ÁZIJSKÉ TIGRE

1. ÁZIJSKÉ TIGRE -hospodárstvo krajín juhovýchodnej Ázie

2. Ázijské tigre sa nachádzajú v troch oblastiach: • Východná Ázia: Južná Kórea, Hongkong, Taiwan • Pevninská časť JV Ázie: Thajsko, Malajzia • Ostrovná časť JV Ázie: Indonézia, Filipíny

3. Predpoklady hospodárskeho rozvoja: • Lacná pracovná sila • Veľký trh • Podpora štátu • Zahraničné investície • Propagácia v zahraničí

4. Obdobia vývoja: • 50.- 60.roky 20. storočia: rozvoj základných odvetví(textilný, obuvnícky, potravinársky...) • Koniec 60.rokov: rozvoj exportných odvetví(elektronika, výroba automobilov a počítačov) • 80.- 90.roky: vývoj priemyselných odvetví na základe vlastného výskumu(počítače, telekomunikačná technika, spotrebná elektronika)

5. Keď sa krajiny vymanili spod nadvlády začali sa ekonomicky rozvíjať. Po celom svete sú známe firmy ako: Daewoo, Samsung či Hyundai. Singapur je piatym najväčším prístavom sveta, Hongkong druhé najväčšie finančné stredisko Ázie, • Malajzia a Indonézia vyrábajú najviac mikroprocesorov na svete. • Štáty sú ľudnaté a turisticky atraktívne. Kultúra, príroda a pláže Thajska, indonézskeho ostrova Bali a Malajzie priťahujú čoraz viac turistov. Ázijské tigre majú teda priaznivé podmienky na ďalší hospodársky rozvoj.

6. TAIWAN • Rozloha: 36 006 km2 • Počet obyvateľov: 21 683 000 • Hustota zaľudnenia: 602 obyv./ km2 • Štátne zriadenie: republika • Členstvo: APEC, WTO • Hlavné mesto: Tchaj – pej/ Taipei 2 969 100 obyv. • Mena: nový taiwanský dolár (1 dolár = 100 centov) • Rasové a národnostné zloženie: Taiwančania (taiwanskí Číňania) 84%, pevninskí Číňania 14%, iní 2%, cca 20 národnostných skupín. • Náboženstvo: taoizmus 59%, budhizmus 37% • Priemerná dĺžka života: muži 74 rokov, ženy 79 rokov. • Dojčenská úmrtnosť: 11‰. • Analfabeti: 6,7%. • Nezamestnanosť: 2,7%. • Inflácia: 1.2% • HDP na 1 obyv. = 23 400 USD. Hospodársky rast: 6,3% • Urbanizácia: 92% - tvorba HDP: služby 55%, priemysel 38%, poľnohosp. 9% - vývoz: elektronika 18%, počítačová technika 12%, textil 12%- odberatelia: USA, Hongkong, Japonsko

7. Hospodárstvo • Prosperujúca krajina jedna z najbohatších ázijských krajín, vyrába a do celého sveta vyváža spotrebnú elektroniku – 10% svetovej produkcie počítačov. Vyrábajú sa tu televízory, kalkulačky, magnetofóny, výpočtová a kancelárska technika, syntetické vlákna a lieky, známe sú výrobky tunajšieho texilného a obuvníckeho priemyslu. • Na nerastné suroviny je Taiwan pomerne chudobný. Má menšie zásoby medenej rudy, síry a azbestu. • Rozmach priemyselných odvetí (výpočtová technika, elektrotechnika) sa zakladá na lacnej, ale kvalifikovanej pracovnej sile a surovinovej nenáročnosti. Ďalšie dôležité odvetvie je výroba lodí a spracovanie ropy. Dôležitý je export kapitálu. Veľa prostriedkov sa vynakladá na výskum a rozvoj. • Taiwan má dobrú obchodnú bilanciu – vývoz prevyšuje dovoz a v  miestnych bankách je uložený významný kapitál- je však diplomaticky izolovaný a nemôže mať zástupcu v OSN.

