Deviácia a sociálna kontrola

1. Deviácia a sociálna kontrola

2. Deviácia • Predstavuje také správanie sa jedincov alebo skupín, keď zámerné porušujú kultúrne normy spoločnosti. • Správanie, ktoré vyvoláva zo strany ostatných reakciu odmietania, nesúhlasu a požiadavku nápravy. • Je opakom tzv. konformného správania sa. • Keďže normy riadia skoro všetky ľudské aktivity, to čo označujeme za deviantné správanie sa odvodzuje od konkrétnych situácie. • Jednou z kategórií deviácie je kriminalita: predstavuje porušovanie spoločnosťou formálne ustanovených zákonov.

3. Deviácia • Podľa miery narušenia kultúrnych noriem rozlišujeme deviáciu na: • Provokatívne správanie • Disociálne alebo asociálne správanie • Delikvencia alebo delikventné správanie • Kriminálne správanie

4. Sociálna kontrola • Spoločnosťou ustanovené a zabehnuté spôsoby regulácie ľudského myslenia a správania. • Má preventívnu funkciu, ktorou ozrejmuje členom spoločnosti to, čo je vhodné a akceptovateľné, a naopak to, čo je nevhodné a spoločnosťou neakceptovateľné správanie. • Vyjadruje mieru citlivosti zo strany spoločnosti voči neštandardnému alebo inak netypickému správaniu.

5. Základné otázky • Ako spoločnosť definuje deviáciu? (čo chápeme, v tej ktorej spoločnosti ako deviantné správanie) • Kto je označený za devianta? (Koho označujeme za devianta) • Aký typ ľudí sa správa deviantne? (existujú špecifické znaky, ktorými sa ľudia označení za deviantov vyznačujú, alebo situácia je príležitosťou, ktorá tvorí deviantov)

6. Biologický kontext • Cesare Lombroso: taliansky fyziológ, ktorý v roku 1876 na základe výskumov vo väzniciach prišiel z teóriou „prirodzeného kriminálnika“. • Fyzické dispozície a črty predurčujú jedinca ku kriminálnemu chovaniu. • Základne znaky kriminálnikov: nízke čelo, výrazne sánky a lícne kosti, plešina, neobyčajne dlhé ruky.

7. Biologický kontext • WilliamSheldon: v polovici 20. storočia prišiel s odlišným prístupom, podľa ktorého všeobecná štruktúra tela môže predurčiť jedincov ku kriminálnemu a deviantnému správanie. • Kriminálne chovanie sa najčastejšie vyskytovalo u mladých mužov so svalnatou a atletickou postavou. • SheldonGlueck a EleanorGlueck: Medzi rodičmi a synmi so svalnatou postavou existuje väčšia vzdialenosť vo vzťahoch a preto sa u nich objavuje väčšia agresivita a menšia citlivosť voči ostatným.

8. Osobnostné faktory • Psychológia: Ide o abnormalitu v osobnosti človeka. • Niektoré psychologické črty osobnosti sú zdedené, ale tiež vytvárané sociálnou skúsenosťou. • Deviácia je potom dôsledkom neúspešnej socializácie.

9. Sociologické skúmanie deviácie • Kategórie „deviácie“ alebo „konformity“ sú konštruované v každej spoločnosti. • To, čo sa považuje za deviáciu sa odlišuje na základe prevládajúcich kultúrnych noriem. • Ľudia sa stávajú deviantnými, keď ich ostatní za deviantných označujú. • Platnosť noriem a spôsoby, akým ich ľudia porušujú, alebo sú motivovaní ich porušovať odkazuje k spoločenským nerovnostiam.

10. Štruktúrno – funkcionálny pohľad • Deviantne správanie je nevyhnutnou súčasťou sociálnej organizácie. • Hoci deviácia je pre fungovanie spoločnosti neprospešná, plní konkrétne funkcie, ktoré môžeme chápať ako pozitívne. • Deviácia plní nevyhnutnú úlohu pre podporu prirodzenej morálky v spoločnosti. • Reakciou na deviáciu sa vymedzujú hranice medzi tým, čo sa chápe ako „dobré“ a „zlé“. • Reakciou na deviáciu sa spoločnosť integruje. • Keďže deviácia je alternatívnym sociálnym konaním, narušuje status quo a podporuje sociálnu zmenu.

