Adolf Hitler

1. Adolf Hitler 1889-1945

2. Mladosť • Adolf Hitler sa narodil 20. apríla 1889, večer o 18:30 v hostinci u Pomorantza, v malej rakúskej dedinke Brunau nad Innom blízko hraníc s nemeckým Bavorskom. Rodičia sa volaliKlára Pölzlová a Alois Schicklgruber. • Priezvisko Hitler vzniklo ako skomolenina mena Hiedler, na ktoré sa chcel Hitlerov otec premenovať (podľa svojho strýka). • Už od malička sa chcel stať umelcom a tak sa v roku 1907 a 1908 prihlásil na Umeleckú akadémiu do Viedne, ale ani raz neurobil skúšky.

3. Rodokmeň

4. Hitlerova maľba vodnými farbami

5. I. Svetová vojna • 24. mája 1913 sa presťahoval do Mníchova, pretože sa chcel vyhnúť narukovaniu. Nakoniec však dobrovoľne nastúpil do armády, do bavorského záložného pluku (Listov). • Skoro celú vojnu strávil ako pešia spojka na západnom fronte. • Počas vojny bol vyznamenaný Železným krížom II. triedy, neskôr aj I. triedy • Viackrát bol zranený, najvážnejšie však v roku 1918, keď dokonca dočasne oslepol. • Po skončení vojny sa Hitler vrátil do Mníchova.

6. Medzivojnové obdobie • V roku 1921 sa prepracoval až na vodcu Nemeckej robotníckej strany (DAP) a 1925 zmenil názov na Stranu nemeckých národnosocialistických robotníkov (Nazionalsocialistiche Deutsche Arbeiterpartei - NSDAP). • V tomto období začal naplno rozvíjať svoj rečnícky talent. • 9. novembra 1923 zorganizoval Hitler v Mníchove puč, ktorý sa ale nezdaril a pučistov rozohnali vládne jednotky. • Hitlera odsúdili na 5 rokov ľahkého žaláru za vlastizradu. Tam vznikla jeho kniha Mein Kampf (Môj boj), v ktorej opisoval, ako si predstavuje budúcnosť Nemecka a nezabudol pripomenúť svoje teórie o židoch a komunistoch, presadzoval tu svoju rasovú orientáciu a predstavy o vedúcej úlohe Germánov. • 30. januára 1933 prezident Paul von Hindenburg vymenoval Hitlera za ríšskeho kancelára (ministerský predseda). Vo svojej funkcii nedodržiaval pravidlá demokracie a snažil sa legálne dostať k moci ako diktátor. Podarilo sa mu odpratať so strany protivníkov a po smrti prezidenta Hindenburga prevzal do svojich rúk všetku moc v štáte. Adolf Hitler si dal prívlastok Führer (vodca) a svoju vládu nazval Tretia ríša. • Už v prvých rokoch svojej vlády začal verejne diskriminovať židov, komunistov a ostatných „nepriateľov ríše“.

7. Hitler a Hindenburg

8. Medzivojnové obdobie • 7. marca 1936 obsadilo Nemecko na čele s Hitlerom Porýnie, čím šokovalo celý svet a „vodca“ týmto ťahom ukázal, že pre neho je Versailská zmulva iba obyčajným zdrapom papiera. • V tomto období Nemecko horúčkovito pracovalo na svojom zbrojení. Ďalšie Hitlerove plány sa týkali Rakúska a jeho pripojenia k Nemecku. Hitler mal osobitný záujem o tento štát, pretože to bola jeho rodná krajina. 12. marca 1938 bolo Rakúsko pripojené k Nemecku. Táto akcia je známa aj ako „anschluss“ • Ďalej nasledovala mníchovská konferencia, ktorá sa konala v dňoch 29/30. septembra 1938. Na tejto smutne známej konferencii sa rokovalo „o nás, bez nás“ a rozhodlo sa tu o odtrhnutí Sudet (územie, na ktorom žilo aspoň 50% Nemcov) od ČSR.

