881 likes | 1.21k Views
Geriatria pre sociálnu prácu I. časť pomocné učebné texty pre študentov 2. ročníka sociálnej práce VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava doc. MUDr. Ivan Bartošovič PhD., 2007. Základné pojmy. Gerontológia je veda o starnutí a starobe Gerón (= starý človek); logos (= veda, náuka)
E N D
Geriatria pre sociálnu prácuI.časťpomocné učebné textypre študentov 2. ročníka sociálnej práceVŠZaSP sv. Alžbety, Bratislavadoc. MUDr. Ivan Bartošovič PhD., 2007
Základné pojmy Gerontológia je veda o starnutí a starobe • Gerón (= starý človek); • logos (= veda, náuka) Starnutie = zákonitý biologický proces Staroba = posledné obdobie života
Gerontológia Teoretická Klinická (geriatria) Sociálna Experimentálna Sociálna geriatria Rozdelenie gerontológie
Náplň gerontológie • Teoretická g. – výskum starnutia, príčiny a mechanizmus, teórie starnutia • Experimentálna g. – experimenty na zvieratách, in vitro, klinicko-fyziologické štúdie • Klinická g. – geriatria – starý človek v zdraví a chorobe, diagnostika, liečba, rehabilitácia ochorení a ich sociálnych dôsledkov • Sociálna (populačná) gerontológia – vzájomné vzťahy medzi starou populáciou a spoločnosťou ako celkom (napr. demografia) • Sociálna geriatria – sociálnou problematikou jednotlivca(sociálne súvislosti ochorení vyššieho veku)
Terminológia I. • Kalendárny, chronologický, matričný vek (zodpovedá prežitému času bez ohľadu na stav organizmu) • Funkčný vek (zodpovedá funkčnému potenciálu človeka) - je daný súhrnom charakteristík biologických, psychologických a sociálnych. • Biologické charakteristiky – biologický vek – je dôsledkom biologických zmien starnutia, pôsobenia vonkajšieho prostredia, spôsobu života a chorobných procesov. • Psychologické ch. – psychologický vek - je dôsledkom psychických zmien v priebehu starnutia, individuálnych osobnostných rysov a subjektívneho veku(ako sa senior sám cíti) • Sociálne ch. – sociálny vek zahrňuje prítomnosť alebo neprítomnosť životného programu a do istej miery závisí od dôchodkového veku
Terminológia II. • Senior, geront, nestor, staršina • senilná (demencia, katarakta, elastosis senilis, senilná forma Alzheimerovej choroby, vaginitída) • presby – (opia, acusis); • frailty = krehkosť, slabosť, zraniteľnosť • Nikdy nehovoriť – dedko, babka !!!!!!!
Princípy OSN pre starších ľudí I. • 5 princípov prijatých Valným zhromaždením OSN 16.12.1991 • celosvetovo sa zdôrazňujú bez ohľadu na zdravotný stav, funkčnú zdatnosť, v domácej i inštitucionálnej starostlivosti • u nás sú aplikované v Národnom programe ochrany starších ľudí (NPOSĽ) – z roku 1999 • Princíp nezávislosti – ustanovuje, že seniori potrebujú mať prístup k možnosti pracovať alebo mať príjem, možnosti ovplyvňovať tempo svojho vyradenia z práce, prístup k službám i pomoci, prístup ku vzdelaniu a doškoľovaniu, bezpečnému životnému prostrediu a možnosti bývať vo svojom prirodzenom domácom prostredí čo najdlhšie
