120 likes | 321 Views
Vývinové trendy v rodinách ROZVODOVOSŤ. Andrea Ryšavá 2.r., NJ. Rozvodovosť je demografický proces, ktorý sleduje rozvody ako hromadný jav Rozvod sa stal bežnou a prijateľnou záležitosťou, ktorá sa dnes považuje za pomerne dostupný a rázny spôsob riešenia manželských problémov
E N D
Vývinové trendy v rodináchROZVODOVOSŤ Andrea Ryšavá 2.r., NJ
Rozvodovosť • je demografický proces, ktorý sleduje rozvody ako hromadný jav Rozvod • sa stal bežnou a prijateľnou záležitosťou, ktorá sa dnes považuje za pomerne dostupný a rázny spôsob riešenia manželských problémov • absolútny počet rozvodov sa v posledných 50 rokoch stále zvyšoval • je jedinou šancou vyslobodiť sa zo spolužitia naplneného zlobou, nepriateľstvom a obojstranným utrpením • navrhovateľkami rozvodov sú z 2/3 ženy
Úroveň rozvodovosti vyjadruje aj dostupnosť rozvodu, existujúcu rozvodovú legislatívu a liberálnosť sudcov v tomto ohľade. • Zmierenie manželov, ako jeden zo spôsobov ukončenia rozvodového konania, je stále menej časté a pohybuje sa okolo 15 % prípadov.
Na SLOVENSKU je miera rozvodovosti pomerne vysoká, dokonca vyššia než je európsky priemer. • Ešte vyššia je už len v RUSKU, BIELORUSKU, ESTÓNSKU a na UKRAJINE, čo súvisí aj s veľkou nestabilitou spoločenských a najmä ekonomických pomerov. • Legislatíva nepripúšťa rozvody v ÍRSKU a na MALTE. • Najnižší počet rozvodov je v TALIANSKU, ŠPANIELSKU, GRÉCKU a v POĽSKU.
Príčiny rozvodovosti • Vysoké percento rozvodovosti vplýva na fakt, že v súčasnej dobe sa dvojica rozhodne radšej do manželstva nevstúpiť a zvolí si iný spôsob spolužitia. • Rozvody majú väčšinou negatívny dopad na všetkých zúčastnených. • Vysoká rozvodovosť znamená vznik neúplných rodín, tvorených jedným z rodičov.
Možnosť neúspechu a náročnosť manželského spolužitia sa zvyšuje, ak: • prostredie pôvodných rodín partnerov sa výrazne líši čo sa týka úrovne vzdelania, náboženskej viery alebo sociálneho postavenia; • manželstvo rodičov, jedného alebo oboch, bolo veľmi nestabilné, rozvrátené; • jeden z partnerov má veľmi zlé vzťahy s rodičmi alebo súrodencami; • jeden z partnerov považuje svoje detstvo a dospievanie za veľmi nešťastné, strastiplné obdobie; • významným motívom sobáša je čo najrýchlejšie vypadnúť z rodičovského domova;
jeden či druhý si vezme prvú lásku; • jeden z partnerov vstúpil do manželstva krátko po milostnej havárii; • významným motívom sobáša je nechcené tehotenstvo; • svadba nastala po známosti kratšej než pol roka alebo dlhšej ako tri roky; • nevesta má menej ako osemnásť rokov a ženích menej než dvadsať; • prvé tehotenstvo sa prihodilo do prvého roku po svadbe; • manželia žijú v spoločnej domácnosti s rodičmi; • jeden či obaja sú emocionálne závislí na rodičoch.
Rozvod a deti • Dieťaťu sa rozvodom nemení len rodinné zázemie, ale často aj vzťah k rodičom. Niekedy dieťa jedného z rodičov odmieta a stavia sa na stranu druhého. • Zákonitou reakciou dieťaťa na rozvod býva pocit viny. Deti sa vo svojej fantázii zaoberajú vlastným podielom na tom, že sa ich rodičia už nemajú radi a rozvádzajú sa.
Rozvod a deti • Pocity úzkosti, depresie, poruchy pozornosti, spánku, uzavretie sa do seba, odmietanie kontaktu s okolím sú častými reakciami detí na rozvod rodičov.
Počet rozvodov na Slovensku(v období 2003 – 2007) Zdroj: Štatistický úrad SR
Použitá literatúra: TAMÁŠOVÁ, V.: Teória a prax rodinnej edukácie. 2.vyd. Ivanka pri Dunaji : AXIMA, 2007. PLÁŇAVA, I.: Jak se (ne)rozvádět. 1.vyd. Praha : Grada, 1994. http://www.studuj-jinak.cz/referaty/nahled/priciny-rozvodovosti http://sk.wikipedia.org/wiki/Rozvodovos%C5%A5 http://www.statistics.sk