PEDOFÍLIA, SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE DETÍ A PORNOGRAFIA NA INTERNETE

1. PEDOFÍLIA, SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE DETÍ A PORNOGRAFIA NA INTERNETE

2. PEDOFÍLIA Pedofília je poruchou sexuálnej preferencie. Erotickou aktiváciou pedofilnej osoby je pôsobenie vzhľadu, výrazu tváre a pohyby predpubertálneho dieťaťa, prípadne osoby na začiatku dospievania. Častejšie sa vyskytuje u mužov ako u žien. Pedofilný muž: • fascinovaný predpubertálnym správaním; • vžíva sa do detského sveta; • plynule rozvíja interpersonálne vzťahy; • nemá záujem o koitus s dospelou osobou

3. MOTÍVY A CIELE PEDOSEXUÁLOV V literatúre sú uvádzané tri druhy motívov: • Nesexuálna motivácia • Sexuálne vykorisťovanie • Sexuálna agresia

4. NESEXUÁLNA MOTIVÁCIA AKO PEDOSEXUÁLNY MOTÍV • primárna motivácia spočíva v hľadaní emocionálnej náklonnosti a podpory v sebapotvrdení; • existuje skutočné emocionálne puto medzi páchateľom a obeťou; • sexuálne uspokojenie je sekundárne; • charakteristickou formou zneužívanie je hladenie.

5. SEXUÁLNE VYKORISŤOVANIE AKO PEDOSEXUÁLNY MOTÍV • primárna motivácia spočíva vo využití fyzickej sexuality; • zneužívanie sa deje impulzívne, často v súvislosti s užívaním drog a alkoholu; • najdôležitejší motív je fyzické uspokojenie a vykorisťovanie obeti pre svoje vlastné účely; • najčastejšia forma sexuálneho uspokojenia je análny a vaginálny pohlavný styk a masturbácia; • obeťami sa stávajú staršie deti, s ktorými dochádza k pohlavnému styku; • uplácanie a zvádzanie sú typickejšie než použitie násilia.

6. SEXUÁLNA AGRESIAAKO PEDOSEXUÁLNY MOTÍV • primárna motivácia spočíva vo vylievaní hnevu; • deti predstavujú najľahšie ciele pre svoju zraniteľnosť a sú ľahko kontrolovateľné; • neexistuje žiadne puto k obeti; • primárne je vykorisťovanie obete pomocou agresie; • pohlavie obete je pre páchateľa menej dôležité než to, že ním môže disponovať; • činy sa môžu diať s fyzickým poranením dieťaťa.

7. SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE DETÍ • Sexuálne zneužitie je zapojenie závislého, vývojovo nezrelého dieťaťa alebo adolescenta do sexuálnych aktivít, ktoré nimi nie sú úplne pochopené a prijímané. • Sexuálne zneužívanie je „nálepkou“ pokrývajúcu široký rámec od verbálnych sexuálnych návrhov, komentárov, obscénností, sledovanie pornofilmov, zneužitie dieťaťa pre detskú pornografiu, nekontaktné sexuálne správanie a priamy sexuálny kontakt. Označenie sexuálne zneužívanie detí a pedofília nie sú vždy totožné.

8. AKTÉRI SEXUÁLNEHO ZNEUŽÍVANIA DETÍ A ICH STRATÉGIA • vyhľadávajú kontakt s potencionálnymi obeťami, angažujú sa v pedagogickej oblasti, ústavných zariadeniach, detských domovoch, voľno časových aktivitách, reagujú na inzeráty osamelých matiek; • zväčša sú to nenápadní muži, zdanlivo neodchyľujúci sa od normy; • pochádzajú z ktorejkoľvek profesionálnej skupiny a sociálnej vrstvy; • so zníženým sebavedomím; • plynule prechádzajú od nežností k zneužívaniu; • cielene vyvolávajú a upevňujú pocity viny, deti sa hanbia, cítia sa pošpinené; • často deti zahŕňajú pozornosťou, obdarúvajú ich, venujú im veľa času. Páchateľ vydiera dieťa svojou láskou a náklonnosťou

9. SIGNÁLY SEXUÁLNEHO ZNEUŽÍVANIA • Sexualizované správanie nezodpovedá veku; • promiskuitné, vyzývavé, zvádzajúce správanie • v hre znázorňujú orálno-genitálny kontakt • sexuálny slovník • Strach zo vzťahu k určitým predmetom, miestam, zvukom; • vyhýbanie sa určitým predmetom, situáciám, ľuďom • berú si do postele hračky • Výrazná vekovo nezodpovedajúca úzkosť, utiahnutosť, pocity viny; • Náhle objavenie sa psychosomatických porúch; • Náhly vznik nočných desov; • Sexuálnoagresívne správanie, nepokoj.

