210 likes | 464 Views
Meranie fy z ik álnych veličín. 1. Malé vzdialenosti František Kundracik. Rozsah vzdialeností, ktoré sme schopní merať. Posuvné meradlo a mikrometer. Posuvné meradlo (do 0,05 mm) Mikrometer (do 0,005 mm = 5 mikrometrov) Presnosť daná mechanickým opracovaním. Optický mikroskop.
E N D
Meranie fyzikálnych veličín 1. Malé vzdialenostiFrantišek Kundracik
Posuvné meradlo a mikrometer • Posuvné meradlo (do 0,05 mm) • Mikrometer (do 0,005 mm = 5 mikrometrov) • Presnosť daná mechanickým opracovaním
Optický mikroskop • Obmedzenie – vlnový charakter svetla • Nemožno zobraziť objekty menšie než vlnová dĺžka – cca 0,5 mikrometra • Na meranie vzdialeností sa používajú napríklad rysky v okulári alebo sa premeriavajú fotografie urobené v primárnom ohnisku
Optický mikroskop • Zväčsenie: Y’=Y.d/f • Premeriavanie fotografie – negatívov, často pod mikroskopom s mikrometrickým posuvom stolíka • U digitálnych snímkov sú známe fyzické rozmery jednej bunky senzora (typicky niekoľko mikrometrov), omnoho pohodnejšie
Optický interferometer • Umožňuje merať rozmery menšie než vlnová dĺžka svetla, typicky až 1/50 l, t.j. 10 nanometrov • Vznik interferenčných maxím a miním, úplná zmena jasu pri zmene o polovicu vlnovej dĺžky • Typické použitie – meranie hrúbky naparených vrstiev
Optický interferometer • Pri nie celkom rovnobežných odrazných plochách vzniknú interferenčné prúžky vzdialené o D • Pri skokovej zmene hrúbky vrstvy sa prúžky posunú o X, hrúbka vrstvy sa určí trojčlenkou • H= X/D . l/2
Elipsometer • Využíva zmenu polarizácie svetla pri jeho odraze, ktorá závisí od uhla dopadu a indexu lomu materiálu • Pri odraze na priehľadnej vrstve navyše vstupuje do hry interferencia • „Nulová elipsometria“ – pri dopade vhodne polarizovaného svetla na vzorku je odrazené svetlo lineárne polarizované, takže pri istom uhle natočenia analyzátora cez neho neprechádza svetlo • Meria sa uhol natočenia analyzátora a polarizácia dopadajúceho svetla • Možnosť presne merať hrúbky vrstiev od 0,1 nm do mikrometrov, pokiaľ sú homogénne a priehľadné
Elipsometer • P-polarizátor • C-štvrťvlnová platnička (kompenzátor) • A-analyzátor • Z jedného merania možno určiť dva neznáme parametre • Ak má model vzorky viac parametrov (napr. hrúbka vrstvy, reálna a imaginárna zložka indexu lomu), treba viac meraní pre rôzne uhly dopadu alebo vlnové dĺžky
Elektrónový mikroskop • Vlnovo-časticový dualizmus • l = h/p • Nie je problém dosiahnuť vlnové dĺžky menšie než je rozmer atómu • Rastrovací elektrónový mikroskop (SEM) – ožarovací lúč „behá“ po povrchu vzorky, merajú sa rozptýlené elektróny, svetelné žiarenie a pod. • Transmisný elektrónový mikroskop (TEM) – podobný princíp, ale registrujú sa prejdené elektróny • Aj zdroj elektrónov musí byť „bodový“, aby sa dal zväzok sfokusovať na malú plochu – napríklad studené tunelové katódy • Typická rozlišovacia schopnosť – 3 nm
Elektrónový mikroskop • Technické problémy: • Vákuum • Pokovenie (C, Al)– odvod elektrónov, inak sa vzorka nabije a vychyľuje elektróny • Pri veľkom zväčšení (veľkých energiách) hrozí tepelné zničenie vzorky • Optická sústava, šošovky
Rastrovací tunelový mikroskop Prímes Cr v Fe Reaguje na elektrónovú hustotu, získava sa 3D-obraz, rozlíšenie na úrovni 10pm (menej než rozmer atómu)
Atomic force microscope • Hrot sa dotýka povrchu, výška nad povrchom sa nastavuje tak, aby bola konštantná sila pôsobiaca na hrot • Statické, kontaktné meranie • Dynamické (vplyv povrchu na kmity hrotu) meranie • Reaguje na všetky medziatómové sily (elektrické odpudzovanie, Van der Vaalsove sily,...) • Spätná väzba rovnaká ako u tunelového mikroskopu Povrch grafitu
Magnetic force microscope • Ako atomic force microscope, ale hrot aj vzorka sú magnetické • Používa sa na mapovanie magnetických polí napr. harddiskov (obrázok hore = povrch, dole = magnetické pole) • Rozlíšenie – do 30 nm
X-Ray difrakcia • Odraz a interferencia RTG-žiarenia na periodických štruktúrach (hustota elektrónov) podobne ako svetlo na optických štruktúrach • Možnosť identifikovať a zmerať medziatómové vzdialenosti v kryštáloch • Kryštalizované proteíny – možnosť učiť ich štruktúru – prevrat vo farmácii Difrakčný obraz proteínu
Urýchľovače • Vyšetrovanie atómových jadier • Čím vyššia energia, tým menšia vlnová dĺžka a tým vyššie rozlíšenie • Energie v ráde 1-100 MeV umožňujú sledovať nukleóny • Energie v ráde 100 GeV – v súčasnosti sa stavajú - kvarky Fermilab (Illinois)