70 likes | 210 Views
Návrh národného realizačného plánu v oblasti POPs v SR Stratégia: Výskum a vývoj. Projekt: Počiatočná pomoc Slovenskej republike pri plnení záväzkov, vyplývajúcich zo Štokholmského dohovoru o POPs. Štokholmský dohovor vo vzťahu k výskumu a vývoju.
E N D
Návrh národného realizačného plánu v oblasti POPs v SR Stratégia: Výskum a vývoj Projekt: Počiatočná pomoc Slovenskej republike pri plnení záväzkov, vyplývajúcich zo Štokholmského dohovoru o POPs
Štokholmský dohovor vo vzťahu k výskumu a vývoju • Štokholmský dohovor o POPs definuje zmluvným stranám na národnej a medzinárodnej úrovni viaceré povinnosti v oblasti podpory a rozvoja výskumu a vývoja, monitoringu a spolupráce, kde ich zaväzuje k viacerým úlohám a aktivitám súvisiacim s POPs, týkajúcich sa ich: - zdrojov a únikov do životného prostredia - prítomnosti, úrovniach v ľudskom organizme a v životnom prostredí a ich trendoch - prenosu životným prostredím, osudu látok a ich premeny - sociálno-ekonomických a kultúrnych vplyvov - znižovania a/alebo vylúčenia únikov - harmonizovaných metodík pre inventúry zdrojov znečisťovania a analytických techník pre meranie únikov • V zmysle uvedených povinností zaraďuje SR ako súčasť Národného realizačného plánu i stratégiu pre výskum a vývoj
Inštitucionálne podmienky pre rozvoj a podporu výskumua vývoja v SR– I. • Nosný dokument pre oblasť výskumu a vývoja v SRje Zákon o vede a technike č. 132 Z.z., z 19. februára 2002.Určuje úlohy ústredných orgánov štátnej správy v oblasti vedy a techniky, podmienky a formy poskytovania štátnej podpory na výskum a vývoj, systém hodnotenia, informačné zabezpečenie výskumu a vývoja a práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pôsobiacich vo výskume a vývoji. • Informačný systém vedecko-výskumného potenciálu SR (ISVVP SR), - jednotný celoštátny informačný systém pre sledovanie údajov o výskumnom a vývojovom potenciáli Slovenskej republiky. Informačný systém získava, zhromažďuje a poskytuje údaje o riešených projektoch a úlohách výskumu a vývoja v SR, o špičkových odborníkoch (expertoch), o zabezpečení výskumu a vývoja prístrojovou technikou (infraštruktúrou VaV) a úlohách VaV riešených v rámci medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce.
Inštitucionálne podmienky pre rozvoj a podporu výskumua vývoja v SR– II. Subjektyzdieľajúce špecifické kompetencie v oblasti systémovej a inštitucionálno-informačnej podpory výskumu a vývoja v SR: • Slovenská informačná akonzultačná akademická sieť (http://www.sikas.sk/) • Centrum pre rozvoj, vedu a technológie (SARC) (www.sarc.sk) • Slovenská akademická informačná agentúra (SAIA) (www.saia.sk) • Agentúra na podporu vedy a techniky (APVT) • Centrum vedecko-technických informácií (www.cvti.sk) • Slovenská akadémia vied SAV) (www.sav.sk) Ostatné subjekty VaV (štátny sektor, podnikateľský sektor, neziskový sektor a odberateľská výrobná sféra): • Vychádzajúc zo štatistického zisťovania SÚ SR „Ročný výkaz o výskumno-vývojovom potenciáli“, realizovaného v roku 2002, je počet právnických VaV a fyzických osôb VaV, vykonávajúcich výskum a vývoj 207. Najväčšie výskumné a vývojové kapacity boli podľa výkazov za rok 2002 smerované do vedecko-technickej oblasti „poľnohospodárstvo – lesnícke vedy“.
Postavenie výskumu a vývoja v SR • Prierezovým orgánom zodpovedným za vedu a techniku v SR je MŠ SR, ktoré postupne buduje inštitucionálny rámec na podporu rozvoja výskumu a vývoja. Napriek kvalitným ľudským zdrojom výskumnej a vývojovej základne v SR, existujúce problémy jej financovania v SR, predstavujú potenciálne riziko pre zabezpečenie konkurencieschopnosti SR v medzinárodnom meradle (napr. schopnosť úspešného sa zapojenia orgánov a inštitúcií VaV do tzv. Európskeho výskumného priestoru.) • Negatívnym javom je aj neustály pokles kapitálových výdavkov na VaV, čo sa stáva reálnou prekážkou na modernizáciu prístrojového vybavenia a infraštruktúry VaV. Pritom je zaujímavé, že pri porovnávaní s ostatnými krajinami EÚ 15+10 si SR stále udržuje relatívne vysoký podiel pracovníkov výskumu a vývoja na celkovom počte ekonomicky aktívneho obyvateľstva. • SR výrazne zaostáva v priamej i nepriamej podpore VaV. V prípade zabezpečenia dostatočných finančných prostriedkov otázne ostávajú aj dostatočné absorbčné kapacity SR.
Požiadavky na obsahové zameranie projektových úloh v oblasti POPs identifikované NRP POPs Vychádzajúc z požiadaviek jednotlivých AP NRP POPs výskumno-vývojové úlohy by mali byť zamerané na nasledovné problémy súvisiace s POPs: • environmentálne vhodné zneškodňovanie PCB, • uplatňovanie nespaľovacích technológií pri konečnom zneškodňovaní POPs, • metódy pre zisťovanie prítomnosti PCB, • postupy dekontaminácie znečistených území, • alternatívne spôsoby výroby rôznych chemických látok, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú prostredníctvom látok a radikálov obsahujúcich chlór a ostatné halogény, • určenia a definovania BAT parametrov a technológií v jednotlivých sektoroch a pre jednotlivé výroby, najmä z pohľadu tvorby POPs,
Stratégia rozvoja výskumu a vývoja v SR v oblasti POPs • Štátne programy VaV a štátne objednávky VaV predstavujú najvýznamnejší priestor pre rozvoj a podporu výskumu a vývoj v oblasti POPs V SR. Z hľadiska súčasne definovaných priorít je možné projektyzaraďovať do programuKvalita života – zdravie, výživa a vzdelávanie. • Nástroje na realizáciu projektov pre oblasť POPs: - využitie existujúceho systému V SR, prostredníctvom APVT (zaradenie POPs do priorít štátneho programuvýskumu a vývoja), - zapojenie SR do 6. RPVaT EÚ a EVP resp. ďalšie formy medzinárodnej spolupráce. • Vedecko-výskumný potenciál: - Ústav preventívnej a klinickej medicíny - Ústavy SAV - Výskumný ústav chemickej technológie - Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôd - Výskumný ústav papiera a celulózy - Výskumný ústav potravinársky