220 likes | 599 Views
MEZOPOTÁMSKE STAVITEĽSTVO. Zdroje a význam mezopotámskeho staviteľstva Materiál a konštrukcie Irigačné stavby Mestá a ich pozoruhodné staviteľské objekty.
E N D
MEZOPOTÁMSKE STAVITEĽSTVO Zdroje a význam mezopotámskeho staviteľstva Materiál a konštrukcie Irigačné stavby Mestá a ich pozoruhodné staviteľské objekty
Mezopotámske staviteľstvo patrí do obdobia staroveku. Starovek je také obdobie ľudských dejín, ktoré sa začína vznikom prvých civilizácii a štátov a končí vznikom stredoveku. Chronologicky zahŕňa obdobie od 4. tisícročia p.n.l. a končí rokom 476 n.l. • Zo staviteľského hľadiska obsahuje Mezopotámiu, Egypt, Indiu a Čínu, Grécke staviteľstvo a rímske staviteľstvo. • V porovnaní s pravekým staviteľstvom staroveké staviteľstvo predstavovalo vyšší stupeň, úroveň, ktorá sa vyznačovala mnohotvárnosťou foriem, objavením rozličných typov obydlí, spoločenských a kultových budov, novými stavebnými materiálmi a rozvojom stavebnej techniky. • Prvou krajinou, ktorou začína starovek je Mezopotámia. Vznikla v 4. tisícročí p.n.l a trvala do 6. - 7. storočia p.n.l. Na jej staviteľstve sa podielalo viacero kmeňov: Sumeri, Akkádi, Babylončania, Asýrčania a Iránci
Materiál a konštrukcie • Absencia kameňa a dreva. • Základný stavebný materiál: trstina a hlina surová tehla z hliny Rozmery: 20x30x10 cm 31x34x10 cm Konštrukcia zo zväzku rákosia Tehla s pravidelnou formou
Domec z tŕstia Tehlová konštrukcia Staroveké a súčasné rákosové stavby
Krajina Mezopotámie bola veľmi úrodná, s pravidelnými záplavami. Rieky bolo však potrebné regulovať a budovať sústavu umelého zavlažovania. K tomu potrebovali: zavodňovacie a odvodňovacie kanály, akvadukty, nádrže a pod. • Pri jarných záplavách sa voda z riek odvádzala do zdrží a pomocou stavidiel a zdvíhadiel do kanálov dlhých niekoľko 100 km, širokých 50 m a hlbokých do 10 m. Boli obložené pálenou tehlou a spájané asfaltom. Zavlažovací kanál Systém zavlažovacích kanálov a nádrží Cisterny
Mezopotámsky dom Mezopotámske mesto Mestské hradby
Pochádza asi z roku 2000 p.n.l. Mal základnú plochu 20 metrov a rozmery pôdorysu 65x43 metrov. • Bol vymurovaný z nepálených tehál, ale ochranný plášť z vypaľovaných tehál, murovaných na asfalt. • Stavba mala tri stupne a na vrchole svätiňa. • Ma najvyššiu terasu viedlo 130 schodov. Zikkurat v Ure
Postavili v rokoch 772 – 705 p.n.l. na 14 metrov vysokej umelej terase o rozlohe 73000 m2 • Je to rozsiahli komplex budov slúžiacich na rôzne účely: sály, vnútorné nádvoria, stupňovité veže, schodištia, pekárne, vínne pivnice. • Vstupovalo sa doň cez trojitú monumentálnu bránu, lemovanú pármi kolosálnych okrídlených býkov v ľudskými hlavami, ktoré umelci vytesali z jemného sadrovca. Sargonov palác
Stavba bola klenutá a mala jednoduchý tvar z dvomi predstupujúcimi vežami. Na výšku merala 30 metrov a šírku 8 metrov. Steny boli obložené smaltovanými tehlami. Na modrom poklade boli radené ploché reléfy symbolizujúce bohov – kráčajúci levy, býci, rozprávkové zvieratá. Brána stočí zreštaurovaná v Pergamsokom múzeu v Berlíne Ištarina brána
Semiramidine visuté záhrady • Pochádzajú asi z roku 600 p.n.l. Rozprestierali sa na ploche 40x30 metrov a boli vysoké 25 metrov. • Pozostávali zo štyroch podlaží, ktoré tvorili terasy. Tieto boli pokryté kamennými platňami, vrstvou trstiny a boli zaasfaltované. Na povrch asfaltu položili dve vrstvy tehál spevnených sadrovou maltou, na ktorej bola ešte olovená platňa. Olovo bolo pokryté hrubou vrstvou úrodnej pôdy vysadenej rozličnými rastlinami. • Po celej ploche prechádzala rozvetvená sieť špeciálnych kanálov, ktorými tiekla voda z hornej terasy na dolnú. V základe stavby boli stĺpy, ktoré držali stropy a sály.
Babylonská veža • Mala štvorcový základ s dĺžkou strán 91,5 metra a výškou 90 metrov. Pozostávalo zo siedmich poschodí. Jej vnútorná časť bola vymurovaná zo surovej tehly a vonkajšia z pálenej tehly, spevnene bitumovou maltou. • Zachovalo aj meno jej staviteľa – ním bol Aradachchešu.
Chrám v Eride • Pochádza z 5. – 4. tisícročia p.n.l. • Mal trojlodový pôdorys, pozdĺžnu strednú miestnosť, ktorú obklopovali menšie priestory. V hlavnej miestnosti boli pódium a obetný oltár.
Mesto Babylon • Bolo to najväčšie mesto v Mezopotámií. Stavalo sa podľa jednotného plánu a malo veľmi vysokú úroveň vybavenosti. • Z urbanistického hľadiska malo pravidelný pravouholník s plochou 10 km2´a bolo obohnané hrubými múrmi s ôsmimi bránami, nazvanými menami hlavných bohov. Najkrajšou a najveľkolepejšou bránou bola Ištarina brána – bohyne plodnej zeme a vojny. • Vonkajší obvod opevnenia meral 18 km. • Mesto bolo rozdelené riekou Eufrat na dve časti. • Malo priame ulice, procesínu cestu, administratívne, kultové a palácové budovy.