1 / 23

2. časť jazykový znak

2. časť jazykový znak. Jazykový znak. Zastupuje nielen konkrétne veci priamym poukazovaním na ne, ale zastupuje aj neprítomné veci Deje sa tak vďaka spojeniu zvukového reťazca s myšlienkovým obsahom. Ogdenov-Richardsonov semiotický trojuholník. designát obsahová stránka znaku.

elisha
Download Presentation

2. časť jazykový znak

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. 2. časť jazykový znak

  2. Jazykový znak • Zastupuje nielen konkrétne veci priamym poukazovaním na ne, ale zastupuje aj neprítomné veci • Deje sa tak vďaka spojeniu • zvukového reťazca • s myšlienkovým obsahom

  3. Ogdenov-Richardsonov semiotický trojuholník designát obsahová stránka znaku designátor vonkajšia, formálna stránka znaku zvukový reťazec denotát

  4. Čo podľa vás určite nepatrí do znaku? • A) denotát • B) designátor • C) designát

  5. Unilaterálna teória do znaku patrí len designátor Bilaterálna teória do znaku patrí aj designátor, aj designát Model semiotického trojuholníka

  6. F. de Saussure • prerušovaná čiara znázorňuje, že vzťah medzi denotátom a designátorom je arbitrárny • z povahy vecí nevyplýva, prečo sa volajú tak, ako sa volajú

  7. Neexistuje žiadny príčinný vzťah medzi označovaným (pojem strom) a označujúcim (sledom hlásoks-t-r-o-m)

  8. Dôkaz arbitrárnosti • Existencia rôznych jazykov, v ktorých má označovanéstrom iné označujúce: • arbre • tree  • Baum • árbol

  9. Výhody arbitrárnosti (I) • Ekonomickosť jazykového systému • ten istý designátor môže označovať aj viacero vecí

  10. Koruna • horná časť stromu • horná ozdoba kráľa • minca(pôvodne s obrazom kráľa – s jeho ozdobou)

  11. Koruna • horná časť stromu • horná ozdoba kráľa metafora • minca(pôvodne s obrazom kráľa – s jeho ozdobou)metonymia

  12. Homonymia puk nerozvinutý lístok alebo kvietok rastliny tvrdý plochý kotúč použ. pri ľadovom hokeji Arbitrárnosť umožňuje vznik homonymie a polysémie.

  13. Homonymia puk nerozvinutý lístok alebo kvietok rastliny tvrdý plochý kotúč použ. pri ľadovom hokeji Polysémia list 1. plochý orgán rastliny 2. papier 3. tenká plochá časť nástroja, stroja ap.: list píly Arbitrárnosť umožňuje vznik homonymie a polysémie.

  14. Slovami rys sa pomenúva: • horská mačkovitá šelma • narysovaný výkres • črta (rysy tváre) • Ide o vzťah: • A) homonymie • B) polysémie

  15. klinec, klinček

  16. Výhody arbitrárnosti (II) • Designátor sa môže v priebehu historického vývinu jazyka meniť, ale designát zostáva ten istý • Udržiava sa kontinuita znakovej sústavy

  17. Námietky voči arbitrárnosti (I) • Existujú aj slová, v ktorých vzťah medzi označovaným a označujúcim nie je ľubovoľný, ale motivovaný • Onomatopoje (zvukomalebné slová) • ku-ku, hav-hav, kikirikí, plesk • kukučka, prskať, šušľať, chrchľať, vŕkať • cock-a-doodle-doo  • cocorico  • quiquiquí 

  18. Slová motivované onomatopojami • Imitatívne slovesá • vŕkať, fŕkať, sŕkať, hrkať... • šušľať, sipieť, chrchľať • V začiatočnom štádiu fylogenézy jazyka bolo, pravdepodobne, onomatopojí viac • Onomatopoje – súčasť ontogenézy reči

  19. Námietky voči arbitrárnosti (II) • Slovotvorne motivované slová • voda – vodovod (voda + viesť) • lomidrevo • drevorubač • náhrdelník • železný • zajtrajší

  20. Súhrn všetkých činiteľov, vďaka ktorým štruktúra slova nie je náhodná, je motivovanosť • motivovanosť ako jednotiaci princíp slovnej zásoby • Juraj Furdík • „Nie arbitrárnosť, ale motivovanosť jazykového znaku je absolútna. Arbitrárnosť platí len pre izolovanú jazykovú jednotku, aj to len z pohľadu od formy k obsahu“ (Furdík, 2008)

  21. Typy motivovanosti • Martin Ološtiak – ASPEKTY TEÓRIE LEXIKÁLNEJ MOTIVÁCIE (2011) • olostiak.webz.cz/Publikovane/2011-aspekty-TLM.pdf • základné • zvuková, sémantická, slovotvorná, morfologická, syntaktická, frazeologická, interlingválna, abreviačná, registrová, individualizačná • nadstavbové • kontaktové

  22. Arbitrárnosť sa určite netýka • Vzťahu medzi používateľmi a jazykovými znakmi • Vzťahu medzi jazykovými znakmi navzájom

  23. Jazykový znak existuje vo vzťahoch

More Related