101 likes | 695 Views
Vznik a vedenie bolesti. Bolesť vzniká podráždením nociceptorov . Pri tom sa uvoľňujú mediátory , ktoré: priamo aktivujú nociceptory (histamín, sérotonín , bradykinín , a ióny K + ) zvyšujú citlivosť nociceptorov ( prostaglandín , substancia P) Dráha bolesti je trojneurónová .
E N D
Vznik a vedenie bolesti Bolesť vzniká podráždením nociceptorov. Pri tom sa uvoľňujú mediátory, ktoré: • priamo aktivujú nociceptory(histamín, sérotonín, bradykinín, a ióny K+ ) • zvyšujú citlivosť nociceptorov(prostaglandín, substancia P) Dráha bolesti je trojneurónová. Nociceptory (reagujú na rôzne bolestivé podnety – NSPZL) nociceptor(periférny receptor vnímania bolesti) Prvý neurón – senzitívne aferentné vlákna – vedú do zadných miešnych rohov (ľahko myelinizovanéA-delta alebo nemyelinizované C vlákna)
A vlákna – vedú rýchlejšie bolesť, umožnia presnú lokalizáciu (ostrá, bodavá bolesť) C vlákna – pomalšie vedenie, prejavujú sa ako tupá, pálivá bolesť Z nociceptorov sa signál senzorickými aferentnými (periférnymi) vláknami dostáva do „substancia gelatinosa“ (nachádza sa v zadných rohoch miechy), kde sa spracováva v tzv. „sympatikovomvratkovom systéme“, v ktorom dochádza vďaka substancii P k rozhodnutiu, či sa bolestivý stimul z miechy prepustí ďalej, alebo nie. Substantia P (excitačnýmediátor – „prenášač“ bolesti v mieche) Druhý neurón: A vlákna – spino-thalamické dráhy C vlákna – spinoretikulothalamické dráhy – Tretí neurón: Thalamo-kortikálne dráhy – vedú do rôznych mozg. oblastí, kde dochádza k spracovaniu bolest. podnetu
Analgetiká – anodyná(opioidné analgetiká) - na tlmenie najintenzívnejších bolestí • názov odvodený od ópia (nezrelá šťava makovíc – Papaversomniferum) • ópium sa získava narezávaním nezrelých toboliek. Vytečená šťava sa zberá do 24 hodín (z jednej tobolky sa získava asi 0,02 g surového ópia), z ktorého sa následne extrahujú účinné látky - alkaloidy - morfín, kodeín, tebaín a papaverín.
Analgetiká - anodyná svoje pôsobenie zabezpečujú prostredníctvom opioidných receptorov typu µ (mí), κ (kappa) a δ (delta) a v závislosti od vzťahu k týmto receptorom sa rozdeľujú na agonistov, duálnych agonistova antagonistov • opioidé receptory – v mozg.kôre, talame, hytothalame, limbickom systéme, zadných rohoch miechy - tlmia silnú bolesť - len na krátkodobé použitie (operácie, poúrazové stavy), pri stavoch keď vznik závislosti už nie je prekážkou (nádory)
Delenie opioidných analgetík: 1) Prírodné látky - morfín, Morfín– alkaloid nachádzajúci sa v ópiu Centrálne účinky: 1.) analgetické pôsobenie – ovplyvňujú obidve zložky bolesti 2.) eufória (zbavenie strachu a napätia – opakované podanie – silná závislosť) 3.) inhibícia centra pre kašeľ (antitusické účinky kodeínu v nízkych dávkach) 4.) mióza (zúženie zrenice) – typický príznak intoxikácie opioidmi 5.) nauzea a vracanie 6.) svalová rigidita Periférne účinky: prejavujú sa hlavne v oblasti urogenitálneho a GIT zvyšujú tonus hladkého svalstva GIT(spomalenie prechodu potravy – zápcha) zvyšujú tonus hladkého svalstva urogenitálneho traktu – retencia moču
Morfín – štandard • podlieha ustanoveniu o omamných látkach Indikácie – akútne silné netíšiteľné bolesti - nádorové bolesti Antagonisti morfia – naloxón, naltrexón, nalorfín – používajú sa pri predávkovaní morfínom a pri terapii závislosti
2.) polosyntetickéopioidy– etylmorfín – antitusické účinky diacetylmorfín (heroín) – nepoužíva sa v terapii dihydrokodeín - analgetikum oxykodón – ako analgetikum a antitusikum 3.) syntetické deriváty – snaha o silne analgetické liečivá bez rizika vzniku závislosti, rôzne chemické štruktúry • krátko pôsobiace – fentanyl, alfentanil a sufentanil – pri anestézii • levorfanol, butorfanol, metadon, buprenorfin, tramadol, c) petidín, tilidín, pentazocim