Pripravované zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ od roku 2014 Gejza Blaas

1. Pripravované zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ od roku 2014Gejza Blaas Fričovce, 13. 3. 2013

2. Vývoj SPP od vzniku • Od svojho vzniku (1958) sa SPP postupne menila (1992 Mc Sharryho reforma, 1999 Agenda 2000, 2003, 2008.....) • Trend: Od podpory poľnohospodárstva pomocou vysokých cien k podpore priamymi platbami, od viazanej podpory k podpore odviazanej, zohľadňujúcej environmentálne požiadavky • Príčiny zmien: vysoké, rozpočtové výdavky, prebytky potravín, tlak GATT- WTO na liberalizáciu svetového obchodu (Uruguajské kolo Marakéš 1994, Doha 2001.... • Napriek reformám a zmenám v nástrojoch podpora je stále významnou zložkou príjmov poľnohospodárstva

5. Reforma SPP má prispieť k riešeniu (Oznámenie Komisie „SPP do roku 2020“ z 18. novembra 2010) Problémov: ●Ekonomických: potravinová bezpečnosť, cenová nestabilita, ekonomická kríza Environmentálnych: emisie skleníkových plynov, degradácia pôdy, kvalita vody/ovzdušia, biodiverzita a stanovištia (habitaty) Územného rozvoja: životaschopnosť vidieka, rozmanitosť európskeho poľnohospodárstva Cieľov: ●Konkurencieschopná výroba potravín ●Udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a riešenie dosahov klimatickej zmeny ●Vyvážený územný rozvoj

6. Reforma SPP má dosiahnuť(Návrhy nových predpisov SPP, publikovaných Komisiou 20. 10. 2011) • Ciele: • Posilnenie konkurencieschopnosti: podpora inovácií, prenosu poznatkov do praxe, zavedenie nástrojov na riadenie rizika, posilnenie spolupráce v potravinovej vertikále • Zvýšenie udržateľnosti: zelené platby, posilnenie krížového súladu, efektívnejšie využívanie zdrojov, výskum a inovácie • Vyššia efektívnosť nástrojov SPP: vyššia cielenosť (targeting), redistribúcia platieb, spoločný strategický rámec, zjednodušenie implementácie SPP (menej administratívy)

7. Rozpočet 2014-2020v mld. EUR, ceny r. 2011 (návrh Komisie)

8. Schválený viacročný finančný rámec na poľnohospodárstvo

9. Národný strop priamych platieb pre Slovensko

10. Pre porovnanie Rozpočet SPP EÚ na rok 2012: • PP: 40,7 mld. (záväzky aj platby) • RV: 14,6 mld (Záväzky), 12,7 mld(platby), spolu SPP: 58,8 mld (záväzky), 56,7 mld (platby). • Slovensko 2010 platby: PP 243 835 000 EUR • TOV 31 743 000 EUR • RV 266 600 000 • SPOLU 544 178 000 EUR

11. Nová konštrukcia priamych platiebNávrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúceho pravidlá pre priame platby poľnohospodárom podľa podporných schém v rámci spoločnej poľnohospodírskej politiky. (SEC (2011) 1153 final) (SEC(2011154 final), ktoré nahradí terajšie Nariadenie č. 73/2009. Povinné schémy Nepovinné schémy • Viazané platby • Platby v oblastiach s prírod- • nými obmedzeniami • -Základná platba • Zelená platba • Schéma mladí farmári Všetky platby viazané na dodržiavanie krížového súladu Všetci farmári budú môcť využívať poradenskú službu • Druhá možnosť • Zjednodušené platby pre malé farmy

12. Základná platba • Celoštátne alebo regionálne stanovená sadzba na hektár oprávnenej plochy, vypočítaná vydelením sumy národnej obálky po odpočítaní súm na iné platby, počtom nárokovaných hektárov • Na platbu v roku 2014 oprávnení sú žiadatelia, ktorí v roku 2011 požiadali o SAPS alebo inú doplnkovú platbu, na výmeru pôdy, ktorú vykážu pri podaní žiadosti do 15. mája 2014 • Oprávnenosť závisí od splnenia podmienok definície poľnohospodárskej činnosti a definície aktívneho farmára • Všetky platby, okrem zelenej, podliehajú degresivite a stropovaniu

13. Definícia aktívneho farmára a poľnohospodárskej činnosti • Navrhovaná nová legislatíva zavádza v článku 9 nový pojem aktívneho farmára ako podmienky pre nárokovateľnosť priamych platieb. „Nemajú nárok na PP tie fyzické a právnicke osoby, • a) ktorých ročná suma PP nedosiahne 5% tržieb z nepoľnohospodárskej činnosti, dosiahnutých v prechádzajúcom fiškálnom roku „ • b)„ktorých poľnohospodárske plochy sú prevažne plochy prirodzene ponechané v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie a uvedené osoby na uvedených plochách nevykonávajú minimálnu činnosť, ktorú členský štát stanovil v súlade s článkom 4, ods. 1 písmeno c). (Netýka sa to farmárov, ktorí v uplynulom roku dostali menej ako 5 000 EUR priamych platieb