8. 7.12.1949Sídlom čínskej vlády sa stal Tchajpej 26.10.1971Čínska ľudová republika je prijatá do OSN, Taiwan vylúčený 15.12.1978USA nadväzuje vzťahy s Čínou a prerušuje styky s Taiwanom apríl 1993Prvé neoficiálne rozhovory medzi Čínou a Taiwanom od 1949 jún 1993Čína dovolila priame obchodné styky s Taiwanom 8.8.1994Čína uznala Taiwanské právne normy 15.11.1994Taiwanský vojaci ostreľovali čínsku väznicu 10.1.1995Taiwan dovolil priame lodné spojenie do Číny 1996/97Medzinárodná izolácia Taiwanu sa prehlbuje 1.7.1997Čína príma Hongkong pod svoju správu, Taiwan, kt. investoval 25 mld.USD vo firmách na pevnine sa ocitol pod hospodárskym tlakom Kronika vzájomných vzťahov:

9. Južná Kórea • Rozloha: 99 313km2  • Počet obyvateľov: 46 500 000 • Hustota zaľudnenia: 468 obyv./km2 • Štátne zriadenie: republika Hlavné mesto: Soul (776 000 obyv.)Mena: won (1 won = 100 chonov) • Rasové a národnostné zloženie: Kórejci 99%, iní 1%. • Náboženstvo: konfucianizmus 23%, budhizmus 36%, protestantské 23%, rímskokatolícke 5%, šamanstvo 7%, tonhak 3%, iné 3%. • Priemerná dĺžka života: muži 61 rokov, ženy 64 rokov. • Dojčenská úmrtnosť: 6‰. • Analfabeti: 2%. • Nezamestnanosť: 7,3%. • HDP na 1 obyv. = 17 800 USD. Urbanizácia: 83%

10. Hospodárstvo • Južná Kórea je proamericky orientovaná, zrýchleným hospodárskym rozvojom v 80. rokoch sa zaradila medzi ázijské tigre pretože začali v niektorých odvetviach dravo konkurovať najvyspelejším štátom sveta. • Vedúcimi na vývoz orientovaními priemyselními odvetviami sú elektronika, elektrotechnika, výroba lodí, áut- ich vývoz na zahraničné trhy sa značne rozšíril. Medzi prvých desať najväčších priemyselných podnikov patria traja výrobcovia automobilov, a to Daewo, Hyunday a Kia. Najväčším juhokórejským podnikom je elektroniku vyrábajúci Samsung. • Najvačšie medzinárodné letisko víta návštevníkov pri Soule. Hlavnú zaťažkávaciu skúšku prežilo určite v roku 1988, keď desaťtisíc športovcov a návštevníkov prichádzali na letné olympijské hry. Aj úspešným usporiadaním športového podujatia Južná Kórea ukázala svetu, že s ňou treba určite rátať ako s vysoko rozvinutou krajinou.

11. Malajzia • Rozloha: 329 733 km2 Počet obyvateľov: 21 80 000 • Hustota zaľudnenia: 73 obyv./km2 • Štátne zriadenie: federácia štátov; člen spoločenstva Členstvo: APEC, Commonwealth, OSN • Hlavné mesto: Kuala Lumpur (1 145 300 obyv.)Mena: malajský ringit • Hlava štátu: kráľ Salahudin Andul Aziz šah Alhadž • Štátne zriadenie: parlamentná demokratická volená monarchia • Rasové a národnostné zloženie: Malajci a iné domorodé národnosti 62%, Číňania 30%, Indovia 8% • Náboženstvo: islam – suniti 53%, budhizmus 17%, hinduizmus 7% • Priemerná dĺžka života: muži 71 rokov, ženy 76 rokov. • Dojčenská úmrtnosť: 11‰. • Analfabeti: 16,5%. • Nezamestnanosť: 3%. • Inflácia: 1,6% • HDP na 1obyv. = 9 000 USD. Hospodársky rast: 6,3% • Urbanizácia: 57% - tvorba HNP: priemysel 35%, služby 43%, poľnohosp. 17% • - vývoz: elektronika 59%, palmový olej 6% • - odberatelia: USA, Singapur, Japonsko