10. NÁSLEDKY SEXUÁLNEHO ZNEUŽÍVANIA • Traumatická sexualizácia – posun sexuálnych postojov dieťaťa vekovo a vývojovo neprimeraným spôsobom. V dospelosti to potom vedie k prostitúcii, či k sexuálne perverznému správaniu, alebo naopak sexuálnym dysfunkciám. • Pocit zrady – sa objavuje u detí, ktoré sú obeťou osoby, od ktorej sú závislé. V dospelosti často manipulujú s krutou bezohľadnosťou a prekrúcajú morálne normy s tými, ktorých milujú. • Bezmocnosť – nemožnosť zvrátiť a zmeniť situáciu. • Stigmatizácia – sa prejavuje dlhodobým negatívnym sebahodnotením. Veľké percento detí používa alkohol a drogy k prekonaniu traumy.

11. Deti so zvýšeným rizikom sexuálneho zneužitia • deti z rozvedených rodín, z dysfunkčných a sociálne slabých rodín; • deti z rodín, kde matka má ďalšieho partnera; • deti, ktorých rodičia vykazujú nepriateľské, agresívne správanie a násilie voči sebe a deťom; • deti, ktorých rodičia pijú alkohol, zneužívajú drogy, správajú sa promiskuitne; • deti žijúce s psychotickými rodičmi; • deti, ktoré sú psychicky alebo fyzicky handicapované; • deti, o ktoré sa rodičia nezaujímajú a samé sú organizátorom svojho voľného času. Deti z rodín, kde je prítomná nedostatočná kontrola a emočná deprivácia.

12. rizikové výchovné postoje Braun (1992) poukazuje na nebezpečenstvá výchovných postojov ako: • viesť deti k tomu, aby dospelých poslúchali za každých okolností, nenaučia sa, že niekedy je potrebné povedať aj nie a presadiť si svoj názor; • cudzí, známi, často krát majú dovolené brať deti na ruky, maznať sa s nimi, hladkať ich aj napriek tomu, že si to deti neželajú; • mnohí dospelí protirečia proti detskému prirodzenému citu a tak deti zneisťujú vo vnímaní ich vlastných pocitov. Napríklad: Dieťa: „Au, to bolí“ Dospelý: „Ale to nemôže bolieť!;

13. rizikové výchovné postoje • deti doma dostávajú primálo pozornosti, náklonnosti a nežnosti. Páchateľ zneužíva ich nenaplnenú túžbu po blízkosti na sexuálne zneužívanie; • ak obmedzujú rodičia kontakty mimo rodiny a zakazujú deťom rozprávať o tom, čo zažíva doma, berieme im možnosť zdôveriť sa blízkej osobe mimo rodiny. • v rodinách nie je zvykom rozprávať o sexualite.Deti sa neodvážia pomenovať sexuálne násilie, pretože im chýbajú pomenovanie pre sexuálne praktiky, alebo preto, lebo nie sú zvyknuté hovoriť o sexualite;

14. Pornografia detí na internete Internet transformuje našu kultúru a náš svet, a tak sa nie je čomu čudovať, že prevádza aj také revolúcie v spôsobe, akým sa môžeme dostať k sexu a sexuálnym obsahom. Internet sa stal miestom na šírenie nelegálnych materiálov, vrátane detskej pornografie, i k získaniu obetí. V roku 1999 ako uvádza Burgess a Baker, (2002, podľa Divínová, 2005) bolo online 24 miliónov detí na celom svete vo veku 10 až 17 rokov a každým rokom ich pribúdajú ďalšie milióny.

15. Špecifiká páchateľov detskej pornografie • vyhľadávajú kontakt s potencionálnymi obeťami; • často deťom predkladajú pornografický materiál, aby násilným činom dodali zdanie normálnosti; • nútia deti, ktoré už pornograficky vykorisťujú, aby získavali ďalšie obete alebo ich prehovorili k spoluúčasti; • inscenujú činy pred kamerou. Násilnosť zakrývajú hrou, kde deti núti k hraniu rolí a pózovaniu v rôznych polohách; • podajú dieťaťu psychoaktívne látky následne čoho sú spomienky dieťaťa zahmlené.

