Základy pedagogiky

1. Základy pedagogiky PhDr. Mária Šimončičová

2. „Ak sa má stať človek človekom, musí sa vzdelávať“ J.A. Komenský

3. „Dieťa miluje prírodu – zatvorili ho do miestnosti Dieťa sa rado hrá – dali mu prácu Rado sa pohybuje – donútili ho k nehybnosti Rado sa zaoberá vecami a predmetmi – namiesto nich mu dali predstavy Rado využíva ruky – zamestnali iba jeho mozog Rado hovorí – donútili ho mlčať Rado by rozmýšľalo – muselo sa učiť spamäti Chcelo by hľadať poznatky – podávali sa mu hotové“ Adolf Ferriere

4. Pojem pedagogiky Pedagogika je veda o výchove, ktorá skúma výchovno-vzdelávací proces. Výchova je zámerné a pozitívne ovplyvňovanie vývinu osobnosti jednotlivca, jeho prípravu na život a prácu v daných spoločenských podmienkach. Pojem pedagogika je gréckeho pôvodu: /pais - chlapec, agó – vediem/ Paedagogus – učiteľ, vychovávateľ

5. Definície výchovy M. Špánik /1990/ Výchova je cieľavedomý proces, ktorý všestranne formuje človeka tak psychickej aj fyzickej stránke. Výchova má pripraviť človeka pre spoločenský život a odovzdáva mu skúsenosti staršej generácie. Výchova je proces spojený s vývinom každého jedinca a vývojom celej spoločnosti.

6. M. Zelina /1996/ Pojem výchova chápe - v širšom zmysle ako rozvíjanie možnosti človeka - v užšom zmysle ako odborné, cieľavedomé rozvíjanie pozitívnych vlastností a psychických procesov osobnosti jednotlivca.

7. Pojem edukácia Termín edukácia je u nás relatívny nový pojem. Označuje spoločne pojmy výchova, vyučovanie a vzdelávanie. Edukácia je zacielená na celoživotné rozvíjanie znalostí, schopností a hodnotových postojov Edukáciaje celoživotné rozvíjanie osobnosti jednotlivca buď vo formálnych výchovno- vzdelávacích inštitúciách alebo neformálnom prostredí.

8. Historický pohľad na školstvo a pedagogické osobnosti „História je učiteľkou života“ /Historia magistra vitae/ Cicero Táto zásada platí aj pre oblasť pedagogickej teórie a praxe. Všetky spoločnosti v minulosti si komcipovali svoj výchovno-vzdelávací model, ktorý zodpovedal ich sociálnym, ekonomickým a kultúrnym potrebám a perspektívam.

9. Pedagogika v jednotlivých historických obdobiach Celé dejiny pedagogiky dokumentujú, že samotná veda o výchove sa rodí s ostatnými vednými disciplínami najmä s filozofiou. Pedagogika ako veda vychádza: - z idealistickej koncepcie - z materialistickej koncepcie

10. Výchova v starovekých civilizáciách Vynález písma - kľúč k vzdelávaniu • obrázkové písmo/3500 – 3000 pr. n. l./ • klinové písmo • hláskové písmo/4.stor. pr. n. l./ 3. tisícročie. pred n. l. začiatky inštitucionálnej výchovy v starom Egypte /knižnica Alexandria/ 11. stor. pred n. l. v starej Číne, v starej Indii

11. Výchovné systémy v antickom Grécku Výchova a vzdelanie bolo určené iba pre slobodných občanov! Výchovné systémy: spartský aténsky Cieľ spartského výchovného systému bola príprava poslušných občanov a odolných vojakov. Cieľ aténskeho výchovného systému bol harmonický rozvoj osobnosti po stránke telesnej a duševnej /kalokagatia/

12. Klasici antickej filozofie Sokrates/469-399/ Cieľom výchovy je rozvoj mravnej stránky osobnosti, sebazdokonaľovanie a hľadanie pravdy/ múdrosť/, sokratovské metódy – systematický dialóg „Zákonodarca nesmie pripustiť potlačenia výchovy do pozadia. Za správcu výchovy má byť zvolený občan, ktorý je vo všetkom najspôsobilejší.“

13. Klasici antickej filozofie Platón/428-348/ diela „Ústava“ a "Zákony“ Cieľom výchovy je príprava občanov, aby zodpovedne plnili svoje sociálne funkcie pre prospech spoločnosti. „Deťom sa vštepuje žiadosť a túžba vstať sa dokonalým občanom, ktorý vie vládnuť a dať sa ovládať podľa spravodlivosti“

14. Klasici antickej filozofie Aristoteles/384-322/ diela“ Etika Nikomachova a Politika“ Zdôrazňuje význam rodinnej výchovy a uplatnenie vlastnej aktivity žiakov vo vzdelávacom procese. Štátna výchova má byť prípravou na plnenie praktických a spoločenských úloh jednotlivcov.

