Sociológia (pre sociálnych pracovníkov)

1. Sociológia(pre sociálnych pracovníkov) PhDr. Stanislav Matulay, PhD. FF UKF v Nitre smatulay@ukf.sk 0903 602 449

2. Kniha prváSociológia a spoločnosť 1 O čom je sociológia 1.1 O predmete sociológie a o klasifikáciách sociologických disciplín

3. O predmete sociológie • O sociálnych faktoch - Durkheim • O formách sociálnych vzťahov – G. Simmel • O sociálnom jednaní – Max. Weber • O sociálnom správaní – G. A. Lundberg • O sociálnej činnosti – Talcott Parsons

4. Pokračovanie o predmete • O sociálnych interakciách • O spoločenských skupinách – G.Gurwitch, J.L. Moreno • O sociokultúrnych javoch • O sociálnej štruktúre • O každodennosti

5. Klasifikácie sociológie • Dejiny sociológie • Základné sociologické pojmy • Špeciálne sociologické disciplíny • Metodológia sociológie, metódy a techniky sociologických výskumov

6. Iný variant 1 Vertikálne – makroštrukturálne teórie • Teórie stredného dosahu • Sociografické empirické popisy

7. pokračovanie 2 Horizontálne - Odborové -špeciálne disciplíny

8. 1.2 Špecifiká sociologického prístupu • Univerzálnosť • Osobitná optika

9. O sociologickej optike • Napr. aj javy ekonomické – ich dopad na sociálnu diferenciáciu • Dané javy vždy vo vzťahu k iným – odmeňovanie – medziľudské vzťahy, náboženstvo a ekonomika • Porozumenie sociálnemu životu – vzdelávanie – trh práce – sociálny status – životná úroveň • Spoločenské súvislosti zdravia a nemoci – nerieši žiadna disciplína

10. 1.3 Sociálne problémy a sociologické problémy • Alebo sociológia a sociálna práca • Napr. sociálna udalosť = úmrtie živiteľa rodiny = SP • Spoločenské dôsledky tej istej sociálnej udalosti – dopad na socializáciu detí, na status rodiny = sociológia

11. Alebo sociologické poznatky v praxi sociálneho pracovníka • Napr.- sociológia rodiny – rozdiely v socializácii v závislosti od vzdelania rodičov, statusové rozdiely v správaní a motivácii, životné normy, hodnoty, ciele • sociológia zdravia a nemoci – civilizačné choroby, zdravotné postihnutia, diagnózy,

12. 1.4 Adjektíva sociálne a spoločenské • V minulosti synonymum- v súčasnosti? • Študujeme Odbor Sociálna práca – nie spoločenská práca • Máme sociálnych pracovníkov a nie spoločenských pracovníkov • Máme MPSVaR a nie spoločenských vecí a rodiny • Máme sociálnu sieť a nie spoločenskú

13. To znamená • Adjektívum sociálne – spojené s nedostatkom materiálnym – finančným – v ingerencii sociálnej práce • Adjektívum spoločenské – v ingerencii sociológie – rozvod nie ako sociálna udalosť, ale ako odraz spoločenských vzťahov – hodnôt, noriem

14. 2. kapitola Pred- sociologické myslenie v tradičnej spoločnosti – tradičná spoločnosť v pred-sociologickom myslení

15. 2.1 O tradičnej spoločnosti • Technika a technológia výroby – ľudská a konská sila, sila vetra, vody a ohňa • Ekonomika – subsystém spoločnosti minimálna efektivita, základ - poľnohospodárstvo • Sociálna štruktúra – rodové zákonitosti, minimálna vertikálna mobilita • Pomalý evolučný vývoj- tisíce rokov

16. 2.1 Pred-sociologické myslenie- antické Grécko • Sokrates – 469 – 399 p.n.l. – 1. obeť demokracie • Platón – 427 – 347 p.n.l. – Ústava – projekt dokonalej obce – tri stavy – vládcovia – filozofi, strážcovia - výrobcovia

