1 / 104

Tradičné výrobky

Tradičné výrobky. MVDr. Kveta Balčáková, Regionálna veterinárna a potravinová správa, Prešov. Správanie európskych spotrebiteľov prešlo postupnou zmenou.

boyce
Download Presentation

Tradičné výrobky

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Tradičné výrobky MVDr. Kveta Balčáková, Regionálna veterinárna a potravinová správa, Prešov

  2. Správanie európskych spotrebiteľov prešlo postupnou zmenou. V súčasnosti už nevyžadujú v poľnohospodárskych výrobkoch a potravinách , ktoré kupujú, len naplnenie požiadaviek zdravotnej bezpečnosti, vyššie dietetické vlastnosti, ale taktiež hľadajú výrobky certifikované a opätovne potvrdené o pôvode výrobkov a výrobných metódach.

  3. „Kvalita“ sa stala heslom. • Toto zvýšené povedomie spotrebiteľov sa odráža v dopyte po produktoch s individuálnymi charakteristikami v dôsledku špecifických výrobných metód, zloženia alebo pôvodu. • Voľný pohyb tovaru určite pomohol sprístupniť oveľa širší sortiment výrobkov z celej Európy, čím sa vytvorila nevyhnutnosť poskytnúť kvalitnejších informácií pre spotrebiteľa.

  4. Neustále narastá počet spotrebiteľov, ktorí pripisujú väčší význam kvalite potravín v ich strave než množstvu Dopyt po kvalitných výrobkoch je prínosom aj pre spotrebiteľov. Farmári už nezarábajú svoje peniaze len produkciou veľkého množstva dotovaných produktov, ale aj poskytovaním kvality.

  5. Vypracovanie európskej politiky kvality vychádza zo záujmov výrobcu a spotrebiteľa. • Okrem toho tento koncepčný prístup pomôže zachovať vidiecke komunity tým, že umožní farmárom naďalej si zarábať na živobytie vo svojich vlastných domácich regiónoch

  6. Politika kvality v podmienkach EÚ Čo je Politika kvality? • zabezpečenie ochrany poľnohospodárskych výrobkov a potravín a podpora ich predaja s tým, že tieto potraviny spĺňajú určité kvalitatívne parametre, ktoré ich odlišujú od ostatných obdobných výrobkov svojimi presne definovanými požiadavkami na ich surovinové zloženie a technologický postup výroby.

  7. Európska únia v rámci svojej politiky kvality akceptuje, chráni, podporuje, registruje a kontroluje výrobky rozdelené do troch kategórií označených značkami kvality: • Chránené označenie pôvodu (CHOP) • Chránené zemepisné označenie (CHZO) • Zaručená tradičná špecialita (ZTŠ)

  8. Chránené označenie pôvodu (CHOP) Chránené zemepisné označenie (CHZO) • Prvým, vyšším stupňom ochrany je chránenie výrobkov ako „ochrana označenia pôvodu a „ochrana zemepisných označení“ na území Spoločenstva.

  9. Zaručené tradičné špeciality • Druhým stupňom je označovanie výrobkov ako „zaručené tradičné špeciality“- t.j. používanie na trhu počas obdobia jednej ľudskej generácie – 25 rokov.

  10. Legislatívu Európskej únie tvorí Nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín Nariadenia Rady (ES) č. 509/2006 z 20. marca o zaručených tradičných špecialitách z poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Nariadenie Komisie č. 1898/2006, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenie Rady č. 510/2006

  11. Legislatívu v Slovenskej republike tvorí: • Zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách ( § 9 a) • Zákon č.469/2003 Z.z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov v znení zákona 279/2007 zo 17. mája 2007 • Výnos MP SR a MZ SR z 28. apríla 2004 č. 1187/2004-100, ktorým sa vydáva hlava PK SR upravujúca označovanie potravín v znení neskorších predpisov • Výnos MP SR a MZ SR z 8. decembra 2004 č.14911/2004-OAP, ktorým sa dopĺňa výnos MP SR a MZ SR č. 1799/2003-100 z 9.júna 2003, ktorým sa vydáva hlava PK SR upravujúca materiály a predmety určené na styk s potravinami v znení neskorších predpisov • Vyhláška č.21/ 2004 o osvedčeniach špecifického charakteru a postupe posudzovania a pripomienkovania špecifikácii poľnohospodárskych výrobkov a potravín – zrušená

  12. Tradičné výrobky- časť I .Nariadenie rady (ES) č. 510/2006 O ochrane zemepisných označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín.

