá. • Ktorákoľvek navrhovaná obchodná politika (zavedenie cla) by mala byť v sfére dopadov (benefitov a nákladov) porovnaná s čisto domácou politikou. Ak je zmena domácej politiky príliš nákladná alebo má veľké vedľajšie účinky, dá sa predpokladať, že zmena zahraničnej obchodnej politiky by mala ešte väčšie náklady.

21. Na obranu voľného trhu • Prečo teda štáty nezavádzajú vo veľkom dotácie? • Príklad: automobilový priemysel v USA • Obhajcovia zavedenia kvót na dovoz: „Zamestnanci v automobilovom priemysle by sa len ťažko zamestnali inde“ • Obhajcovia dotácii na pracovné miesta v automobilovom priemysle: rovnaký dopad ako kvóty a bez narušenia vzťahov so zahraničím • Druhé riešenie je ekonomicky výhodnejšie no politicky neschodné

22. Výrobcovia v automobilovom priemysle už sú aj tak dobre platení a dotácie by museli byť vykryté napr. zvýšením daní alebo dlhu. • Dovozné kvóty by nútili spotrebiteľa tiež platiť viac, nie však skrz dane, ale cez vyššiu cenu auta, čo je politicky schodnejšie.  štát nevyberá riešenie, ktoré minimalizuje náklady a maximalizuje výhody, ale riešenie v ktorom sú náklady menej viditeľné

23. Zdroje • Krugman R., Obstfeld M., InternationalEconomics: Theory & Policy, 6th and 9th edition • http://www.wright.edu/~tdung/Chapter7_Pugel.htm

24. Ďakujeme za pozornosť