Princípy OSN pre starších ľudí II. • Princíp zúčastnenosti– zahŕňa možnosť spolurozhodovania, uplatnenia vedomostí; schopností, sociálnych iniciatív, zakladania hnutí alebo združení • Princíp starostlivosti – zahŕňa pomoc rodiny a spoločnosti, prístup k zdravotníckym, sociálnym a právnickým službám a inštitucionálnej starostlivosti • Princíp sebarealizácie – požaduje, aby mali príležitosť pre rozvoj svojho potenciálu, prístup k vzdelávacím, kultúrnym, duchovným i rekreačným možnostiam • Princíp dôstojnosti – zahŕňa potrebu zabránenia vykorisťovaniu, fyzickému a duševnému zneužívaniu, potrebu slušného zaobchádzania a nehodnotenia podľa ekonomického prínosu
Obdobia ľudského života podľa WHO (World Health Organization) 0 – 18 rokov – Detstvo a dospievanie 19 – 45 rokov – Dospelosť 46 – 59 rokov – Stredný vek 60 – 74 rokov – Starší vek, Tretí vek, včasná staroba 75 – 89 rokov – Starý vek, Štvrtý vek, vlastná staroba 90 a viac rokov – Dlhovekosť ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––- v súčasnosti sa používa americké delenie: 65 – 74 rokov - young old (mladí starí ľudia) 75 – 84 rokov - old old (starí starí ľudia) 85 a viac rokov - very old (veľmi starí ľudia) ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– pred - produktívny vek 0–14 r. produktívny vek 15–61 r. (od roku 2004 ) po - produktívny vek 62 +
Demografia starnutia I. • základným trendomdemografického vývoja je starnutie populácie • Starnutie populácie môže byť: • relatívne = ↑ podielu seniorov v populácii (spôsobené nízkou pôrodnosťou a ↓ podielu detí a mladých) • absolútne = ↑ absolútneho počtu seniorov v populácii (spôsobené ↓ a stagnáciou úmrtnosti v strednom veku, silnými povojnovými populačnými ročníkmi)
Demografia starnutia II. Základnými demografickými charakteristikami sú: • Klesajúca pôrodnosť • Stagnácia úmrtnosti • Zvyšovanie strednej dĺžky života (= nádeje na dožitie) • Nárast skupiny veľmi starých ľudí (80 +) • Nárast indexu feminity (počet žien na 100 mužov)
Demografia starnutia III. • Klesajúca pôrodnosť • hrubá miera pôrodnosti (živorodenosti) = počet živonarodených detí na 1000 žien stredného stavu v kalendárnom roku • v roku 2006 bola hrubá miera živorodenosti – 10,00 • za posledných 25 rokov klesla pôrodnosť z 21 ‰ na 10,0 ‰ • v Európe klesajúca pôrodnosť nezabezpečuje reprodukciu populácie ( na ňu treba na 100 žien 210 pôrodov → index 2,1)
Demografia starnutia IV. • Stagnácia úmrtnosti • hrubá miera ú. = počet zomretých na 1000 obyvateľov stredného stavu v kalendárnom roku • v roku 2006 zomrelo v SR 53. 301 osôb • hrubá miera úmrtnosti je 9,9 ‰, od roku 1993 sa udržuje pod hranicou 10 zomretých na 1000 obyvateľov • je vyššia u mužov (10,7 ‰) ako u žien (9,1 ‰) • na 1000 zomretých žien pripadlo 1 114 zomretých mužov • v kategóriách 20-34 ročných je zo všetkých zomretých 80 % mužov;
Demografia starnutia V. • Zvyšovanie SDŽ (stredná dĺžka života, nádej na dožitie, life expectancy) • = predpokladaný počet rokov dožitia sa osoby určitého pohlavia a veku za predpokladu, že sa nebudú meniť špecifické úmrtnosti (úmrtnostné tabuľky) • Slovensko 2006 – SDŽ (nádej na dožitie) pri narodení u muža 70,4 rokov; uženy 78,2 rokov • stredná dĺžka života (nádej na dožitie) u 60 ročného – muži 16 rokov, ženy 21 rokov • SDŽ ≠priemernému veku; priemerný vek (2006): muži 36,1 rokov a ženy 39,3 rokov