  13. V marci 2006 vstúpili do platnosti v EÚ • nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín • Toto nariadenie ustanovuje pravidlá na ochranu označení pôvodu a zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov určených na ľudskú spotrebu

  14. Vzhľadom na širokú škálu výrobkov na trhu a množstvo poskytovaných informácií o výrobkoch sa musí spotrebiteľovi poskytnúť jasná a stručná informácia o pôvode výrobku, aby sa mohol čo najlepšie rozhodnúť.

  15. Použité pojmy „Označenie pôvodu“ je názov oblasti, určitého miesta alebo, vo výnimočných prípadoch, krajiny, používaný na opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, — ktorá pochádza z tejto oblasti, určitého miesta alebo krajiny, — ktorej kvalita alebo vlastnosti sú podstatne alebo výlučne dané zemepisným prostredím vrátane prírodných a ľudských faktorov a — ktorej výroba, spracovanie a príprava sa uskutočňuje vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

  16. „Zemepisné označenie“ je názov oblasti, určitého miesta alebo, vo výnimočných prípadoch, krajiny, používaný na opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, — ktorá pochádza z tejto oblasti, určitého miesta alebo krajiny a — ktorá má špecifickú kvalitu, povesť alebo inú charakteristickú vlastnosť, ktorú možno pripísať jej zemepisnému pôvodu a — ktorej výroba a/alebo spracovanie a/alebo príprava sa uskutočňuje vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

  17. Nariadenie rady (ES) č. 510/2006 rozlišuje medzi dvomi kategóriami chránených názvov, ktorými sú • označenia pôvodu a • zemepisné označenia.

  18. Rozlíšenie medzi oboma kategóriami závisí od toho, ako úzko je výrobok spojený so špecifickou zemepisnou oblasťou, ktorej názov nesie. • Nariadenie taktiež definuje koncepciu druhových názvov, ktoré nie je možné chrániť.

  19. Chránené označenie pôvodu- CHOP(Protected designation of origin - PDO) • Chránené označenie pôvodu je pre výrobok úzko spojené s oblasťou, ktorej názov nesie. • Musí preto existovať zámer a veľmi úzke prepojenie medzi vlastnosťami výrobku a jeho zemepisným pôvodom. Napr. Prosciutto di Parma (PDO) Feta (PDO)

  20. Aby bol výrobok oprávnený používať chránené označenie pôvodu (PDO), musí spĺňať dve podmienky: 1. kvalita alebo vlastnosti výrobku musia byť získané podstatne alebo výlučne vďaka špecifickému zemepisnému prostrediu miesta pôvodu; zemepisné prostredie zohľadňuje prírodné a ľudské faktory, ako je klíma, kvalita pôdy a miestne know-how; 2. produkcia a spracovanie surovín, až do etapy konečného výrobku, sa musí uskutočňovať v definovanej zemepisnej oblasti, ktorej názov výrobok nesie.

  21. Nariadenie ustanovuje výnimky z podmienky, aby názov výrobku označoval definovanú oblasť, z ktorej výrobok pochádza, najmä aby mohol byť zaregistrovaný nezemepisný názov výrobku za predpokladu, že je tradične spojený s danou zemepisnou oblasťou. • Napríklad PDO „Reblochon“ vychádza z tradičného názvu, ktorý označuje francúzsky syr, ktorý je výlučne spojený so svojou zemepisnou oblasťou výroby.

  22. Napriek tomu nariadenie požaduje, že musia byť splnené všetky ostatné podmienky, t. j. musí byť presne definovaná oblasť výroby; všetky etapy výroby, spracovania a prípravy sa musia uskutočniť v danej vymedzenej oblasti a musí stále existovať vyššie uvedené úzke a objektívne prepojenie medzi vlastnosťami výrobku a miestom jeho pôvodu.

  23. Okrem toho môžu byť niektoré zemepisné označenia zaregistrované ako chránené označenia pôvodu, hoci suroviny (živé zvieratá, mäso, mlieko) výrobku pochádzajú zo zemepisnej oblasti väčšej alebo odlišnej od oblasti spracovania surovín, a to najmä z dôvodu, že vo vymedzenej zemepisnej oblasti nie je možné získať dostatok suroviny. • Medzi príklady patrí „Prosciutto di Parma“a „Roquefort“.

  24. V tomto ohľade nariadenie ustanovuje obmedzenú lehotu (2 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia, resp. 2 roky od pristúpenia k EÚ) na registráciu týchto názvov v záujme zohľadnenia niektorých veľmi špecifických situácií, na ktoré sa predtým vzťahovali vnútroštátne zákony.