17. Pokus v praxi • Na dvore syrakúzskeho tyrana Dionýza II. • Aristoteles – 384 – 322 p.n.l. – spis Politika – monarchia, aristokracia, ústavná demokracia – protipól – tyrania, oligarchia, neústavná demokracia

18. Kresťanský stredovek • Augustínus Aurélius – 354 – 430 • Ucelený teologicko – filozofický systém – kresťanská interpretácia výsledkov antickej filozofie

19. Tomáš Akvinský – 1225 - 1274 • Vypracoval nový teologicko – filozofický systém, v ktorom akceptoval práce Aristotela

20. 3 Zmeny v tradičnej spoločnosti- zmeny v spoločenskom myslení • 3.1 O spoločnosti na rozhraní tradícií a modernity • Technika a technológia – výstavba lodí – zámorské objavy, vynález pušného prachu v Európe, parného pohonu, zámorské objavy – kolonializmus • Vznik manufaktúr, rozvoj zahraničného obchodu

21. Sociálne a spoločenské zmeny • Ústup moci rodových privilégií – vzostup moci bankárov, veľkovýrobcov a veľkoochodníkov, • Vznik novej strednej vrstvy – akcelerácia šancí vertikálnej mobility

22. 3.2 Spoločenské myslenie • Humanizmus, osvietenstvo, liberalizmus – spoločný menovateľ – boj proti cirkvi – počiatky sekularizácie myslenia i života • Nahradenie viery v Boha – vierou v rozum

23. 3.3 Spoločenskí reformátori – spoločné pramene SP i sociológie • John Bellers – 1699- Eseje o chudobe, manufaktúrach, obchode, plantážach a amorálnosti • John Howard – 1726 – 1790 - Stav väzníc v Anglicku a Walesu- 1777

24. ďalší • James Ph. Kay – Morálne a fyzické podmienky pracujúcej triedy, zamestnanej v manufaktúre na bavlnu v Manchestri – 1832 • P. Gaskell – Populácia v manufaktúrach v Anglicku - 1833

25. 4 Klasická sociológia v modernej spoločnosti • Alebo moderná spoločnosť v klasickej sociológii

26. 4.1 O spoločnosti obmedzenej liberálnej modernity – 19. st. • Technika a technológia – vynálezy elektriky, telegrafu, výroba strojov strojmi • Ekonomika – centralizácia a koncentrácia kapitálu • Spoločenská a sociálna štruktúra – revolúcie – VF – 1789-1794 • Vznik nových tried – podnikateľov a a námezdných robotníkov

27. ďalej • Pauperizácia roľníctva, urbanizácia, vznik priemyslu a veľkých tovární

28. 4.2 Vznik sociológie • Auguste Comte – 1798 – 1857 • Kurz pozitívnej filozofie – sociológia ako pomocná veda pri riadení spoločnosti • Sociálna statika – sociálna dynamika • Pozitivizmus v metodológii

29. Karol Marx – 1818 – 1883Fridrich Engels – 1821-1895 • Marx - Kapitál, • Engels - Postavenie robotníckej triedy v Anglicku • Sociologické úvahy bez sociológie • Namiesto reforiem – revolúcie • Namiesto násilia bohatých – násilie chudobných

30. Rasovo-antropologický smer • Arthur de Gobineau – 1816 – 1882 • Francúzsky gróf- diplomat v krajinách tretieho sveta • Vyššie rasy –nižšie rasy – utvárajú kultúru, civilizáciu, štát

31. Znak - farba pokožky • Biela – árijská -vyššia postava, blond vlasy, bojovnosť, schopnosť organizovať svet, vyššia inteligencia,vládcovia, • žltá – stredný vzrast tmavé vlasy, pracovitosť, pragmatickosť, priemerná inteligencia, rodení obchodníci, • Čierna – neschopná organizovať svet, citová, fantázia, rodení umelci

32. Georges Vacher de La Pougehlavné diela – 1896-1909 • Francúzsky antropológ • Európska rasa, • Alpská rasa, • Stredozemnomorská rasa.