Demografia starnutia VI. • SDŽ (stredná dĺžka života, nádej na dožitie) – vo vzťahu ku: • HALE (Health Adjusted Life Expectancy) udáva očakávanú dĺžku života, na ktoré má osoba nádej, že ich prežije v „plnom zdraví“ • DFLE(Disability Free Life Expectancy) = udáva očakávanú dĺžku života, na ktoré má osoba nádej, že ich prežije bez dizability, straty sebestačnosti (USAmuž 65 r. má DFLE 11,3-13 rokov, žena 65 ročná 15,3 – 17,1 rokov) • QALE (Quality Adjusted LIfe expectancy) udáva očakávanú dĺžku života, na ktoré má osoba nádej, že ich prežije s potrebnou kvalitou života • Index starnutia = počet 65 + ročných seniorov : na 100 detí od 0 -14 ročných (postaktívnej zložky : detskej zložke) – v roku 2006 pripadlo 73,5 seniorov na 100 detí • Index ekonomického zaťaženia = počet detí a seniorov : na 100 produktívnych osôb (15-64 ročných) – v roku 2006 – 38,9
Demografia starnutia VII. • Nárast skupiny veľmi starých ľudí = vnútorné starnutie • v rámci seniorov narastá skupina veľmi starých ľudí (nad 80 rokov) • tvoria 12 % zo skupiny 60 ročných +, prognóza 20 % • význam ekonomický, sociálny, zdravotnícky
Demografia starnutia VIII. • Index feminity - pri narodení na 1000 dievčat pripadá 1060 chlapcov; pomer sa vyrovnáva okolo 40 rokov; v 60 rokoch veku na 1000 mužov pripadá 1316 žien; • v roku 2006 - 1060 žien na 1000 mužov • medzi 80 + ročnými - 65 % sú ženy → dlhovekí (90 +) – na tri ženy pripadá jeden muž • mužská nadúmrtnosť → fenomén osamelých starých žien • vysoký výskyt ovdovených žien (vo veku 80 + podiel vdov ♀ je 81,5 %; podiel vdovcov ♂ 32,5%)
Charakteristiky starnutia I. • Je vnútorne (geneticky)naprogramované, ale priebeh ovplyvňovaný vonkajšími faktormi (prostredie, choroby, radiácia, fajčenie) • Je progresívne – jeho priebeh nie je možné zastaviť • Prevaha starobných zmien je regresívna - spojená so stratou funkcie(regresívny = spätný)
Charakteristiky starnutia II. • Jenezvratné - zmeny vyvolané starnutím nie je možné vrátiť späť • Je nerovnomerné – niektoré orgány a tkanivá a funkcie starnú rýchlejšie, iné pomalšie. Priebeh môžu zrýchliť vonkajšie faktory • Má prísne individuálny charakter - rozdiely medzi jednotlivými starými ľuďmi sú výraznejšie ako u mladších Následky starobných zmien sú vzájomne umocňované následkami chronických ochorení; za bazálnych podmienok sa neprejavia, prejavia sa počas záťaže (telesná záťaž, stres, akútna choroba)
Biologické starnutie Podstatou biologického starnutia je : • zníženie adaptácie • zoslabenie regulačných funkcií • zníženie rezerv a odolnosti k záťaži
Prejavy biologického starnutia I. • Involúcia (i. = zanikanie, obmedzovanie, upadanie, fyziologické zmenšenie orgánu, spätný vývoj) štruktúr a funkcií jednotlivých orgánov • Znížený prietok krvi dôležitými orgánmi (mozog., srdcový sval, obličky) a obmedzená schopnosť jeho regulácie • Zníženie kapacity a rýchlosti metabolických dejov • Pokles celkovej telesnej vody, zmnoženie tuku • Úbytok svalovejhmoty a pokles svalovej sily • Úbytok kostnej hmoty
Prejavy biologického starnutia II. • Zmeny imunitných mechanizmov (pokles imunity, zvýšená tvorba autoprotilátok) • Zmeny v hormónoch (znížená tvorba alebo pôsobenie hormónov, zmenená citlivosť receptorov) • Spomalenie psychomotorického tempa • Zhoršené zmyslové vnímanie (zrak, sluch, chuť, čuch, hmat)