  25. Chránené zemepisné označenie – CHZO(Protected geographical indication - PGI) • Chránené zemepisné označenie (PGI) označuje tiež výrobky prepojené s regiónom, ktorého názov nesú. • Prepojenie má však odlišný charakter ako prepojenie medzi výrobkom s CHOP (PDO) a jeho zemepisnou oblasťou alebo pôvodom.

  26. Aby bol výrobok oprávnený používať chránené zemepisné označenie, musí spĺňať dve podmienky: 1. Musí byť vyrobený v danej zemepisnej oblasti, ktorej názov nesie. Na rozdiel od chráneného označenia pôvodu, postačuje, ak sa na vymedzenom zemepisnom území uskutočnila len jedna výrobná fáza. Napríklad, suroviny používané pri výrobe môžu pochádzať z iného regiónu.

  27. 2. Musí existovať prepojenie medzi výrobkom a oblasťou, po ktorej je pomenovaný. Táto vlastnosť však nemusí byť, ako je tomu v prípade chráneného označenia pôvodu, podstatná alebo výlučná, ale umožňuje pružnejšie cieľové prepojenie. Postačuje, ak môže byť špecifická kvalita, povesť alebo vlastnosť pripísateľná zemepisnému pôvodu.

  28. Podľa pravidiel týkajúcich sa chránených zemepisných označení, prepojenie môže spočívať jednoducho v dobrej povesti výrobku, ak za svoju dobrú povesť vďačí vymedzenej zemepisnej oblasti. V tomto prípade nie sú skutočné vlastnosti výrobku určujúcim faktorom pre registráciu. • Postačuje, ak sa názov výrobku teší individuálnej dobrej povesti špecificky na základe svojho pôvodu v čase podania žiadosti o registráciu.

  29. Tieto pravidlá vychádzajú z myšlienky, že zemepisné označenie si zasluhuje ochranu aj tam, kde nie je možné preukázať, že výrobok vďačí za svoje osobitné vlastnosti svojmu regiónu pôvodu. • Toto označenie môže byť veľmi vysoko cenené a môže byť rozhodujúcim faktorom pri vybudovaní a udržiavaní podpory medzi spotrebiteľmi. • Výrobcovia sa rozhodujú na základe charakteristík svojich výrobkov, či budú žiadať o udelenie PDO alebo PGI.

  30. Druhové názvy • Druhové názvy v zásade nemôžu byť zaregistrované ako chránené zemepisné označenie (PGI) alebo chránené označenie pôvodu (PDO). • Nariadenie definuje druhové názvy ako názvy výrobkov, ktoré, hoci sú vo vzťahu s miestom alebo regiónom, kde bol výrobok pôvodne vyrobený alebo uvedený na trh, sa stali bežnými názvami výrobkov. • Zemepisný názov sa začal bežne používať a musí byť používaný na označenie kategórie výrobkov, ktoré nemajú pôvod v regióne s rovnakým názvom.

  31. Napriek tomu, že nariadenia sa zaraďujú medzi komunitárnu legislatívu, ktorá sa členskými štátmi uplatňuje priamo bez transpozície do národnej legislatívy, určité postupy museli byť na národnej úrovni upravené

  32. Postup registrácie žiadosti • Postup registrácie Spoločenstva je rovnaký u chránených zemepisných označení a u chránených označení pôvodu. • Registrácia je výsledkom súkromnej dobrovoľnej iniciatívy na strane dotknutých výrobcov. • Prvým krokom je podanie žiadosti o registráciu.

  33. Postup registrácie žiadosti Postup registrácie označení pôvodu a zemepisných označení zo Spoločenstva prebieha v dvoch etapách. 1. etapa sa koná na vnútroštátnej úrovni a podieľajú sa na nej orgány členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušná zemepisná oblasť. Orgány štátnej správy: 1. Úrad priemyselného vlastníctva SR: administrácia prihlášky a kompetencia 2. Ministerstvo pôdohospodárstva SR: posúdenie špecifikácie Výborom na posúdenie špecifikácií poľnohospodárskych výrobkov a potravín

  34. Členský štát uskutoční v priebehu skúmania námietkové konanie (ÚPV SR 6 mesiacov) na národnej úrovni, pričom zaručí adekvátne uverejnenie predmetnej žiadosti a stanoví primeranú lehotu (2 – mesiace), počas ktorej akákoľvek oprávnene zúčastnená osoba so sídlom alebo bydliskom na území tohto štátu môže vzniesť námietku proti žiadosti. Ak žiadosť spĺňa požiadavky tohto nariadenia, členský štát vydá vnútroštátne rozhodnutie o uznaní oprávnenosti žiadosti. Žiadosť je následne (Úradom priemyselného vlastníctva) zaslaná na Komisiu.