9. Medzivojnové obdobie • Skoro o pol roka neskôr, 14. marca 1939 prijal Hitler v Ríšskom kancelárstve prezidenta ČSR Háchu, na ktorého urobil úspešný nátlak a vydobyl si dokument, ktorý vyhlasoval Čechy za protektorát Nemecka a Slovensko za nezávislý štát. • Krátko pred vojnou, 23. augusta 1939 uzavrelo Nemecko zo ZSSR Pakt Molotov-Ribbentrop, čo bola dohoda o neútočení s tajným dodatkom o rozdelení Poľska a niekoľko ostatných štátov. Hitlerovi už prakticky nič nebránilo rozpútať II. svetovú vojnu, ktorou chcel „zväčšiť životný priestor pre Nemcov“.

10. II. Svetová vojna • Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 o 4.40 ráno prepadnutím ničnetušiaceho Poľska, ktoré sa vládalo brániť len necelý mesiac. • Adolf Hitler túto vojenskú akciu zdôvodnil ustavičnými útokmi Poľska na nemecké územie. • Vpádom nemeckých jednotiek do neutrálnych krajín - Belgicka, Luxemburska a Holandska 10. mája 1940 sa začal nemecký útok na Západ, ktorý z Adolfa Hitlera urobil za šesť týždňov ,,pána západnej Európy“.Vďaka rýchlemu postupu jeho armády odrezali Nemci pri Dunkerque značnú časť armád Francúzska a Anglicka, čo umožnilo Hitlerovi zvíťaziť nad Francúzskom už 22. júna 1940.

11. II. Svetová vojna • V lete 1941 sa Hitlerovi podarilo poraziť aj Juhosláviu a Grécko a v tom istom roku si Hitler podmanil, alebo okupoval takmer všetky štáty Európy. • Podľa plánu Barbarossa zaútočilo 22. júna 1941 Nemecko proti Sovietskemu zväzu, čím porušilo ich dohodu o neútočení. Červená armáda mala byť zničená bleskovým úderom ešte pred začatím zimy, ale realita bola iná. Hitler rozkázal viesť protisovietsku vojnu s najväčšou krutosťou. Pred Moskvou bola nemecká ofenzíva v decembri 1941 zastavená silným sovietskym odporom i krutou zimou. • 2. septembra 1942 začali nemecké vojská obliehať Stalingrad. Ale22. novembra 1942 obkľúčili nemeckú armádu sovietske vojská. Hitler vydal z vojenského hľadiska veľmi zlé rozhodnutie o ďalšom pokračovaní vojny pri Stalingrade, pretože svoju armádu roztrieštil na niekoľko častí. 31. januára 1943, Rusi ukončili krvavé boje o toto mesto na Volge. Dňa 2. februára sa vzdala aj severná časť Paulusových vojsk.

12. II. Svetová vojna • Od porážky pri Stalingrade boli nemecké vojská porážané čoraz častejšie. Jedným z posledných náznakov ofenzívy bola na Hitlerov príkaz 16. decembra 1944 spustená ardenská ofenzíva, ktorá ale zaznamenala iba malý úspech a spojencami bola neskôr odrazená. • Víťazný postup spojeneckých vojsk už nebolo možné zastaviť. • II. svetová vojna sa skončila v noci z 8. na 9. mája 1945 kapituláciou Nemecka.

13. Hitler a Eva Braunová • Eva Braunová bola dcéra učiteľa.Keď sa stala Hitlerovou milenkou, mala 20 rokov. Hitlerov vzťah k Eve bol jednoznačne nenormálny. V Berghofe často pobehovala s uplakanými očami a utrápeným výzorom. Večer sa skoro utiahla, kým Hitler mal vo zvyku až do hlbokej noci viesť s najbližšími spolupracovníkmi bezvýznamné rozhovory. Komorná často nachádzala Evu zaliatu slzami. Keď tam Hitler nebol, navonok ožila, tvárila sa nenútene, veselo, dokonca tancovala. V Hitlerovom okolí sa povrávalo, že Eva Braunová sedí v ,,zlatej klietke“ a že ako Hitlerova posteľová družka bola odsúdená na odriekavý život. Hitler a Eva sa krátko pred smrťou stihli ešte 29. apríla 1945 zosobášiť. Eva zomrela 30. apríla 1945 v Berlíne na otravu Cyankálim.