16. Pedofilinainternete Milfait (2008) popisuje aktivitu pedofilov na internere, kde pedofili: • si organizujú svoje zbierky pornografických materiálov a korešpondencie; • môžu komunikovať so širokým a rôznorodým publikom; • prístup k dieťaťu získavajú najčastejšie prostredníctvom detských chatov a diskusných skupín; • anonymne sledujú deti z bezpečia svojho domova; • môžu meniť vek, pohlavie, záujmy, vzdelanie...; • dieťa sa teší, že našlo na internete „dospeláckeho“ kamaráta, ktorý ma rovnaké záujmy, názory...;

17. Pedofili na internete • môžu požiadať dieťa o zaslanie fotografií, videí alebo zapnutie webkamery; • môžu si vyhľadať dieťa podľa dostupných informácií na internete (meno, bydlisko, mail, fotografie, vek, prívrženstvo k nejakej skupine, škola, záujmy...) • rozhovory online môžu byť neskôr doplnené telefonickými, dopisovaním, posielaním fotografií a darov. Internet je pre pedofilov a pre výrobcov detskej pornografie bezpečné miesto pre obchodovanie s detskou pornografiou.

18. Prieskum sexuálneho obťažovania na internete • Finkelhor(2000, podľa Milfait, 2008) previedol v USA telefonický prieskum; • vzorka 1501 detí vo veku 10 – 17 rokov; • zámer - skúsenosti mládeže s on-line viktimizáciou, pričom sa zameriavali na sexuálne obťažovanie, pokúšanie a nechcené vystavovanie pornografických materiálov. • Výsledky: • sexuálne obťažovanie, ktoré bolo definované ako žiadosť o zapojenie do sexuálnych aktivít, sexuálneho rozhovoru alebo žiadosti o poskytovanie osobných sexuálnych informácií zažilo 19 % detí ; • vystavenie sa nechcenému pornografického materiálu zažilo 50% dotazovaných detí.

19. ZÁŤAŽOVÉ ASPEKTY PRI DETSKEJ PORNOGRAFIE • brutalita násilných činov môže zosilniť traumatizáciu – deti sú napríklad nútené, aby zaujali špecifické polohy, alebo sa v priebehu znásilňovania usmievali a pôsobili dojmom, že im násilie prináša radosť; • páchatelia používajú omamné a psychotropné látky, ktoré vedú k zmätenému vnímaniu skutočnosti a postupne sa u nich vyvíja závislosť; • páchatelia deti vydierajú pomocou obrazov a natočených dokumentov – deti tak presvedčia o spoluvine; • deti sú nútené, aby zneužívali iné deti; • obete, ktoré dosiahli vek pre trestné stíhanie sa obávajú odhalenia činu, kde sa v kontextevlastného pornografického vykorisťovania stávajú „páchateľmi“; • skutočnosť, že staré materiály dosiaľ nezverejnené sú neustálou hrozbou pre obete, že raz budú zverejnené.

20. Špecifické symptómy detskej pornografie • v predstavách sa im stále vracali obrazy s násilným obsahom, ktorých sa nevedeli zbaviť; • našli si partnera, ale pri pokuse o dotyk mali tendenciu utiecť; • nevedeli, čo môžu robiť, aby zabránili šíreniu ich porno snímkov na internete; • trpeli rôznymi neurotickými poruchami; • chceli vedieť, čo bude nasledovať ďalej, ak pornografické aktivity nahlásia; • nevedeli, akým spôsobom a komu môžu rozprávať o pornografických aktivitách.

21. Špecifické následky detskej pornografie Milfait (2008) uvádza prehlásenie Curta Beckera, ministra spravodlivosti Sasa-Anhaltska: „Každé kliknutie zabíja detskú dušu a každý obraz s detskou pornografiou na internete ukazuje mučenie dieťaťa“. Detská pornografia má za následok zvlášť ťažké formy traumatizácie osobnosti. Skutočnosť, že obete boli počas sexualizovaného násilia fotografované a filmované zosilňuje pocit hanby, straty vlastnej hodnoty a totálnu bezmocnosť.

22. VYSTAVOVANIE SA PORNOGRAFII V ADOLESCENTNOM VEKU • V literatúre sa poukazuje na vážny a dôvodný predpoklad,že vystavovanie detí a adolescentov pornografickému materiálu môže mať negatívny účinok na vývin ich osobnosti, motiváciu k sexuálnej agresii, k sexuálnymaktivitám v nízkom veku a deformuje ich sexuálnepostoje. • Vystavovanie sa pornografii môže viesť k agresívnymvzorom správania a k nižšej spokojnostisosexuálnym životom.

23. TERAPIA Hlavný dôraz sa kladie: • na psychoterapiu a socioterapiu; • psychofarmakoterapia je účinná pri úvode liečby na potlačenie úzkosti; • nutnosť urobiť podrobné psychiatrické a psychologické vyšetrenie, zahájiť terapiu; • hlavná časť liečby spočíva v psychologických metódach, ktoré vedú k zmierneniu psychických následkov zneužívania; • nutná spolupráca všetkých odborníkov (sociálny pracovník, psychológ, psychiater, pedagóg...) a tiež spolupráca celej rodiny.