15. Významné pedagogické osobnosti v antickom Ríme MarcusFabiusQuintilianus /prvý profesor rétoriky vysokej školy/ Dielo „Dvanásť kníh o výchove rečníka“ Cieľom výchovy je vytváranie pozitívnych charakterových vlastností osobnosti už od ranného detstva a neskoršie osvojovanie odborných vedomostí a zručností. Zdôrazňoval význam kolektívneho vyučovania a individuálny prístup k žiakom. Odmietal telesné tresty. Požiadavky na osobnosť učiteľa.

16. MarkusTullius Cicero /starorímsky filozof, politik/ „Múdrosť je poznanie večných právd použiteľných v živote“ Cieľom výchovy je príprava na reálny život a žiadal humanizáciu školských podmienok.

17. Výchova v stredoveku a v renesancii Prvé stredoveké školy boli cirkevné. Základné predstavy o kresťanskej výchove vyslovil dominikánsky mních Tomáš Akvinský. Svoje pedagogické názory prezentoval v diele „O učiteľovi“ Učenie chápal ako aktualizáciu schopností skrytých v dieťati.

18. Pedagogické názory a diela J.A. Komenského Významný vplyv na rozvoj didaktiky mal J. A. Komenský /učiteľ národov/ Jeho myšlienky: „-treba hľadať a nachádzať spôsob, podľa ktorého učitelia menej učili, ale žiaci viac sa naučili“ „- aby bolo v školách menej zhonu, márnej práce“ „-príjemne a dôkladne sa naučiť všetko, čo je potrebné na prítomný a budúci život“

19. Najvýznamnejšie diela J.A: Komenského • Veľká didaktika /DidacticaMagna/ • Svet v obrazoch /Orbissensualiumpictus/ • Škola hrou /Scholaludus/ • Informatórium školy materskej • Vševýchova /Pampaedia/ celoživotné vzdelávanie • Najnovšia metóda jazykov /metodika/ • Analytická didaktika /zásady vyučovania/

20. Cenné a trvalé platné didaktické myšlienky J.A. Komenského Dokazoval, že vyučovanie sa má začínať od mladosti a má byť rozdelené do jednotlivých stupňov. Zakladateľom triedy, vyučovacej hodiny a školského roka. Prízvukoval požiadavku aktivity žiaka vo vyučovaní. Cieľom výchovy je podľa J.A. Komenského príprava na večný život.

21. Pedagogické názory Jean-JacquesRousseau/1712-1778/ /francúzsky filozof/ Svoje pedagogické názory prezentoval v diele „Emil alebo o výchove“ Upozornil pedagógov na význam aktivity dieťaťa a na spájanie vyučovanie so životom a prírodou.

22. Pedagogické názory JohannFriedrichPestalozzi/1746-1827/ /švajčiarsky pedagóg, edukačný reformátor/ Dielo „Ako učí Gertrúda svoje deti“ • vychádzal z vlastnej praxe /zriaďoval sirotince/ • vypracoval metodiku predmetov /materinský jazyk, počty, zemepis/ „Zdrojemveškeréhopoznání je pozorování.“

23. Pedagogické názory JohannFriedrichHerbart/1776-1841/ /nemecký pedagóg/ Považujeme ho za zakladateľa pedagogiky ako samostatnej vednej disciplíny. „Náčrt prednášok z pedagogiky“ „Všeobecná pedagogika odvodená z cieľov výchovy“ Pedagogiku delí na dve hlavné časti /teoretickú a praktickú/

24. Pedagogické názory KonštantinDmitrijevičUšinskij/1824-1871/ /bol ruský učiteľ a pedagogický teoretik/ Bol zástancom názoru, že vzťah učiteľa k žiakovi by mal byť humánny. Zastával názor že dieťa má byť vzdelávaný v materinskom jazyku. „Detský svet“ , čítanka pre najmenšie deti

25. Česká a slovenská pedagogika Gustáv Adolf Lindner/1828-1887/ Svoje pedagogické názory podal vo svojich prácach „Všeobecné vychovávatelství“ „Všeobecné vyučovatelství“ Zakladateľ pedagogického časopisu „Paedagogim“ Zástanca vysokoškolského vzdelania učiteľov