12. Thajsko • Rozloha: 514 000 km2 Počet obyv.: 64 265 276 Hustota zaľudnenia: 125,02 obyv./km2 Štátne zriadenie: konštitučná dedičná monarchia Administratívne delenie: 76 provincií Hlavné mesto: Bangkok (Krung Thep), 5 647 800 obyv. Úradný jazyk: thajčina Mena: baht (1 baht = 100 satangov) • Nezávislosť: r.1238 – pričom Thajsko nikdy nebolo kolonizované, v r.1997 prijatá nová ústava Predstavitelia: kráľ Ráma IX. PHUMIPHON ADUNYADET (since 9 June 1946) – v zhode s Thajskou ústavou má len reprezentatívnu funkciu, je hlavou thajských budhistov a za jeho vlády sa vystriedalo niekoľko vojenských režimov. Rasové a národnostné zloženie: thajské národnosti – Siam, Shan, Lao (80 %), Číňania (12 %), Malajci (4 %), Khmérovia (3 %), iné (1 %) Náboženstvo: budhizmus (94,8 %), islam (4 %), kresťanské (0,6 %), iné (0,6 %) Priemerná dĺžka života: 69 rokov Dojčenská úmrtnosť: 38 ‰ Analfabeti: 6,2 % • Nezamestnanosť: 5 % Inflácia: 11,6% • HDP: 7 400 USD/obyv. • Hospodársky rast: 8,3% • Urbanizácia: 21 % • - tvorba HDP: služby 30%, priemysel 41%, poľnohosp. 11% • - vývoz: stroje 47%, spracovaný tovar: 28%, potraviny 15% • - odberatelia: USA, Japonsko, Singapur

13. Indonézia • Rozloha: 1 919 440 km2 Počet obyv.: 234 893 453 Hustota zaľudnenia: 122,37 obyv./km2 HDP: 3 200 USD na 1 obyv.Štátne zriadenie: prezidentská republika Administratívne delenie: 27 provincií + 2 špeciálne regióny (Aceh* a Yogyakarta*) + 1 oblasť hlavného mesta Jakarty Hlavné mesto: Jakarta, 9 341 400 obyv. Úradný jazyk: bahajská indonéština Mena: rupia (1 rupia = 100 senov) Nezávislosť: 17 August 1945 Prezident: MEGAWATI Sukarnoputri (od 23 Júla 2001) – táto žena zároveň vykonáva aj funkciu predsedu vlády ! Je dcérou prvého prezidenta Indonézie – Ahmeda Sukarna. Otvorene kritizovala korupciu a nedemokratickosť vlády jej predchodcu, prezidenta a vojenského generála Suharteho, ktorý bol už 5-krát prezidentom, čím sa stala veľmi populárnou a obľúbenou političkou. Je volená na 5.roč.volebné obdobie. Rasové a národnostné zloženie: Indonézania (92 %), iné – Číňania, Arabi, Indovia, Pakistanci, Európania (8 %) Náboženstvo: islam (86 %), evanjelické (6,5 %), rímskokatolícke (3,1 %), hinduizmus (1,9 %), budhizmus (1 %)

14. Filipíny • Rozloha: 300 076 km2 • Počet obyvateľov: 66 500 000 • Štátne zriadenie: pluralitná republika prezidentského typu s dvojkomorovým parlamentom • Najväčšie mestá: Manila 2 075 000, Quezon City 1 850 000, Davao 1 025 000, Cebu 720 000 • Úradný jazyk: filipino, angličtina • Mena: 1 filipínske peso (P) = 100 centavov • Náboženská príslušnosť: rímski katolíci 85%, filipínska nezávislá cirkev 6%, moslimovia 4,5%, protestanti 3,5% • Štruktúra zamestnanosti: poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 20,5%, ťažba 1,5%, priemysel 28%, stavebníctvo 5%, služby 45% • HDP: 4 600 USD na 1 obyv.

