190 likes | 633 Views
Z histórie slovenčiny. 5. storočie. Slovania prišli zo svojej pravlasti medzi riekami Dneprom a Vislou na naše územie v 5. storočí . Používali jazyk – praslovančinu . 8. – 10. storočie. Praslovančina sa rozdelila na 3 skupiny jazykov: západoslovanské /slovenčina/ východoslovanské
E N D
5. storočie • Slovania prišli zo svojej pravlasti medzi riekami Dneprom a Vislou na naše územie v 5. storočí. • Používali jazyk – praslovančinu.
8. – 10. storočie Praslovančina sa rozdelila na 3 skupiny jazykov: • západoslovanské /slovenčina/ • východoslovanské • južnoslovanské
Rok 863 Prvý spisovný jazyk Slovanov – staroslovienčina. Prvé písmo priniesli solúnski bratia sv.Konštantín/Cyril/ asv. Metod na Veľkú Moravu v r. 863.
Prvé písmo – hlaholika – vzniklo z malých písmen gréckej abecedy. Neskôr žiaci sv. Cyrila toto písmo zjednodušili a nazvali ho cyrilikou /blízka dnešnej azbuke/. hlaholika
10. storočie Po rozpade Veľkej Moravy nastali nepriaznivé podmienky na vývin jazyka. Začína sa používať latinčina ako jazyk spisovný, úradný. Hovoreným jazykom Slovákov boli miestne nárečia.
15. storočie Na naše územie prenikla čeština /Slováci si vypomáhali češtinou popri latinčine/.
Rok 1787 Prvá kodifikácia spisovnej slovenčiny Antonom Bernolákom – vychádzal zo západoslovenského nárečia.
Potrebu kodifikácie zdôvodnil v diele Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách. V gramatike – Grammatica slavica opísal gramatický systém slovenčiny. Išlo o moderný pravopis založený na výslovnosti. Napísal aj 6-zväzkový slovník Slowár Slovenskí, Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. V takejto slovenčine písal J. Hollý.
Rok 1843 Druhá kodifikácia spisovnej slovenčiny Ľudovítom Štúrom – vychádzal zo stredoslovenského nárečia.
Dôvody svojej kodifikácie zdôvodnil v diele Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí /1846/. Kniha gramatických pravidiel – kodifikačné dielo Náuka reči slovenskej /1846/.
Reformy pravopisu, úpravy • Martin Hattala – Krátka mluvnica slovenská /1852/ • úprava štúrovského pravopisu y/ý, ä, ľ, ia, ie, iu, uo – neskôr ô de, te, ne, le, di, ti, ni, li – bez mäkčeňa M. Hattala
Samo Czambel – Rukoväť spisovnej reči slovenskej /1902/ • ustálenie písania i/y, ä, ľ • upevnenie pravidla o rytmickom krátení
Zásluhu na šírení a rozvoji spisovného jazyka mala aj Matica slovenská /1863/ a prvé slovenské gymnáziá – Martin, Kláštor pod Znievom, Revúca. 1931 – prvé Pravidlá slovenského pravopisu 1953 – nové vydanie Pravidiel slovenského pravopisu 2000 – posledné vydanie Pravidiel slovenského pravopisu
Použitá literatúra: • Slovenský jazyk - učebnica pre 9. ročník • www.google.sk