26. Pedagógovia 20. storočia Otakar Kadner: Základy všeobecnej pedagogiky Otakar Chup: Stredoškolská didaktika Václav Príhoda: Ideológia novej didaktiky Juraj Čečetka: Pedagogika Juraj Brťka: Stručná didaktika pre učiteľov a kandidátov učiteľstva Ondrej Pavlík: Didaktika Ján Velikanič: Organizačné formy vyučovania na školách

27. Reformná pedagogika M. Montessoriová, E. Keyová, J. Dewey, Kritika tradičného vyučovania: • Mechanický spôsob učenia • Nedocenenie individuality dieťaťa • Verbálne sprostredkovanie učiva • Nedocenenie záujmov žiakov • Prísna disciplína • Nesúlad s reálnym životom • Pasivita žiakov

28. Alternatívne školstvo • Waldorfská škola /citová výchova, mravný charakter • Batavská škola /2 učitelia/ • Pragmatická pedagogika J. Deweyho /priblížiť školu k životu/ socializácia • Tvorivo – humanistická výchova „Výchova je dôležitejšia ako vzdelávanie“ 5) Projektové vyučovanie

29. Predmet pedagogiky Predmetom pedagogiky je výchova detí, mládeže a dospelých. Predmetom pedagogiky je zisťovať: - za akých podmienok - akými prostriedkami dosahuje učiteľ výchovno-vzdelávací cieľ v súlade so spoločenskými potrebami a individuálnymi potrebami dieťaťa

30. Systém pedagogických disciplín Pedagogika ako veda je úzko spätá so spoločenským rozvojom a potrebami praxe. Z hľadiska vekovej kategórie objektu výchovy: • predškolská pedagogika • školská pedagogika • vysokoškolská pedagogika • pedagogika dospelých

31. Z hľadiska oblasti spoločenskej činnosti: • rodinná pedagogika • inžinierska pedagogika • podniková pedagogika • vojenská pedagogika • pedagogika voľného času

32. Členenie pedagogiky v užšom zameraní • Všeobecná pedagogika sa zameriava na: /pedagogickú odbornú terminológiu/ • Všeobecná didaktika sa zameriava na: /obsah vzdelávania, vyučovací proces/ • Teória výchovy sa zameriava na: /obsah výchovy, proces výchovy/ • Dejiny pedagogiky – všeobecné a národné dejiny sa zameriavajú na: /vývoj výchovy, pedagogickej koncepcií, vzdelávacie inštitúcie/

33. Porovnávacia pedagogika sa zameriava na: /analýzu pedagogických ideí, koncepcií, výchovno-vzdelávacie systémy v rôznych krajinách/ • Špeciálna pedagogika sa zaoberá: /teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jedincov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

34. Pedagogika dospelých sa zameriava hlavne na: /vzdelávanie dospelých/ • Teória riadenia školských a výchovných inštitúcií sa zameriava na: /plánovanie, organizovanie, kontrola/ • Sociálna pedagogika sa zameriava na: /sociálne vzťahy v procese výchovy a vzdelávania/

35. Pedeutlógia sa zameriava na: /teóriu učiteľskej profesie/ • Pedagogika voľného času sa zameriava na: /mimoškolskú činnosť/ • Pedagogická diagnostika sa zameriava na: /diagnostikovanie školských vedomostí a zručností/

36. Delenie didaktiky • didaktika základnej školy • didaktika vysokej školy • didaktika vedných odborov /technické vedy, cudzie jazyky/ • didaktika vyučovacích predmetov

37. Vzťah pedagogiky k iným vedným disciplínam • Pedagogika patrí medzi spoločenské vedy. • Človek bio - psycho a sociálna bytosť. • Vo výchovno vzdelávacom procese potrebuje interdisciplinárny prístup • Výchvnovzdelávcie problémy pedagogika rieši z troch hľadísk: • - z bilogickeho, psychologického, sociálneho

38. Pedagogika základné poznatky čerpá zo: • spoločenských a humanitných vied /filozofia, psychológia, sociológia, história, etika, estetika, právne vedy/ • prírodných a lekárskych vied /biológia, anatómia, fyziológia, geografia, hygiena, fyzika, chémia/ • technických vied a vedy o riadení /technológia, náuka o strojoch, informatika, teória riadenia/ • vedeckej metodológie /logika, štatistika/

39. Základné pedagogické pojmy Výchova je základný pedagogický pojem Každý človek je jedinečná bytosť, prinášajúca si na svet určité genetické predpoklady, ktoré sa môžu rozvíjať: • pôsobením prostredia • výchovy • vlastnou aktivitou jedinca

