Dejiny pedagogiky Úvod do štúdia dejín pedagogiky

1. Dejiny pedagogikyÚvod do štúdia dejín pedagogiky PaedDr. Zuzana Peternai

2. Pedagogika je veda o výchovea tvorí otvorený systém • Pojem výchovy sa menil vo vývine spoločnosti a túto oblasť výskumu riešia dejiny pedagogiky • Predmetom a úlohou dejín pedagogiky skúmať vývin pedagogických teórií a výchovno – vzdelávacej praxe v rozličných etapách ľudských dejín

3. Funkcie dejín pedagogiky • teoretická (umožňuje poznávať podstatu výchovy a jej historické premeny), • prognostická (zdôrazňuje, že dejiny pedagogiky sú zdrojom podnetov a skúseností pri tvorbe modelov výchovno-vzdelávacej práce a jej jednotlivých častí), • propedeutická (poskytuje pomoc pri rozvoji pedagogického myslenia a kreativity ako určitý kľúč k pochopeniu súčasného stavu pedagogickej teórie a praxe).

4. Historické pramene vo výskume: • Primárne • Sekundárne Literárne pomôcky: • náučné slovníky a encyklopédie, • historické bibliografie, • historické periodiká, monografie a iné diela, • historické učebnice, učebné osnovy, školské zákony.

5. Metódy vedeckého výskumu v dejinách pedagogiky • priama metóda, • metóda genealogická, • metóda geografická, • metóda progresívna, • metóda retrogresívna, • štatistická metóda, • komparatívna metóda, • štúdium orálnej histórie.

6. Výchova a vzdelávanie v staroveku

7. Výchovné systémy v: • sumérskych školách, • v Babylone, • v Egypte (2 obdobia), • v Číne, • v Indii, • Perzská a hebrejská výchova, • Grécka výchova (Sparta a Atény), • Rímske školy.

8. Názory na výchovu v gréckej filozofii • Demokritos(prírodu a človeka riadia tie isté zákonitosti), • Sokrates(kto nekoná dobro, nerobí to úmyselne, ale z neznalosti; „poznaj seba samého“ = heuristická (sokratická) metóda, pomocou rozhovoru, návodných otázok vedie poslucháča k pravde),

9. Názory na výchovu v gréckej filozofii Platón: • spojil prvky spartskej a aténskej výchovy, • navrhol nový systém výchovy, • obyvateľstvo rozdeľuje do troch skupín: filozofov, bojovníkov a remeselníkov, poľnohospodárov a otrokov, • vzdelávanie má byť aj pre dievčatá, • rozum vlastnia len aristokrati a filozofi.

10. Názory na výchovu v gréckej filozofii Aristoteles: • otroctvo a menejcennosť žienpokladal za prirodzené a vecné, • svet je jednotný, idey sú len názvy, formy vecí, • v duši vidí najvyššiu činnosť tela, • existujú tri časti duše: rozum, animálna a vegetatívna duša.

11. Názory na výchovu v rímskej filozofii Marcus Fabius Quintilianus: - dával prednosť školskej výchove a vyučovaniu pred vyučovaním domácim, • žiada individuálny prístup k žiakom, • odmieta telesné tresty • kladie vysoké požiadavky na učiteľa

12. Ďakujem za pozornosť.