110 likes | 322 Views
Porovnanie drahokovových mineralizácií v oblasti Pukanec, Nová Baňa a Rudno nad Hronom. Juraj Žitňan. Cieľ práce: teoretické oboznámenie sa s dostupnými materiálmi z oblasti študovaných lokalít a ich vzájomné porovnanie
E N D
Porovnanie drahokovových mineralizácií v oblasti Pukanec, Nová Baňa a Rudno nad Hronom Juraj Žitňan
Cieľ práce: teoretické oboznámenie sa s dostupnými materiálmi z oblasti študovaných lokalít a ich vzájomné porovnanie Územie je v juhovýchodnej časti centrálnej vulkanicko-tektonickej zóny Štiavnických vrchov. Vo vrchnej časti územia sú andezitové komlexy spodnej aj vrchnej stratovulkanickej stavby, v spodnej etáži horniny chočskej a v širšom okolí aj križňanskej tektonickej jednotky.
V rudnom poli Pukanec sú prítomné dva typy mineralizácie: impregnačná Cu – porfýrová a žilno – žilníkova. V genetickom type medenoporfýrových rúd sa rozlišuje: 1. staršia etapa (pyrit, pyrotín, chalkopyrit a hematit). 2. mladšia etapa (epidot, klinozoisit, chlorit, magnetit a hematit).
V žilno – žilníkovom type je vyčlenená: 1. pyritová 2. polymetalická (pyrit, galenit, sfalerit, chalkopyrit, magnetit, chalkozín, bornit, epidot – klinozoisit, kremeň, karbonáty, fluorit) 3. drahokovová (sulfoarzenidy Ag a Cu, arentit, zlato, galenit, sfalerit, chalkopyrit, kremeň, karbonáty) 4. chalcedón – zeolitová etapa
Drahokovovú mineralizáciu reprezentuje zlato a bližšie neidentifikované Ag – sulfosoli, sfarbené do čierna mangánovými povlakmi, ktoré tvorili hniezda a žilky v kremeňovo – karbonátovej žilovine.
Rudno nad Hronom Drahokovové žilné zrudnenie je charakteristické žilnou výplňou kremeň – karbonát. Drahokovovú mineralizáciu tvorí zlato s vysokým podielom Ag - ,,elektrum,, ďalej argentit a sulfosoli Ag. Zlato vystupuje v rýdzej forme a jednak určité množstvo asi prítomné vo forme mikroprímesí v pyrite a Ag ako prímes v galenite a chalkopyrite .
Nová Baňa rudnú mineralizáciu zastupuje najmä zlatonosný pyrit a markazit, ktoré tvorili jemné žilky a impregnácie. z ďalších rudných minerálov sa zistili arzenopyrit, antimonit, metastibnit, elektrum, striebro, galenit, akantit, Ag-sulfosoli s zriedkavo tiež sfalerit, chalkopyrit, tetraedrit a auripigment zlato sa viaže na pyrit, tiež sa vyskytovalo rozptýlené v hniezdach Ag- sulfosolí a sfaleritu alebo sa nachádzalo vo forme vláknitých, kríčkovitých a kostrovitých agregátov v dutinách pórovitého kremeňa, najnovšie sa zistilo aj dutinách jaspisu
Bibliografia • Bahna, B. and Chovan, M., 2001: Low-Sulfidation Type of Epitermal Au/Ag Mineralization near Pukanec (Central Slovakia Neogene Volcanic Fields). GeoLines, 13, 11-17. • Brlay, A. a Lexa J., 1982: Stanovenie progn=ozov7ch zásob zlata a porfýrových rúd na pukanských žilách. Manuskript, archív ŠGUDŠ, Bratislava • Gazdík a Durbák, 1997: Pukanec, Au-Ag, Vp. Manuskript, archív ŠGÚĎŠ, Bratislava.
Harman. M., 1959: Správa o geologiských pomeroch okolia Pukanca. Manuskript, archív ŠGÚĎŠ, Bratislava Hedenquist, J.W., 1995: Hydrotermal processes in intrusian – related systems: charakteristis, examples and origin of epithermal deposits. In: Molnár. F., Lexa J. a Hedenqvist J.W., Epithermal mineralization of the Western Carpatian, Guidebook, Soc. of Ecom. Geol. Koděra, M. et al., 1990: Topografická mineralógia Slovenska, 2. Veda, Bratislava, 585-1098. Smolka J. et al., 1988: Záverečná správa: Rudno – Brehy – Pukanec, VP, Pb-Zn-Cu rudy. Manuskript, archív ŠGÚDŠ, Bratislava.
Smolka, J., 1995: Informácia: Au – Ag prognóznosť rudného poľa Pukanec. Manuskript, archív ŠGÚDŠ, Bratislava. Smolka, J., 1998: Záverečná správa: Pukanec, Au-Ag rudy, VP. Manuskript, archív ŠGÚDŠ, Bratislava. Http://econgeol.geoscienceworld.org