33. ďalej • Farba vlasov, výška postavy, lebečný index • Inak Gobineau, Chamberlain – rasy hlavne v sociologickom zmysle • La Pouge – v biologickom

34. Závery • Merania La Pougeho a jeho žiakov dokázali už na prelome 19.a 20. st.- že ľudstvo sa v biologickom (zoologickom) zmysle na rasy nedelí, • Génové výskumy v 20. storočí to potvrdili – bez výnimky

35. Odlišnosti • Filozofia žitia a myslenia – normy, hodnoty • Euroamerická, indická • Osobitne vzťah k práci a k vzdelávaniu

36. Záverečná poznámka • Pojem rasista, rasizmus – nálepka, nadávka, ktorá automaticky morálne degraduje oponenta, • Predpokladá neznalosť vyššie uvedených faktov.

37. 4.3 O spoločnosti organizovanej modernity • Alebo o sociálnom štáte – koniec 19. st. – 2/3 20. st.

38. S čím Marx nepočítal • Postupné zlepšovanie postavenia RT v ekonomicky vyspelých štátoch Európy • Akcelerácia rozvoja sociálnych výhod – až po vznik sociálneho štátu- welfare state

39. 4.4 Sociologické myslenie – 20. st. • Štrukturálny funkcionalizmus – 40.- 60. roky – Talcott Parsons • Sociálny konštruktivizmus – Peter. L. Berger • Interpretatívna sociológia

40. 5 Postmoderné sociologické myslenie v postmodernej spoločnosti • Alebo postmoderná spoločnosť v postmodernom sociologickom myslení

41. 5.1 O postmodernej spoločnosti • Technika a technológia – definitívne stratila ľudské rozmery, jadrovou technikou a génovými manipuláciami sme otvorili fľašku a vypustili džina, pričom netušíme následky,

42. Ekonomika • Napriek neustálemu rastu efektivity a objemov vyrobených tovarov – miliardy ľudí hladujú

43. Sociálne a spoločenské dôsledky • Rozvoj techniky vyčlenil miliardy ľudí ako nadbytočných, ktorých sa neoplatí ani vykorisťovať • Nožnice medzi bohatými a chudobnými sa stále otvárajú • Spoločnosť sa atomizuje • Moc bohatých jednotlivcov prevyšuje moc menších štátov

44. pokračovanie • Novým božstvom sa stal konzum • Výroba vytvára potreby !? • Značná časť výroby ide na zbrojenie a výskum vesmíru

45. 5.2 Ukážky postmoderného sociologického myslenia • Zygmunt Bauman. 2002. Úvahy o POSTmoderní době. Pád troch istôt: • Svet už nie je totalitou • Svet už nie je spojitým, nesmeruje k jednote, nemá ideálnu budúcnosť • Čas už nie je kumulatívny – nedostatky dneška už nemožno vysvetliť budúcim prospechom

46. Epizodičnosť a nekonzekventnosť • Ani po dobu života, nemožno počítať s pevnými pravidlami • Chaos ako realita • Kontrola jednotlivca • Fragmentarizmus – pád veľkého a jediného projektu – víťazstvo plurálu

47. Anthony GiddensUnikajíci svět – 2000 • Globalizácia ekonomiky – globalizácia vedy, • Elektronické peniaze – každý deň sa na burzách obráti viac ako bilión dolárov – výška balíčka bankoviek – 250 km

48. Ešte niekoľko údajov • Všetky najbohatšie medzinárodné spoločnosti majú centrály v krajinách G7 • Podiel najchudobnejších na globálnom príjme (v rámci sveta) klesol od r. 1989 do r. 1998 z 2,3% na 1,4% • jadrové zbrane a génové manipulácie – vyrobené riziko prevyšuje vonkajšie

49. Malé štáty a veľké korporácie • Vplyv národných štátov na udalosti klesá – o prosperite rozhodujú zahraničné investície finančných gigantov

50. Dve nové potreby • Demokratizácia demokracie • Transnacionálna demokracia