Zmeny orgánov a funkcií pri starnutí (30 ročný = 100 %) • Hmotnosť mozgu 56 % • Pamäť znížená • Reakčná schopnosť spomalená • Mozgová cirkulácia 80 % • Regulácia rýchlosti zmeny pH krvi 17 % • Maximálna rýchlosť pulzu 75 % • Minútový objem srdca v kľude 70 % • Prietok obličkami 50 % • Glomerulárna filtrácia 69 % • Počet nervových vlákien 63 % • Rýchlosť nervového prevodu 90 % • Počet chuťových pohárikov 35 % • Maximálne sýtenie kyslíka v krvi 40 %
Zmeny orgánov a funkcií pri starnutí (30 ročný = 100 %) • Maximálna ventilácia pľúc 53 % • Maximálny výdych 43 % • Obsah minerálov v kostiach muži 85 %, ženy 70 % • Vitálna kapacita 56 % • Funkcia nadobličiek znížená • Funkcia gonád znížená • Stisk ruky 55 % • Svalová hmota 70 % • Maximálna krátkodobá výkonnosť 40 % • Maximálna dlhodobá výkonnosť 70 % • Obsah vody v organizme 82 % • Hmotnosť – muži 88 %
Dimenzie a definícia zdravia v starobe • Zdravie v staršom veku má iné dimenzie ako v mladšom veku. • Senectus ipsa est morbus (neplatí !) ale mortalita a morbidita stúpa s vekom ! Definícia zdravia v starobe: Starý človek jezdravý, ak: • nie je prítomná zjavná choroba alebo obťažujúci symptóm • považuje sa sám za zdravého a je spokojný s kvalitou svojho života • je sebestačný • vyvíja primerané fyzické a psychické aktivity a sociálne kontakty (Pacovský, 1994
Zvláštnosti chorôb v starobe • Polymorbidita • Zmenené príznaky a priebeh chorôb • Sklon ku komplikáciám • Výskyt geriatrických syndrómov • Zmenená reakcia na lieky • Poruchy adaptácie, geriatrický maladaptačný syndróm • Sociálny rozmer chorôb v starobe
Polymorbidita, multimorbidita, koprevalencia = súčasnú prítomnosť viacerých chorôb (manifestných alebo latentných) u toho istého jedinca. • špecifický znak staroby • počet diagnóz rastie s vekom • ch. sú zmesou akútnych, chronických stavov a funkčných porúch • jedna choroba ovplyvní prognózu druhého ochorenia • sumačný efekt (jedna choroba podmieni vznik ďalšej)
Polymorbidita, multimorbidita, koprevalencia • Riziká polymorbidity: • orgánové zlyhanie pri akútnom ochorení • výskyt komplikácií (reťazová reakcia) • predĺženie hospitalizácie • polyfarmácia • zvýšená úmrtnosť • podieľa sa na zmenenom klinickom obraze chorôb
Zmenené príznaky a priebeh chorôb • mikrosymptomatológia – príznaky sú málo nápadné (napr. slabosť pri tbc, dýchavica pri IM) • oligosymptomatológia – príznakov je málo, chýba obvyklý počet, škála (včítane laboratórnych napr. pneumónia bez teploty, leukocytozy) • nešpecifické príznaky – atypické, nie sú typické pre dané ochorenie (napr. hypotyreoza sa prejaví spavosťou, depresiou, apatiou, únavnosťou) • vzdialené príznaky – choroba sa prejaví príznakom iného, vzdialeného orgánu, „narieka nevinný orgán“ (delírium = dehydratácia) • zvýšená úmrtnosť – ch. majú vyššiu mortalitu
Zmenené príznaky a priebeh chorôb • sú spôsobené • multimorbiditou, • fyziologickými zmenami starnutia, • stratou funkčných rezerv a kompenzačných mechanizmov • na zmenenom priebehu ochorení sa okrem zmeneného organizmu podieľa aj zmenená osobnosť chorého (disimulácia, agravácia) • Disimulácia i agravácia môžu byť spôsobené psychickými zmenami pri základnej chorobe i sociálnymi okolnosťami • zmenený priebeh ochorení v starobe závisí aj od postoja lekára
