Martina Sčensná 3. roč., Geo-Ma externá forma

1. Martina Sčensná3. roč., Geo-Maexterná forma Jakubany: Poloha, podnebie, rastlinstvo, živočíšstvo.

2. Poloha • Jakubany patria do okresu Stará Ľubovňa. Je to severná oblasť Spiša. Jej nadmorská výška dosahuje v strede obce 610 m nadm. výšky. Chotár má nadmorskú výšku v tej Časti, ktorá sa obrába 580-1016 m. V minulosti patrili Jakubany do Spišskej župy so sídlom v Levoči. Cez Starú Ľubovňu vedie cesta z východu od Prešova na západ smerom do Popradu. Zo Starej Ľubovne sa môže cestovať na sever do Poľska cez hraničný priechod Mnišek nad Popradom. Smerom na juh cez Novú Ľubovňu vedie cesta do Jakubian, vzdialených od Starej Ľubovne 9 km. Obec leží na severnom svahu Levočského pohoria, v širokej doline rieky Jakubianky, ktorá pramení pod Ihlou. Neďaleko odtiaľ je najvyšší vrch v Levočskom pohorí Čierna hora (nadm. výška 1291 m). Rieka Jakubianka tečie smerom na sever okolo Jakubian po východnej strane, ďalej do Starej Ľubovne, kde sa vlieva do rieky Poprad a táto sa vlieva do Visly, ktorá tečie cez Poľsko do Baltického mora. Z juhovýchodu medzi Jakubanmi a Šambronom je druhý najvyšší vrch Siminy (nadm. výška 1290 m). V poli aj na horách sa nachádzajú sírne pramene (ako sa ľudovo hovorí vajcovky). Chotár má hnedé lesné, illimerizovanéa glejové pôdy. • Poloha obce k vode i chotáru je veľmi výhodná. Leží na nízkej štrkovej terase s prikrývkou splavených hlín, je dobre chránená pred povodňami rieky Jakubianky, ktorá tečie popri dedine v jej blízkosti. Nízka štrková terasa zabezpečuje prístup k zdravej pitnej vode vykopaním studne. Je treba povedať, že v súčasnosti je čoraz viac závadnej vody, lebo chemikálie z pôdy sa dostávajú do zeme a presakujú do jej spodnej časti, čím dochádza k znečisteniu vody. Preto už aj na dedine ľudia zavádzajú vodovod.

3. Poloha Jakubian je severovýchodná. Obec je rozložená okolo hlavnej cesty v dĺžke asi 3 km. Jej nadmorská výška je 610 m. Je obkolesená týmito obcami: na severe je Nová Ľubovňa, severovýchode Chmelnica a Plavnica, východe Šambron a na západe Kolačkov. • Cez Jakubany sa môže ísť do Levoče, kde toho časuje urobená pomerne slušná (asfaltová) cesta, ktorá je však menej udržiavaná ako ostatné cesty. Podnebie Už z polohy Jakubian možno vybadať, že podnebie tu je pomerne chladné. Najchladnejší mesiac je január a najteplejší je júl. Jakubany sú proti severu viac exponované a predpokladáme, že severné vetry sú tu častejšie, preto sú mesačné priemery o niečo nižšie. To platí pre dolnú časť chotára, kde ležia Jakubany, ale neplatí to o horách, nakoľko kopce sú pomerne vysoké, snežiť začína tu o niečo skôr, ako v dolinách. Zima zase je dlhšia na horách a sneh sa tu drží niekde až do mája.

4. Rastlinstvo • Vegetačné je táto oblasť pomerne jednotvárna. Leží v stredokarpatskej lesnej oblasti s prevládajúcimi smrečinami. Smrek tu tvorí na pohorí miestami súvislé čisté zárasty. Medzi nimi sa hojne nachádza jedľa. Jedľa v tomto kraji kryje 15-20 % plochy lesov, smrek 75-80 %. Z ostatných ihličnatých stromov stretneme sa s červeným smrekom, pravda len sporadicky. Darí sa mu najmä na stranách vystavených vetrom. • Prirodzené listnaté stromy sú zriedkavé ako prímešok ihličnatých. Prenikajú sem z východokarpatskej oblasti. Z nich je zastúpený na prvom mieste buk, prenikajúci sem v malých enklávach z údolia hornej Torysy, kde sa hojnejšie vyskytuje. Jeho rozšírenie viaže sa podobne ako v Cerhovskom pohorí na vyššie partie. V dolinách sa s ním málo stretávame. Najbohatší je v okolí Jankovca (1170 m), na severozápadných svahoch Sipkovej a na Kečere. S bukom zasahuje sem aj javor. Dub, ktorý vystupuje zo spišskej kotliny na južné stráne Levočského pohoria, už nevedel preniknúť do týchto výšok. Jelša sa nachádza v dolinách. V blízkosti nej rastie vŕba. Z ostatných druhov je treba spomenúť brezu, ďalej brest a jarabinu. Na pasienkoch rastie lieska. Listnaté stromy sa v minulosti nesadili, ale rástli voľne. Dnes sa už buk sadí ako prevencia proti kôrovcom. • Na pasienkoch sa veľmi často stretávame s lieskovými krami a s borievkou . V podraste ihličnatých stromov a na horských pasienkoch prevládajú čučoriedky. Spomenúť je treba ešte vres , ktorý rastie vo vyšších polohách.

5. Živočíšstvo • Z väčších živočíchov žijú na poli zajac, v lesoch jeleň, srnec, diviak, líška, kuna a veverička. V posledných rokoch sa dosť v hojnom počte vyskytuje vlk, ktorý narobí veľa starostí jeleňom a srnám, hlavne v zimnom čase. Medveď sa tu vyskytuje len v malom počte alebo ojedinele, ale aj tak je postrachom pre ľudí. Prišiel sem z Vysokých Tatier, kde tiež nie je obľúbený, pretože naháňa alebo aspoň vyplaší hubárov a turistov. Veľmi zriedkavo sa vyskytuje rys.Z vtákov sa tu vyskytuje prepelica, v Siminách ešte žije hlucháň a zjari aj sluky. • Potok Jakubianka bol v minulosti bohatý na pstruhy, ale dnes je už len zriedkavosťou vidieť ho a stáva sa pomaly chránenou rybou v týchto vodách. Na rúbaniskách ešte dosť v hojnom počte žije zmija, ale aj ostatné plazy ako je užovka, slepúch a salamandra škvrnitá. V bahenných vodách žijú mloky a žaby. V Borsučinách žije borsuk jazvec. Z lietajúceho vtáctva tu žije vrana popolavá, kavka, vrabec, sýkorka, škorce, slávik, v lete lastovička, prilietavajú k nám aj bociany, divé husi, ktoré sa u nás nezdržiavajú, ale iba na oddych sa pri prelietavaní zastavia.V horách žije žlna, jastraby rôznych druhov (myšiak hôrny, krahulec) a sova.V zemi žijú myši, krtkovia, hraboše, červy a menej slimáky.