  35. 2. etapa sa koná na úrovni Spoločenstva a podieľa sa na nej Komisia (12 mesiacov) • Počas druhej etapy (6 mesiacov) sa skúmajú žiadosti s cieľom overiť, či spĺňajú podmienky ustanovené nariadením pričom sa koná námietkové konanie (6-mesiacov), počas ktorého môže každá fyzická alebo právnická osoba po uverejnení hlavných náležitostí žiadosti podať námietku proti registrácii. Po ukončení procesu, Komisia zapíše výrobok do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení.

  36. Postup registrácie žiadosti1. etapa - vnútroštátna úroveň • Zákon č. 469/2003 Z. z. v znení zákona č.279/2007 v tretej a štvrtej časti v § 12 až 29 upravuje postupy na národnej úrovni pre zemepisné označenia a označenia pôvodu. • V § 14 sa ustanovuje, že prihlášku označenia pôvodu/zemepisného označenia môže podať skupina/združenie s právnou subjektivitou, teda fyzická osoba alebo právnická osoba. • Za člena združenia, ktoré má už zapísané označenie pôvodu/zemepisné označenie, má právo byť prijatý každý ďalší subjekt, ak tento vyrába, spracúva a pripravuje na vymedzenom území výrobok s kvalitou alebo vlastnosťami zodpovedajúcimi podmienkam ustanoveným pre už zapísané označenie pôvodu/zemepisné označenia a spĺňa podmienky členstva v združení. • Tieto podmienky však nesmú byť diskriminačné a ani v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže.

  37. Žiadosť o zápis do registra Podáva sa na Úrad priemyselného vlastníctva SR Obsah: • Názov a adresa žiadajúcej skupiny- žiadateľ • Špecifikácia • Jednotný dokument • hlavné body špecifikácie: názov, opis výrobku vrátane prípadných špecifických pravidiel balenia a označovania etiketou so stručným vymedzením zemepisnej oblasti; • opis prepojenia medzi výrobkom a zemepisným prostredím alebo zemepisným pôvodom Príloha - jednotný dokument - vzor

  38. a) Názov a adresa žiadajúcej skupiny Žiadateľ • Skupinou sa rozumie asociácia/združenie poľnohospodárov/pestovateľov, výrobcov a/alebo spracovateľov zaoberajúcich sa rovnakým výrobkom. • Takáto skupina spoločne vypracuje žiadosť o registráciu svojho výrobku • Žiadosti sa majú preto predkladať v mene skupín výrobcov. • V skupine môžu participovať aj iné zainteresované strany, napríklad spotrebitelia.

  39. Systém je dobrovoľný a otvorený. Každý výrobca, ktorý sídli vo vymedzenej oblasti a dodržiava podmienky výroby špecifikované v špecifikácii výrobku, je oprávnený používať registrovaný názov na predaj svojho výrobku. • V prípade názvu označujúceho cezhraničnú zemepisnú oblasť alebo tradičného názvu spojeného s cezhraničnou zemepisnou oblasťou môže niekoľko skupín predložiť spoločnú žiadosť

  40. b) Špecifikácia • Poľnohospodársky výrobok alebo potravina musia spĺňať určitú špecifikáciu, aby mohli byť zapísané ako chránené označenie pôvodu (CHOP) alebo chránené zemepisné označenie (CHZO).

  41. Hlavné náležitosti špecifikácie PDO a PGI • Názov • Opis • Zemepisná oblasť • Dôkaz o pôvode • Kontrolný orgán • Označovanie

  42. Názov • Mal by obsahovať názov regiónu, špecifického miesta alebo, vo výnimočných prípadoch, krajiny. • V zásade názvy krajín nemôžu byť registrované; napriek tomu je to možné, keď oblasť krajiny prezentuje homogénne charakteristiky v súvislosti s tými faktormi, ktoré vyvolávajú u produktu príslušné vlastnosti. • V prípade PDO môže ísť o tradičný názov, nie nevyhnutne geografický, označujúci poľnohospodársky produkt alebo potravinu majúcu pôvod výlučne v špecifickom regióne alebo definovanej geografickej oblasti.

  43. Opis Musí obsahovať používané suroviny a v prípadoch, kde je to vhodné, princíp: • fyzikálny (tvar, farba, hmotnosť, atď.), • chemický (minimálny obsah tuku, maximálny obsah vody, atď.), • mikrobiologický (typ prítomných baktérií, atď.), • biologický (rasa, druh, atď.), • a/alebo organoleptické vlastnosti (farba, chuť, príchuť, vôňa, atď.) výrobku.