14. Berghof

15. Hitler a atentáty • Prvý sa uskutočnil v novembri 1939 pri príležitosti výročia Hitlerovho puču v mníchovskej pivárni (Bűrgerbräukeller), kde puč začal. Našťastie pre Hitlera sa spomienková akcia začala o čosi skôr, asi o 20.00 pretože sa v ten večer musel ešte súrne vrátiť do Berlína. Po svojom prejave asi o 21.07 opustil piváreň. Bomba, ktorá bola naňho nastražená v jednom z oporných stĺpov vybuchla asi o 21.20. Takže smrti unikol len o vlások. Bombu tam uložil istý muž menom Elser. • Druhý atentát sa uskutočnil 20. júla 1944 v komplexe bunkrov ,,Vlčí brloh“ počas jednej porady. Opäť to bol bombový útok. Atentátnikom sa stal plukovník gróf Claus Schenk von Stauffenberg, ktorý tam bombu prepašoval v kufríku a ten potom položil pod stôl. Tentoraz sa Hitler pri výbuchu v miestnosti nachádzal, ale výbuch mu spôsobil iba ľahké zranenia.

16. Vodcov zdravotný stav • Rozbitie nemeckej armády pri Stalingrade malo na Hitlera strašné účinky. Bez povzbudzujúcich injekcií svojho lekára Morella už nevydržal. Dostavili sa aj žalúdočné kŕče z nervozity. Pretože Hitler trpel veľkými bolesťami, bol viackrát na niekoľko dní pripútaný na lôžko. Hitlerove črevné kŕče boli dôsledkom jeho vegetariánskej stravy a nedostatku pohybu. K tomu pristúpilo aj zničenie črevnej flóry, takže jeho zdravotný stav nebol ktovieaký. Vitamínový prípravok, ktorý mu Morell pichal kombinoval s glukózovými injekciami, do ktorých bol pravdepodobne primiešaný pervitín. Pribúdali aj záchvaty nervového podráždenia. Raz sa Hitlerovi zdalo, že má úzky golier a ten mu brzdí krvný obeh, raz mu zas boli nohavice dlhé. Sťažoval sa na svrbenie pokožky. Mal podozrenie, že všade- na toalete vo vode na splachovanie alebo v zubnej paste- je otrava a žiadal presné analýzy. Kontrolovať sa musela aj voda, v ktorej sa varilo. Hitler sa obhrýzal nechty, dokrvava si škriabal uši a šiju. Pretože trpel nespavosťou, užíval všetky možné prostriedky na spanie. Posteľ mu zohrievali vyhrievanými prikrývkami a poduškami. Nedostávalo sa mu vzduchu, preto požiadal, aby mu do spálne postavili kyslíkovú fľašu, z ktorej často inhaloval. Dokonca nariadil, aby teplotu v jeho miestnostiach udržiavali na 12 stupňoch pretože veril, že nízke teploty pôsobia naňho osviežujúco.

17. Koniec života • V noci z 28. na 29. apríla nadiktoval Hitler sekretárkam svoj závet. Hitler v ňom tvrdil, že nikdy nechcel vojnu a, že celý svoj život venoval nemeckému ľudu. Určil aj zloženie novej vlády. • Adolf Hitler sa 30. apríla 1945 okolo 4.00 hod ráno v podzemnom bunkri ríšskeho kancelárstva zastrelil. Jeho telo našli Linge a Bormann sedieť na kanape. Na jeho pravom spánku bola otvorená rana po strele z pištole tipu Walther ráže 7,65 mm. Mal oblečenú sivú blúzu uniformy so zlatým odznakom strany, Železným krížom I. triedy a stužkou za zranenie z 1. svetovej vojny. Ďalej mal na sebe bielu košeľu s čiernou kravatou, čierne nohavice, čierne ponožky a čierne kožené poltopánky. • V ten deň vyhasol život jedného z najväčších diktátorov všetkých dôb.