40. Vymedzenie pojmu výchova v širšom zmysle Výchova je zámerné, cieľavedomé a systematické pôsobenie na biologickú, psychickú a sociálnu zložku osobnosti, s cieľom dosiahnuť pozitívne zmeny v jej vývine, správaní a konaní Výchova je sústava koordinovaných činností rozvíjajúcich osobnosť človeka, jeho schopnosti a vlastnosti tak, aby bol pripravený zvládnuť úlohy vo svojom individuálnom živote a začleniť sa do spoločnosti

41. Model výchovy Celistvý model výchovy tvorí päť základných prvkov: • Objekt /vychovávaný/ • Subjekt /vychovávajúci/ • Cieľ výchovy /harmonický rozvoj osobnosti/ /Všeobecná deklarácia ľudských práv 1948/ • Podmienky výchovy /vonkajšie, vnútorné/ • Prostriedky výchovy /rodina, škola, obsah a metódy výchovy/

42. Vzdelávanie Podľa E. Petláka je vzdelávanie proces, v ktorom si žiaci osvojujú poznatky a činnosti vytvárajú vedomosti a zručnosti rozvíjajú schopnosti a záujmy. Druhy vzdelávania: všeobecné vzdelávanie odborné vzdelávanie Odborné vzdelávanie špecifikujeme podľa obsahu vzdelávania /prírodovedné, humanitné, ekonomické, technické, umelecké/

43. Druhy učenia • Podmieňovanie/Pavlov, Skinner/ • Senzomotorické/pohybové operácie, manuálne zručnosti, praktické návyky/ • Verbálne učenie /slovné odpovede - pamäť/ • Pojmové učenie /abstraktné myslenie/ • Učenie riešením problému /zvýšená aktivita žiaka/ • Sociálne učenie /sociálne vzťahy/

44. Stupne vzdelávania a vzdelania Výsledkom vzdelávania jevzdelanie. Medzinárodná norma pre klasifikáciu vzdelávania (ISCED) UNESCO 1970 Prepracovaná norma ISCED 1997 klasifikuje vzdelávanie: • ISCED 0 Predprimárne vzdelávanie • ISCED 1 Primárna vzdelávanie • ISCED 2 Nižšie sekundárne vzdelávanie • ISCED 3 Vyššie sekundárne vzdelávanie • ISCED 4 Postsekundárne vzdelávanie • ISCED 5 Prvý stupeň terciálného vzdelávania • ISCED 6 Druhý stupeň terciálného vzdelávania

45. Zásady výchovy a vyučovania Zásady výchovy a vyučovania sú základné požiadavky pre výchovnú a vzdelávaciu činnosť: • Zásada primeranosti • Zásada názornosti • Zásada trvácnosti • Zásada systematickosti • Zásada uvedomelosti a aktívnosti • Zásada komplexnosti, spätnej väzby, individuálneho prístupu

46. Didaktické metódy Pojem metóda je odvodený z gréckeho slova „methodos“, cesta, spôsob: Metóda je spôsob práce učiteľa a žiaka, ktorým učiteľ vedie žiaka a žiaci si osvojujú školské vedomosti, zručnosti a návyky Prostredníctvom vyučovacích metód učiteľ zabezpečuje prísun informácií pre žiaka.

47. Klasifikácia vyučovacích metód • Členenie z hľadiska vyučovacieho procesu /v. h/: • Metódy motivačné/vzbudenie záujmu o učenie/ • Expozičné metódy/prezentácia učiva/ • Fixačné metódy /opakovanie a opakovanie učiva/ • Diagnostické a klasifikačné metódy /hodnotenie výsledkov vyučovania/

48. B) Členenie z hľadiska aktivity samostatnosti a tvorivosti žiaka: • Metóda informačno – reproduktívna/učiteľ- žiak/ • Metódy úlohové /učiteľ zadá úlohu žiaci samostatne riešia/ • Metódy problémové /učiteľ zadá didaktický problém a žiaci samostatne riešia/

49. C) Členenie didaktických metód z hľadiska zdroja informácií: • Metódy slovné: hovorené a písané slovo /monológ, dialóg – rozhvor, diskusia/ /práca s učebnicou, pracovným zošitom/ 2. Metódy názornodemoštračné /pozorovanie, porovnávanie/ 3. Metódy praktické /pokus, práca v dielňach/

50. Organizačné formy vyučovania Organizačná forma vyučovania je časovájednotka zameraná na realizovanie obsahu učiva a výchovno-vzdelávacích cieľov, pričom sa využívajú vyučovacie metódy a prostriedky, rešpektujú vyučovacie zásady a je v nej interakcia medzi učiteľom a žiakom. Organizačná forma vyučovania nie je len vyučovacia hodina ale aj výlety, exkurzia, vychádzka atď.