Krajná núdza § 24 Trestného zákona

1. Krajná núdza § 24 Trestného zákona • (1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom. • (2) Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.

2. Podstata krajnej núdze spočíva v tom, že pri nej dochádza k stretu dvoch záujmov chránených trestným právom. • Jednému z týchto záujmov hrozí porucha (tzv. chránený záujem), ktorá môže byť odvrátená len poruchou druhého záujmu (tzv. obetovaný záujem). • Konať v krajnej núdzi je oprávnený zásadne každý. Teda nielen ten koho záujmy sú ohrozené, ale aj ten, koho záujmy ohrozené nie sú, v takomto prípade ide o tzv. pomoc v núdzi.

3. V prípade konania v krajnej núdzi musia byť splnené nasledujúce objektívne podmienky: • odvracanie nebezpečenstva, • nebezpečenstvo hrozí záujmu chránenému Trestným zákonom, • nebezpečenstvo hrozí priamo, • nebezpečenstvo za daných okolností nemožno odvrátiť inak (zásada subsidiarity), • spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil (zásada proporcionality), • ten, komu nebezpečenstvo hrozí, nie je povinný ho znášať.

4. Odvracanie nebezpečenstva • Nebezpečenstvo môže byť spôsobené: - prírodnou silou (povodeň, požiar), - človekom (vodič pri dopravnej nehode, útok nepríčetnej osoby), - inými skutočnosťami (ovládateľná prírodná sila, elektrina, plyn) • (R 10/1980): Nebezpečenstvo musí byť skutočné, nie zdanlivé. Ak sú podmienky krajnej núdze len v predstavách páchateľa (tzv. putatívna krajná núdza) a nie sú prekročené zákonné medze tejto zdanlivej krajnej núdze, nemôže byť naplnená skutková podstata úmyselného trestného činu. Nedbanlivostný trestný čin však nie je vylúčený .

5. (R 19/1968): Ak vedie podnapitý vodič motorové vozidlo iba preto, aby po dopravnej nehode zabezpečil lekársku pomoc pre zraneného účastníka nehody, prichádza do úvahy posudzovanie tohto konania z hľadiska ustanovenia § 24 TZ o krajnej núdzi. • (R 9/1988): Nebezpečenstvo, ktoré občan odvracia v krajnej núdzi, môže spočívať aj v útoku človeka. V takom prípade ide o krajnú núdzu, a nie o nutnú obranu vtedy, keď je konaním inak trestným spôsobená škoda inému než útočníkovi. (Napríklad pokladníčka v banke vydá pri lúpežnom prepadnutí lúpežníkovi finančnú hotovosť z bankovej pokladne v záujme záchrany vlastného života.) • (R 20/1982): Stav krajnej núdze môže byť vyvolaný vyhrážkami a nátlakom zo strany tretej osoby na vôľu obvineného, z ktorých vyplýva nebezpečenstvo priamo hroziace záujmom chráneným Trestným zákonom a ktoré obmedzujú slobodu rozhodovania obvineného. Podmienku krajnej núdze môže spĺňať konanie, ktorým obvinený obetovaním jedného ľudského života zachráni viacerých ľudí.

6. Nebezpečenstvo hrozí záujmu chránenému Trestným zákonom. • Je nevyhnutné, aby nebezpečenstvo ohrozovalo tie spoločenské záujmy, ktorým poskytuje ochranu Trestný zákon a sú vymedzené v jeho osobitnej časti.

7. Nebezpečenstvo hrozí priamo. • O prípad krajnej núdze nejde, ak nebezpečenstvo už pominulo . • O prípad krajnej núdze nejde ani vtedy, ak nebezpečenstvo hrozí až v budúcnosti. • O priamo hroziace nebezpečenstvo ide vtedy, ak vývoj udalostí rýchlo speje k poruche ohrozeného záujmu, alebo už nepokračuje, ale sú splnené takmer všetky podmienky potrebné na to, aby porucha chráneného vzťahu nastala.

8. Nebezpečenstvo za daných okolnostínemožno odvrátiť inak. Zásada subsidiarity • Vyjadruje potrebu, aby sa najskôr vyčerpali všetky iné možnosti na zamedzenie hroziacemu nebezpečenstvu, ak to okolnosti dovoľujú. • (R 26/1972): Pri posudzovaní krajnej núdze nie je rozhodujúca primeranosť alebo neprimeranosť spôsobu odvrátenia hroziaceho nebezpečenstva. Pre hodnotenie vybočenia z medzí krajnej núdze je rozhodujúce, či sa mohlo toto nebezpečenstvo odvrátiť inak, alebo či spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Pri hodnotení, či sa nebezpečenstvo mohlo odvrátiť inak, treba brať do úvahy len tie možnosti obvineného, ktorými sa mohlo odvrátiť nebezpečenstvo včas, tj. ešte pred porušením záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorému nebezpečenstvo hrozilo.

9. Spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Zásada proporcionality • Hroziaci následok a následok spôsobený konaním v krajnej núdzi musia byť v určitom vzájomnom pomere. Platí zásada, že spôsobený následok pri dodržaní ostatných podmienok krajnej núdze môže byť aj rovnako závažný ako ten, ktorý hrozil, nesmie však byť zjavne závažnejší. To znamená, že spôsobený závažnejší následok nesmie byť v hrubom nepomere k tomu, ktorý hrozil. • (R 20/1982): Stav krajnej núdze môže byť vyvolaný vyhrážkami a nátlakom zo strany tretej osoby na vôľu obvineného, z ktorých vyplýva nebezpečenstvo priamo hroziace záujmom chráneným Trestným zákonom a ktoré obmedzujú slobodu rozhodovania obvineného. Podmienku krajnej núdze môže spĺňať konanie, ktorým obvinený obetovaním jedného ľudského života zachráni viacerých ľudí.

10. Ten, komu nebezpečenstvo hrozí, nie je povinný ho znášať. • Nie je rozhodujúce, či je povinný znášať nebezpečenstvo ten, kto ho odvracia, ale či je toto nebezpečenstvo povinný znášať ten komu hrozí. • Ak má ohrozený povinnosť nebezpečenstvo znášať, nie je prípustná ani pomoc v núdzi. • Konanie v krajnej núdzi môže smerovať proti komukoľvek. • Proti tomu kto koná sám v krajnej núdzi, nie je prípustná nutná obrana ani konanie v krajnej núdzi.

11. Vybočenie z medzí krajnej núdze (exces) • O exces ide vtedy, ak neboli splnené všetky zákonné podmienky krajnej núdze, alebo neboli splnené vo všetkých smeroch. • K excesu môže dôjsť v nasledovných situáciách: • spôsobený následok bol zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil (intenzívny exces), • konanie nebolo vykonané v čase, kedy nebezpečenstvo priamo hrozilo, to znamená, že k nemu došlo predtým alebo potom (extenzívny exces), • nebezpečenstvo bolo možné odvrátiť inak, to znamená s menej závažnejšími následkami, • osoba konajúca v krajnej núdzi bola povinná nebezpečenstvo znášať.