14. Definícia aktívneho farmára a poľnohospodárskej činnosti • Uvedený článok v písmene c) uvádza: • „poľnohospodárska činnosť“ znamená: • - chov alebo pestovanie poľnohospodárskych plodín vrátane zberu, dojenia, odchovu zvierat a držania zvierat pre poľnohospodárske účely, • -udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, ktorý umožňuje pasenie alebo obrábanie bez osobitnej prípravy presahujúcej tradičné poľnohospodárske metódy a mechanizáčné vybavenie, alebo • - vykonávanie minimálnej činnosti, ktorú stanoví členský štát, pre poľnohospodárske plochy udržiavané v stave vhodnom na pasenie alebo pestovanie.

15. Platba za poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie (zelená platba) • 30% národnej obálky, sadzba sa vypočíta každý rok podľa oprávnenej výmery na celoštátnej úrovni. Kritériá: • Pestovať min. 3 plodiny na ornej pôde, pričom žiadna nemôže mať menej ako 5% a viac ako 70% (platí pre farmu viac ako 3 ha) • Zachovať referenčnú plochu TTP (2014) • Na 7% oprávnenej výmery bez TTP mať plochy ekologického zreteľa (úhor, terasy, krajinné prvky, tlmiace pásy, zalesnené plochy) • Ekologické farmy na plochách obhospodarovaných v súlade s čl. 29(1) Nar. 834/2007 majú automaticky nárok, ako aj farmy na územiach Natura 2000 (Smernice 92/43/EEC a 2009/147/EC , pokiaľ uplatňujú kompatibilné opatrenia

16. Rozhodnutie Európskej Rady z februára 2013 o „ozelenení“ platieb • Podľa záverov Rady zo 7.-8. februára 2013, 30% národného balíka priamych platieb bude naďalej viazaných na uplatňovanie environmentálnych opatrení, avšak tieto si určia ČŠ podľa miestnych podmienok a nebudú vyžadovať vyňatie pôdy z produkcia, aby sa predišlo nežiadúcemu poklesu príjmov farmárov

17. Mladí farmári • Do 2 % národnej obálky • Začínajúci farmári • vek< 40 rokov • Na obdobie 5 rokov

18. Zjednodušené platby pre malé farmy • Žiadosťdo 15. októbra 2014 • Poberatelia sú oslobodení od podmienok kap. 2 hlavy III. (environment) • 500 – 1000 EUR • Sadzba platby sa stanoví ako 15% národnej priemernej platby na beneficienta, alebo priemerná ha sadzba x ha (max 3). • Max. 10 % národnej obálky

19. Dobrovoľné viazané platby • Podľa rozhodnutia ČŠ – široký sortiment výrobkových odvetví okrem hydiny a ošípaných • Podlieha notifikácii a schváleniu EK • 5 alebo 10% obálky

20. Platby v oblastiach s prírodnými obmedzeniami výroby • Do 5 % obálky • Vo všetkých, alebo niektorých oblastiach vyhlásených ako oblasti s prírodnými obmedzeniami (predtým LFA)

21. Národná obálka SR

22. Degresivita a stropovanie • Podľa článku 11 citovaného návrhu nariadenia postupné znižovanie a obmedzovanie platieb by sa v danom kalendárnom roku malo realizovať takto: • - o 20 % pri tranži priamej platby platbe vyššej ako 150 000 a do 200 000 EUR • - o 40 % pri tranži vyššej ako 200 000 až do 250 000 EUR • - o 70 % pri tranži vyššej ako 250 000 až do 300 000 EUR • - o 100 % pri tranži vyššej ako 300 000 EUR • Suma podliehajúca kráteniu sa vypočíta odpočítaním miezd, ktoré poľnohospodár v prechádzajúcom roku skutočne vyplatil a nahlásil, vrátane daní a sociálnych príspevkov súvisiacich so zamestnaním od celkovej sumy, ktorá sa mala pôvodne vyplatiť poľnohospodárovi, bez zohľadnenia platieb, ktoré sa majú poskytnúť podľa kapitoly 2 hlavy III tohto nariadenia. • Teda pre prípadné krátenie sa zohľadňujú len platby mimo platby za poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie.

23. Degresivita a stropovanie • Podľa rozhodnutia Európskej rady z februára 2013 bude uplatnenie stropovania dobrovoľné (závislé na rozhodnutí ČŠ)

24. Vplyvy degresivity a stropovania na priame platby v SRPrameň: Božik, Uhrinčaťová: Interakcia zdrojov a dosahovaných úžitkov odvetvia poľnohospodárstva v regiónoch Slovenska. VÚEPP 2012, ISBN 978-80-8058-576-1, s. 118-125