15. Hongkong • Hongkong je malá, ale hospodársky nesmierne významná britská kolónia na južnom pobreží Činy. Táto liberálna kapitalistická špičkových enkláva a jedno z najvýznamnejších obchodných a finančných centier sveta bola v roku 1997 vrátená komunistickej Číne. Hongkong sprostredkúva obchodné transakcie Číny so svetom z čoho má prirodzene značný osoh

16. Hongkong úspešne absolvoval po 2 svetovej vojne dve dôležité etapy rozvoja: najprv etapu industrializácie svojej ekonomiky a potom dvadsať rokov reštrukturalizácie od polovice 70 rokov. Jeho HDP dosiahol priemerný ročný rast 7% a tvorba (HDP) na jedného obyvateľa dosiahla 25 280 USD (13 miesto vo svete). Hlavnou oporou jeho ekonomiky bolo v polovici 90. rokov a je aj teraz bankovníctvo: 186 bánk a 150 zastúpení zahraničných bánk vykazujú aktíva okolo 1 000 mld. USD ( 6.miesto vo svetovom finančníctve). Jeho burza cenných papierov registruje 500 spoločnosti a jej denné transakcie dosahujú 91 mld. USD. Na trhu zlata zaberá 4.miesto.

17. V zahraničnom obchode dosahuje Hongkong až 364 mld. USD. Už v polovici 80. rokov bol Hongkong svetovým vývozcom výrobkov odevného priemyslu, hračiek, hodín, šperkov a niektorých druhov elektronického priemyslu. Do polovice 90. rokov hongkonský podnikatelia presunuli na pevninu 80% priemyselných aktivít našli tam v bezprostrednom susedstve lacné pozemky, lacnú a pracovitú pracovnú silu, rýchle rastúcu infraštruktúru a výhodné preferenčné podmienky. Honkongské kapacity zamestnali 4 milióny pracovníkov. Ich mzdy podstatne znížili úroveň výrobných nákladov exportnej výroby a zvýšili konkurencieschopnosť hongkonského exportu na svetových trhoch.

18. V čínskom reformnom období (79-95) vzrástol vzájomný obchod Hongkong – Čína 90-krát. Každoročné zisky z hongkonského reexportu s Čínou boli kvantifikované v polovici 90 rokov na 15,4 mld USD. Honkongskí podnikatelia sa stali najväčšími investormi v Číne. Ich priame investície dosiahli v roku 1997 okolo 60% všetkých priamych zahraničných investícií v Číne. Paralelne s tým sa dotvárali vnútorné štruktúry hongkonských podnikov- stavy pracovníkov sa znižovali z 55 zamestnancov na 12. Po presťahovaní svojich výrobných kapacít na pevninu sa vyprofilovali hongkonské podniky s malým počtom pracovníkov ako centrá marketingu, manažmentu, dizajnu, obstarávania materiálov, koordinácie dopravy a poisťovania realizovaných operácií. Čínska strategicko-rozvojová koncepcia reforiem a otvárania sa voči svetu získava návratom Hongkongu a Macaa nové dimenzie a otvára pre obidva tieto unikátne čínske regióny aj nové rozvojové identity so zameraním na plné využitie ich hospodárskych, finančných, informačných a intelektuálnych potenciálov v súlade s potrebami a možnosťami rozvoja v 21. storočí. Pre rozvoj Hongkongu a jeho novým profilom pre 21. storočie sú najdôležitejšie jeho vnútročínske vzťahy so Šanghajom a Pekingom, kde sú koncentrované najmohutnejšie hospodárske a intelektuálne potenciály kontinentálnej Číny. Ekonomiky oboch miest sú vzájomne komplementárne. Peking má najmä bohaté intelektuálne zdroje. Predpokladá sa, že výkony pekinskej Silicon Walley budú vzrastať v budúcej dekáde o 20 % ročne, čo je trojnásobok celoštátnych prognostických hodnôt (plus 7 %). V roku 2010 majú jej výkony dosiahnuť 130 miliárd juanov. Hongkong disponuje bohatými finančnými a informačnými zdrojmi a má aj rozvinutý trh a medzinárodné vzťahy.

19. koniec