Sklon ku komplikáciám • hlavne pri dlhšej hospitalizácii • kauzálne, reťazové komplikácie • vzniká vtedy, ak ochorenie jednou ch. pôsobí ako spúšťací mechanizmus pre ďalšie choroby, napr. pád v domácnosti → zlomenina stehennej kosti→ imobilita → zníženie ventilácie pľúc → zápal pľúc → zlyhanie srdca → nízky krvný tlak → nedostatok kyslíka pre mozog → mozgová porážka → ochrnutie končatín (paréza) → ďalšie zhoršovanie hybnosti → preležanina (dekubit) → prítomnosť baktérií z preležaniny v krvi → zlyhanie srdca → exitus letalis • nešpecifické komplikácie = geriatrické syndrómy (napr. imobilizačný sy, inkontinencia, poruchy spánku, poruchy termoregulácie, dekubity, slepota a hluchota, maladaptačný sy., poruchy výživy, obstipácia, depresia, delírium, ortostatická hypotenzia, sociálny sy., pády a úrazy, sy. patologického starnutia, dlhovekosť, demencia a pod.)
Výskyt geriatrických syndrómov I. • Syndróm – spojenie viacerých subjektívnych príznakov (symptómov) a (alebo) objektívnych príznakov charakteristických pre určité ochorenie • Geriatrické syndrómy – zaviedol Isaacs (1975) „GIANTS OF GERIATRICS“ – veľké syndrómy: štyri geriatrické „I“ – Imobilita; Instabilita; Inkontinencia a Intelektové poruchy; niektorí autori pridávajú ďalšie I: Infection; Impairment of vision and hearing; Isolation (depression); Inanition (poruchy výživy); Impotencia; Insomnia; Irritabile colon; Impecunity; Immune deficiency
Výskyt geriatrických syndrómov II. • = typické príznaky a choroby vyššieho veku, ktoré sa často vyskytujú u starších pacientov a komplikujú priebeh základného ochorenia; vznikajú hlavne pri dlhšej hospitalizácii • patria sem: imobilizačný sy, inkontinencia, poruchy spánku, poruchy termoregulácie, dekubity, slepota a hluchota, maladaptačný sy., poruchy výživy, obstipácia, depresia, delírium, ortostatická hypotenzia, sociálny sy., pády a úrazy, sy. patologického starnutia, dlhovekosť, demencia a pod.)
Výskyt geriatrických syndrómov III. Spoločným znakom geriatrických syndrómov: • sú typické, špecifické pre vyšší vek • na ich vzniku sa podieľa viac príčin (multikauzalita) • majú chronický priebeh; • zhoršujú kvalitu života seniorov • môžu sa vyskytovať u jedného geronta súčasne, navzájom sa ovplyvňujú a podmieňujú • ich medicínske vyriešenie je problematické • vedú k poklesu sebestačnosti a vzniku závislosti • kladú veľké nároky na ošetrovateľskú i opatrovateľskú starostlivosť i finančné náklady • vedú často k umiestneniu do zariadení sociálnych služieb
Zmenená reakcia na lieky • seniori reagujú na lieky inak ako v mladšom veku • Treba rátať u nich s rôznymi prekážkami, problémami pri liečbe • k najväčším prekážkam liečby patrí u seniorov: • nepresná diagnostika • polypragmázia (užívanie viac liekov súčasne) • neznalosť správneho dávkovania lieku • nesprávny výber liekov • nespolupráca pacienta (non-compliance) – môže byť podmienená zmyslovými poruchami, psychickou alteráciou a i.