25. Návrh EK na postupné vyrovnávanie rozdielnosti priamych platieb medzi ČŠ • Uznáva oprávnenosť požiadavky opustiť historický princíp stanovenia PP a prerozdeliť podporu • Spomedzi rozličných variantov riešenia vybral postupné zvyšovanie PP u ČŠ, ktoré dosahujú menej ako 90% priemeru EU27 • Do roku 2020 sa má v UK, Švédsku, Fínsku, Portugalsku, Španielsku, Rumunsku, Bulharsku, Česku, SK, Litve, Lotyšsku a Estónsku zvýšiť o 1/3 rozdielu medzi priemerom a ich aktuálnou platbou • Do 2020 má byť všade minimálne 196 EUR na hektár

27. Flexibilita medzi piliermi • Bude možné presunúť 15% balíka priamych platieb do II. Piliera, a naopak. • V ČŠ, kde PP dosiahnu menej ako 90 % priemeru EU, môžu rozhodnúť o presunutí ďalších 10% zdrojov určených pre rozvoj vidieka v prospech priamych platieb.

28. Vplyvy novej SPP na slovenské poľnohospodárstvoPrameň: Božik, Uhrinčaťová: Interakcia zdrojov a dosahovaných úžitlov odvetvia poľnohospodárstva v regiónoch Slovenska. VÚEPP 2012, ISBN 978-80-8058-576-1 • Boli vykonané dosahové štúdie o vplyvoch reformy na poľnohospodárstvo členských štátov. Simulácie, ktoré sa vykonali vo VÚEPP na konkrétnych číslach Slovenska poukázali na možný: • Pokles produkcie najmä na ornej pôde • Rast cien produkcie o 3-4 % • Zvýšenie nákladov cca o 8% • Zvýšenie príjmu pre oblasť pahorkatín a vrchovín oproti nížinám

29. Zjednodušenie SPP a zníženie administratívnej náročnosti • Je to jeden z cieľov reformy • Schéma pre malých farmárov (cca 30% beneficientov) • Ozelenenie, opatrenia s environmentálnym vplyvom, ktoré sú kontrolovateľné bez veľkých nákladov • Obmedzenie rozsahu kontrol. Namiesto 18 zákonných požiadaviek hospodárenia (SMR) len 13, namiesto 15 požiadaviek dobrých environmentálnych a poľnohospodárskych podmienok (GAEC) len 8

30. II. Pilier Program rozvoja vidieka Stratégia EÚ 2020 Spoločný strategický rámec so zapojením EFRV, EFRR, Kohézneho fondu Partnerské kontrakty, obsahujúce národné zámery použitia zdrojov na ciele EU 2020 Programy RV

31. Priority rozvoja vidieka • Priority: prenos poznatkov, inovácie, konkurencieschopnosť a životaschopnosť fariem, spolupráca v potravinovej vertikále a riešenie rizika, udržanie ekosystémov závislých od poľnohospodárstva a lesníctva, efektívne využitie prírodných zdrojov, nízkouhlíkové hospodárenie, klimatická zmena, sociálna inklúzia, chudoba, rozvoj vidieckych oblastí • NOVÉ URČENIE ZDROJOV PRE ČŠ PODĽA OBJEKTÍVNYCH KRITÉRIÍ A DOTERAJŠÍCH PLATIEB Z EAFRD

32. Stručný prehľad opatrenípodľa návrhu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady na podporu vidieckeho rozvoja z Európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka COM(2011) 626 Final 2 • Čl. 15: Prenos poznatkov a informácií • Čl. 16: Poradenské služby • Čl. 17: Podpora účasti v schémach kvality • Čl. 18: Podpora investícií • Čl. 19: Podpora obnovy poľnohospodárskeho produkčného potenciálu • Čl. 20: Rozvoj fariem a podnikania (diverzifikácia, mladí farmári) • Čl. 21: Rozvoj základných služieb, infraštruktúry na vidieku, obnova dediny • Čl. 28: Podpora skupín výrobcov • Čl. 29: Agro-environmentálna podpora a dopady klimatickej zmeny • Čl. 30: Ekologické poľnohospodárstvo • Čl. 31: Podpora Natura 2000 a území, spadajúcich pod manažment povodí podľa Rámcovej smernice č. 2000/60/EC o ochrane vody

33. Opatrenia (pokračovanie) • Čl. 32: Podpora oblastí s prírodnými a inými znevýhodneniami • Čl. 33: Vymedzenie oblastí (LAU, 66 %) • Čl. 34: Pohoda zvierat • Čl. 36: Kooperácia výrobcov (spoločné projekty, partnerstvá, networking, lokálne potravinové vertikály a pod. • Čl. 37: Riadenie rizika (príspevky na platby poistného, príspevky spoločným fondom) • Čl. 38: Poistenie rastlín, úrody a zvierat • Čl. 39: Podpora poistným fondom (mutual funds) • Čl. 40: Príjmový stabilizačný nástroj (náhrada 70% poklesu príjmu o viac ako 30% oproti trojročnému priemeru vypočítanému z piatich rokov s vylúčením extrémnych hodnôt)

34. Opatrenia (pokračovanie) • PRV dáva priestor členskému štátu, aby sa rozhodol o prijatí opatrení, ktoré sú najviac potrebné a účinné v jeho podmienkach.

35. Ďakujem Vám za pozornosť