11. Štruktúrno – funkcionálny pohľad • Robert K. Merton: Teória napätia • Deviantne správanie je podmienené prostriedkami (means), ktoré spoločnosť poskytuje a definovanými kultúrnymi cieľmi (goals), ktoré majú ľudia nasledovať. • Keďže sa zdôrazňuje hodnota bohatstva a usilovnosť ako konvenčný prostriedok dosiahnutia tohto cieľa, niektorým jedincom nie je sú tieto prostriedky v spoločnosti poskytnuté, alebo sú znevýhodnení a preto nasledujú oficiálne ciele inovatívnym správaním.

12. Štruktúrno – funkcionálny pohľad

13. Symbolický interakcionizmus • Teória „označkovania“ (labelingu) • Deviácia alebo konformita nie je dôsledkom toho, ako ľudia konajú a správajú sa, ale predovšetkým toho, ako iní posudzujú a reagujú na ich konanie. • Zdôrazňuje sa relativita deviácie, teda že jedno a to isté konanie sa môže v rôznych situáciách, raz javiť ako konformné, zatiaľ čo v iných situáciách ako non – konformné alebo deviantné.

14. Symbolický interakcionizmus • EdwinLemert: rozlišoval medzi primárnou a sekundárnou deviáciou. • Na základe pozorovaní zistil, že porušovanie noriem (napr. záškoláctvo, nedovolené pitie alkoholu) spôsobuje len slabú reakciu zo strany ostatných a tým tiež dôsledok pre porušujúceho. Ide o tzv. primárnu deviáciu. • Naopak ak niekoho popisujeme ako devianta a správame sa voči nemu ako deviantovi (vylúčime ho zo skupiny, vyhýbame sa kontaktu s ním), môže sa prispôsobiť naším posúdeniam a bude sa snažiť vyhľadávať také sociálne skupiny, ktoré jeho konanie a správanie budú schvaľovať. Ide o tzv. sekundárnu deviáciu, ktorou jedinec opakovane porušuje normy a nadobúda deviantnú identitu.

15. Symbolický interakcionizmus • ErvingGoffman: do svojich pozorovaní zavádza pojmy „stigma“ a „deviantna kariéra“. • Stigma predstavuje negatívne označenie a znak, ktorý vo výraznej miere mení sebachápanie jedinca a jeho sociálnu identitu. • Stigma je znakom, ktorý v očiach ostatných diskredituje jedinca a odkazuje ho k sociálnej izolácií.

16. Prístup teórií sociálneho konfliktu • Deviáciu spája so sociálnou nerovnosťou v spoločnosti. • To, čo sa chápe deviantným správaním a kto je deviantom závisí predovšetkým na kategóriách, ktoré určili ľudia, ktorí sú držiteľmi moci v spoločnosti. • Deviácia a konformizmus sú definované kultúrnymi hodnotami, ktorých tvorcovia majú moc a prístup k prostriedkom ako takého hodnoty spropagovať a vnútiť ich bezmocným.

17. Prístup teórií sociálneho konfliktu • Normy a zákony ktorejkoľvek spoločnosti, všeobecne reflektujú záujmy bohatých a mocných. (Karl Marx, Richard Quinney) Spravodlivosť v kapitalistickej spoločnosti je spravodlivosťou kapitalistickej triedy, pre kapitalistickú triedu a voči robotníckej triede. • Mocní napriek tomu, že sa správajú deviantne, vlastnia prostriedky, ktorými môžu toto označenie zo seba zmazať. Viaceré škandály korupcie, zneužívania právomoci, politické vraždy a pod. zostali bez poznania vinníka alebo právoplatných odsúdení. • Všeobecne rozšírená viera o tom, že normy a zákony sú prirodzené a dobré, maskuje ich politický charakter. Zákony a normy partia tým, ktorí vládnu.

18. Resume prístupov