Poruchy adaptácie I. • U seniorov dochádza k poruche adaptácie • klinickým prejavom je geriatrický maladaptačný syndróm (GMS) – ide o prejav adaptačného zlyhania (typického pre vyšší vek), ktorý vzniká na báze chronického stresu • Rizikové faktory vzniku sú biologické (vysoký vek, ťažká choroba, imobilita, inkontinencia); psychické (duševná choroba), sociálne (vstup do DD, osamelosť, zmena bydliska, nízky príjem, strata programu) • klinicky sa manifestuje – akútnym infarktom myokardu, bronchopneumóniou, cievnou mozgovou príhodou a i.
Poruchy adaptácie II - GMS • fáza – úzkosť, hysterické reakcie, agravácia somatických ťažkostí, dekompenzácia kardiovaskulárna • fáza - depresia, nepriateľstvo, agresia, suicídium, cievne mozgové príhody, uroinfekcie, infarkt myokardu, bronchopneumónia • fáza – a) úprava ťažkostí, b) nepriaznivý priebeh = zlyhanie adaptácie, dekompenzácia orgánová, suicídium
Sociálny rozmer chorôb v starobe • Každé chronické ochorenie prináša sociálne dôsledky (strata sebestačnosti a závislosť) • Akútny psycho-sociálny problém (strata manžela, dôchodok) vedie k zhoršeniu somatických ťažkostí • Sociálna črta chorôb preniká do popredia u polymorbídneho starého človeka • Kumuláciou chronických ochorení sa vytvorí reťaz sociálnych postihov, ktorých účinky sa sčítajú a ovplyvňujú kvalitu života • Tým tvorí u starého človeka „perignózu“ – identifikáciu všetkého, čo je okolo chorého človeka • Niektorí pacienti sú odkázaní na sociálnu starostlivosť - zariadenia sociálnych služieb
Psychické a psychologické následky starnutia I. • spomalenie psycho–motorického tempa – (rozdiely od mladších sú v časových úlohách, nevyhovuje činnosť vyžadujúca rýchle rozhodovanie alebo kontinuálna činnosť automaticky riadená) → strata pružnosti, vyhýbanie sa riešeniu zložitých situácií • ľahká psychická únava • deficit vzmyslovom vnímaní → anxieta, depresia, emočné problémy, izolácia, osamelosť • ochudobnenie fantázie a zníženie záujmov • nedostatok vôle sa rozvíjať, učiť sa nové poznatky → konzervatizmus, pohodlnosť, sklon k spomienkam (laudatores temporis acti – chválitelia minulých časov)
Psychické a psychologické následky starnutia II. • Emočné poruchy – labilita a rýchle striedanie emócií, často ovplyvniteľné okolím, zvýšený sklon k úzkosti a depresii (pripomínajú detskú povahu) • Zmeny povahy – zužovanie záujmov, koncentrácia na svoju osobu; zvýraznený záujem o fyziologické funkcie (trávenie); šetrnosť, lakomosť až pôžitkárstvo, míňanie peňazí; abuzus alkoholu; hypochondria; svojhlavosť, nedôvera k okoliu
Psychické a psychologické následky starnutia III. • Poruchymyslenia – rozvláčnosť, zabiehavé myslenie, nepodstatné podrobnosti, automatizmy • Zníženie vštiepivosti pamäti (zhoršovanie novopamäti, horšie chápanie a výbavnosť pamäti, zvýraznenie staropamäti) • Zmeny osobnosti – introvertovanosť až samotárstvo a extrovertovanosť až táravosť); zvýraznenie psychopatologických rysov môže viesť k dekompenzácii • Poruchyadaptácie na zmenu zdravotného stavu i životné situácie
Pozitívne psychické a psychologické javy pri starnutí • Zvýšená rozvaha • Trpezlivosť a tolerancia • Zvyšuje sa vytrvalosť (monotónna telesná a duševná činnosť) • Stálosť názorov a vzťahov • Zachovaná dobrá slovná zásoba • Zmierňuje sa výbušnosť, explozívnosť, ovládanie