24. Zdroje síl pre zvládnutie sex. zneužívania • nutná je podpora, široká sociálna podpora zo strany rodiny a sveta, v ktorom sa dieťa pohybuje; • nutná je kontrola – ten, kto sa o dieťa stará, musí získať späť kontrolu nad tým, čo sa kedy deje s dieťaťom; • dostatočné finančné zdroje na prevedenie zmien; • schopnosti a vedomosti rozpúšťať interpersonálne problémy a dobrá vôľa spolupracovať zo strany všetkých, ktorí sú do problému vtiahnutí, • fyzické zdravie dieťaťa, jeho odolnosť; • neprítomnosť depresie.

25. BEZPEČNÉ UŽÍVANIE INTERNETU Prevencia sex. zneužitia a pornografie Pilář (2004) uvádza: • nikdy nezverejňuj neznámej osobe na internete svoje osobné údaje: adresu, meno, mail, tel.kontakt, školu....; • nezverejňuj na internete svoje fotografie a videá; • môžu ľahko slúžiť k fotomontáži a zneužitiu k detskej pornografii; • môžu prezradiť rodinné a sociálne zázemie, adresu bydliska či školy; • nikomu neprezraď svoje heslo; • heslo by malo mať čo najviac znakov; • nikdy si nedohováraj schôdzku s osobou, s ktorou si sa zoznámil/a cez internet;

26. BEZPEČNÉ UŽÍVANIE INTERNETU Prevencia sex. zneužitia a pornografie • nikdy nepríjmi dar, peniaze od cudzej osoby na internete; • nikdy nepokračuj v chatovaní, ak sa ti bude zdať, že sa preberajú témy, ktoré ťa privedú do rozpakov; povedz to rodičom; • nikdy neodpovedaj na neznáme maily; • nikdy neotváraj neznáme priložené súbory k mailom; • nikdy neotváraj neznáme odkazy na internetové stránky; • nikdy sa nehraj na niekoho iného;buď vždy sám sebou.

27. PREVENCIA AKO VÝCHOVNÝ POSTOJ • podporujte silu, sebadôveru, sebaúctu, dôveru vo vlastné schopnosti a svojhlavosť dieťaťa; • majte radosť z dotykov so svojimi deťmi, ale zároveň rešpektujte aj najmenší signál nevôle; • podporujte dieťa v tom, aby aj vo vzťahoch s inými ľuďmi odmietalo dotyky; • umožnite deťom, aby sa podieľali na rozhodovaní v rodine, najmä ak ide o veci, ktoré sa ich priamo dotýkajú;

28. Prevencia ako výchovný postoj • Poskytujte dieťaťu priestor, aby mohlo samo vnímať a hodnotiť situácie; • využívajte spoločný rozhovor o zážitkoch, pocitoch, starostiach a radostiach dieťaťa; • Hovorte priamo o sexualite, aj napriek tomu, že je to ťažké; • Podporujte chlapcov, aby mohli vyjadriť aj nemužné pocity ako strach, slabosť a dokázali o nich rozprávať.

29. Potreba blízkosti dospelej osoby Deti potrebujú dospelých, ktorí: • ich berú vážne; • sú ochotní prevziať zodpovednosť; • akceptujú ich celistvú osobnosť; • priznávajú im právo na pomoc, ale rovnako aj na vlastné rozhodovanie; • môžu poskytnúť bezpečie; • disponujú nutnými zdrojmi a štruktúrami.

30. Použitá literatúra: • BAUN, G. (1992). Proti sexuálnemu zneužívaniu dievčat a chlapcov. Polygrafia SAV • DIVÍNOVÁ, R. (2005). Cybersex. Praha: Triton • HORT, M., HRDLIČKA, M. KOCOURKOVÁ, E., MALÁ, E., a kol. (2000). Dětská a adolescentní psychiatrie. Praha: Portál • HOSCHL, C., LIBIGER, J., ŠVESTKA, J. (2004). Psychiatrie. Praha: Tigris • MILFAIT, R. (2008). Komerční sexualizované násilí na dětech. Praha: Portál • ONDREJKA, G., FARSKÝ, I., SPITKA, M. (2006). Psychopotologické aspekty expozície detí a adolescentov sexuálnym obsahom v masmédiách.In Psychiatrie pro praxi. [online]. (2), 76 - 79. [cit.2009-09-20]. Dostupné na: http://www.solen.cz/pdfs/psy/2006/02/06.pdf • PILAŘ, J. (2004). „Pravidla pro rodiče a děti k bezpečnějšímu užívání internetu. Praha. [online]. [cit.2009-09-20]. Dostupné na: http://aplikace.msmt.cz/HTM/PHPravidlaprorodiceadetia.htm