  44. Opis • Významom tejto časti je prezentácia špecifickosti výrobku. • Inými slovami, špecifickosť umožňuje objektívne rozlišovanie výrobku od ostatných výrobkov rovnakej kategórie prostredníctvom vlastností/charakteristík vyplývajúcich z pôvodu výrobku. • Presný opis je nielen zásadným prvkom, ktorý umožňuje výrobcom lepšie rešpektovať určené vlastnosti výrobku, ale aj návodom pre kontroly. Pomôže oficiálnym kontrolným úradom zo všetkých členských štátov lepšie preskúmať autentický výrobok a zabrániť podvodu na celom území Európskej únie.

  45. Opis • Taktiež je dôležité určiť, ako môže byť výrobok prezentovaný. • Chránený názov môže byť vyhradený, napríklad, pre výrobok len čerstvý, len celý. • Ak je povolené používať názov výrobku aj na označovanie výrobku v ďalšom stupni, napríklad spracovania, sekaný, nakrájaný, strúhaný a/alebo balený, musí byť špecifikovaná aj táto skutočnosť, ako aj každá požadovaná špecifická podmienka. To umožní žiadateľovi určiť, do ktorého bodu premeny/spracovania je výrobok s charakteristickými vlastnosťami zodpovedajúcimi názvu.

  46. Zemepisná oblasť • Ide o oblasť, v ktorej sa uskutočňuje výroba a/alebo spracovanie, s dôkazmi o výrobe v definovanej oblasti. • Vo všeobecnosti sú hranice oblasti prirodzene vymedzené prírodnými a/alebo ľudskými faktormi, ktoré dávajú konečnému výrobku jeho špecifické vlastnosti • V niektorých prípadoch bude oblasť vymedzená administratívnymi hranicami (napríklad územím kraja). • Pre túto časť musí byť poskytnutá podporná dokumentácia, ako sú napríklad mapy.

  47. Dôkaz o pôvode • Táto časť sa týka dôkazov o tom, že výrobok má pôvod v danej zemepisnej oblasti. • Súvisí s vysledovateľnosťou výrobku, napr. sledovanie trasy/prepojenia výrobku od jeho oblasti výroby až do jeho konečného miesta určenia. Špecifikácia musí zahŕňať opatrenia prijaté v záujme zabezpečenia tejto vysledovateľnosti, napríklad evidencia/registrácia a špecifické kontroly. • je vhodné poskytnúť ilustračnú dokumentáciu, ako sú vývojové diagramy alebo tabuľky znázorňujúce všetky kroky procesu a kontrolné miesta.

  48. Výrobný postup • Postup načrtnutý v tejto časti musí byť vysvetlený takým spôsobom, aby umožnila každému výrobcovi v regióne vyrobiť daný výrobok na základe informácií uvedených v špecifikácii. Výrobný postup by mal zahŕňať • spôsob získania poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, • autentické a nemenné miestne výrobné metódy, • v niektorých prípadoch informácie týkajúce sa balenia, ak skupina predkladajúca požiadavku stanoví alebo zdôvodní, že balenie sa musí uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti v záujme zabezpečenia kvality, zabezpečenia vysledovateľnosti alebo v záujme zabezpečenia kontroly.

  49. Prepojenie • Vysvetlenie „prepojenia“ je najdôležitejším prvkom špecifikácie výrobku s ohľadom na registráciu. • Prepojenie musí poskytnúť vysvetlenie, prečo je výrobok spojený s jednou oblasťou a nie s inou, teda ako veľmi je výrobok ovplyvnený charakteristikami regiónu, v ktorom je vyrábaný. Pre PDO aj PGI nie je preukázanie, že zemepisná oblasť sa špecializuje na určitú výrobu, dostatočné na zdôvodnenie prepojenia. Vo všetkých prípadoch by mal byť zdôraznený vplyv zemepisných environmentálnych alebo iných miestnych podmienok na kvalitu výrobku.

  50. PDO (CHOP) • Vysvetlenie by malo poskytnúť opis zemepisného prostredia s vnútornými prírodnými a ľudskými faktormi, ktoré majú vplyv na kvalitu výrobku. • Prírodné faktory môžu tvoriť charakteristiky oblasti ovplyvňujúce metódy a použitie alebo poskytujúce surovinám výrobku príslušné vlastnosti. • Relevantné informácie sa môžu týkať pôdy a podložia, geografie oblasti, ako je reliéf a sklon, klíma a mikroklíma, vegetácia, krajina, atď. • Je potrebné vysvetliť, ako môžu tieto špecifické charakteristiky ovplyvniť konečný výrobok a prečo je výroba prispôsobená tomuto konkrétnemu prostrediu.

More Related