Typy psychologickej adaptácie na starobu I. • Konštruktívnosť – zmierený so starnutím, sebestačný, realizuje ciele a plány, prispôsobivý a tolerantný, nadväzovanie kontaktov, hodnotí život kladne a má záujem o budúcnosť, nestratil program • Závislosť– vznik pasivity – chýba ctižiadosť; rád prestal pracovať; v psychických a fyzických aktivitách nenachádza uspokojenie; rád odpočíva v pohodlí domova; neochota nadväzovať nové styky • Obranný postoj – úspešníľudia v práci i spoločensky, aktivita v organizáciách; sú hrdí na sebestačnosť; odmietajú pomoc; bránia svoj prechádzajúci život; neakceptujú starobu, len pri donútení objektívnymi okolnosťami
Typy psychologickej adaptácie na starobu II. • Nepriateľstvo– „rozhnevaní muži“ už v minulosti hľadali vinníkov pri svojich neúspechoch, v jednaní boli agresívni; žijú v ústraní a hrozí im izolácia; dávajú najavo silný odpor k starobe a odkladali odchod do dôchodku; nevedia reagovať na problémy starnutia; reagujú na všetko mrzutosťou; sú nepriateľskí k mladým, kritizujú ich • Sebanenávisť– nepriateľstvo obracajú k sebe, na svoj život reagujú kriticky a pohŕdavo; boli a sú pasívni, depresívni; sú nepraktickí a zveličujú svoju bezmocnosť; nemajú záujmy; sú pesimistickí; zanedbávajú spoločenské styky; cíti sa osamelí a zbytoční
Sociálne a ekonomické následky starnutia I. • odchod do dôchodku – strata sociálnych kontaktov, postavenia, strata programu (viac muži) • ekonomické dôsledky – znížený príjem → vplyv na strednú dĺžku života, morbiditu, mortalitu • strata priateľov a rodiny • izolácia a osamelosť, • poruchy kontaktov, • strata komunikácie, • strata pocitu potrebnosti
Sociálne a ekonomické následky starnutia II. • nedostatok možností sebarealizácie • strata sebestačnosti → potreba pomoci pri všedných denných činnostiach • vznik manželských problémov • zmena bydliska → zmena sociálnych väzieb • súžitie s deťmi • potreba a problémy inštitucionalizácie seniora • sociálne dôsledky polymorbidity • blízkosť smrti
Sociálne starnutie • Od okamžiku uvedomenia starnutia prebieha problém reakcie a adaptácie jedinca na starnutie a starobu • o priebehu rozhoduje komplex rôznych činiteľov, dôležitá je celá životná dráha • základným problémom úspešnej adaptácie – vzťah medzi zdôrazňovaním vyhovujúcich aktivít a postupné sa uvoľňovanie z iných aktivít: • teória aktivity – pokiaľ nemá senior zabraňujúce zdravotné ťažkosti, má zostať aktívnym a mať svoj perspektívny program „staroba je strata programu“ • teória „odpájania, uvoľňovania“ (disengagment) – sťahovanie sa z aktívneho života, má byť postupné na základe dobrovoľnosti • každý senior je členom spoločnosti a spoločnosť má prijímať starobu ako prirodzenú realitu a starú subpopuláciu ako svoju neoddeliteľnú súčasť cieľom je integrácia, nie segregácia !!
Dôsledky starnutia obyvateľstva I. • starnutie prináša dôsledky pre spoločnosť i jednotlivca: • Ekonomické • Sociálno- zdravotné • Sociologické a sociálno-psychologické • Individuálne - osobné
Dôsledky starnutia obyvateľstva II. • starnutie prináša dôsledky pre spoločnosť i jednotlivca • Ekonomické dôsledky • nevyhnutnosť tvorby vyššieho hrubého domáceho produktu (HDP) pri relatívne nižšom podiele ekonomicky aktívneho obyvateľstva • zvyšovanie výdavkov na sociálnu starostlivosť (dôchodky, sociálna pomoc, sociálne zabezpečenie) • zvyšovanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť vzhľadom k podstatne vyššiemu objemu zdravotníckych potrieb a spotreby zdravotnej starostlivosti vo vyššom veku