Globálne ekologické problémy

1. Globálne ekologické problémy Mgr. Iveta Polkorábová

2. Globálne ekologické problémy Globálny – celosvetový, vzťahujúci sa na celú planétu Ekologický – vyjadrujúci vzťah živých organizmov medzi sebou navzájom a tiež aj ich vzťah k prostrediu, v ktorom žijú Problém -- starosť, ťažkosť, na riešenie ktorej musíme vynaložiť úsilie, alebo ktorú v danom čase nevieme riešiť Globálny ekologický problém akýkoľvek faktor negatívne pôsobiaci na rovnováhu života na Zemi, či dokonca jeho existencia

3. vulkanická činnosť • rozklad organickýchlátok • zemetrasenie • pád meteoritu prírodné Faktory: antropické • vyrubovanie lesov • odvodňovanie riek • obrábanie pôdy • priemyselná výroba • výroba tepla a energie • doprava

4. Najväčšie globálne ekologické problémy: • znečisťovanie ovzdušia • znečisťovanie vôd • znižovanie tvorby kyslíka ( výrub lesov) • úbytok a znehodnocovanie pôdy • ohrozenie biodiverzity • nárast objemu odpadov a problémy ich • odstraňovania • rozširovanie púšti • populačná explózia

5. Znečisťovanie ovzdušia • Ovzdušie – atmosféra - je plynný obal Zeme. Tvorí ho: 78% dusík, • 21% kyslík a 1% ostatné plyny (oxid uhličitý, argón, hélium, neón,...) • Význam atmosféry: • poskytuje kyslík potrebný na dýchanie organizmov • chráni Zem pred dopadom nebezpečných slnečných • ultrafialových lúčov • zachytáva odparenú vodu nad oceánmi a vzdušným • prúdením ju prenáša nad pevninu • rozptyľuje slnečné žiarenie, čím zabraňuje silnému • ohrievaniu povrchu Zeme • v noci zabraňuje rýchlemu • ochladeniu zemského povrchu

6. Príčiny znečisťovania ovzdušia: • prírodné zdroje:1. vulkanická činnosť • 2. vegetácia • 3. rozklad organických látok • 4. oceán • umelé zdroje:1. výroba tepla a energie • ľudská činnosť 2. hutníctvo a metalurgia • 3. chemický priemysel • 4. doprava • 5. stavebná činnosť

7. Znečisťovanie ovzdušia • úbytok ozónovej vrstvy • skleníkový efekt • kyslé dažde

8. Úbytok ozónovej vrstvy Ozón - je zvláštna forma existencie kyslíka, trojatómový kyslík. V atmosfére Zeme je veľmi nerovnomerne rozložený. V stratosfére (vo výške 10-50 km) prebieha neustály kolobeh vzniku a zániku ozónu. Za prítomnosti slnečného žiarenia tu dochádza k fotochemickým reakciám, ktorých výsledkom je vyššia koncentrácia ozónu – ozónová vrstva. Je hrubá 2,5–3,8 mm a závisí od nej náš život na Zemi. UV - + = Kyslík O2 Ozón O3

9. Význam ozónovej vrstvy: • filtruje ultrafialové žiarenie a prepúšťa na Zem teplo a svetlo • absorbuje UV – C žiarenie so smrtiacimi účinkami pre živé • organizmy a čiastočne UV – B žiarenie (spôsobuje poškodenie • nukleových kyselín, poškodenie zraku, rakovinu kože, zníženie • imunity, ničí planktón...) Príčiny úbytku ozónovej vrstvy Ozón milióny rokov existoval v stratosfére v rovnováhe medzi svojim vytváraním a deštrukciou. Tento prirodzený proces narušila prítomnosť reaktívnych chemikálií vyprodukovaných ľudskou činnsťou: • freóny CFC • halón, tetrachlórmetán • trichlóretán a iné ...

10. O úbytku – ozónovej diere hovoríme, ak nastane 50% dočasná strata ozónu. Vzniká v jarných mesiacoch. Vyjadruje sa v Dobsonových jednotkách.

11. Dôsledky narušenia ozónovej vrstvy: • poškodzovanie rastlinných a živočíšnych buniek • genetické zmeny DNA • dopad na počasie a klímu – globálne otepľovanie • dopady na ľudské zdravie – spôsobuje rakovinu kože • oslabenie imunity • oslepnutie • dopady na morské ekosystémy – ničenie fytoplanktónu • začnú miznúť lesy - strata kyslíka • pokles úrody vo svete v dôsledku porúch fotosyntézy rastlín

12. Skleníkový efekt Planéta Zem je chránená tenkou vrstvou plynov, ktoré sa označujú ako skleníkové plyny. Patrí k nim: oxid uhličitý, vodná para, metán, oxid dusný... Dopadajúce slnečné žiarenie preniká atmosférou až k povrchu Zeme, ktorý je ohrievaný. Časť energie sa spätne odrazí do vesmíru, časť jepohlcovaná molekulami týchto plynov, čím sa atmosféra zohrieva. Tento proces sa nazýva skleníkový efekt a je úplne prirodzený . Existoval aj v minulosti a umožnil vznik a rozvoj života na Zemi.

13. Zemský povrch vyžaruje energiu Atmosféra vyžaruje energiu Skleníkové plyny sú zohrievané žiarením z povrchu Zeme Slnečné žiarenie zohrieva povrch Zeme Bezskleníkových plynov: -18 stupňov! So skleníkovými plynmi: +15 stupňov!

14. Dôsledky skleníkového efektu • bráni tepelnej výmene medzi povrchom • Zeme a kozmickým priestorom • zadržiava teplo v atmosfére • zvýšenie globálnej teploty atmosféry • zmeny zrážkového režimu • posun podnebných pásiem • roztápanie ľadovcov • zvýšenie hladiny oceánov a morí • zaplavenie nízko položených oblastí • rozširovanie suchých oblastí • strata úrody, hlad, epidémie

15. Kyslé dažde Vznikajú v dôsledku silného znečistenia ovzdušia. Pôvod okysľovania – acidifikácie – je zapríčinený hlavne únikom emisií : 1. oxidu siričitého - z tepelných elektrární a vykurovania domov 2. oxidov dusíka- zo spaľovania ropných látok v priemysle a doprave V ovzduší reagujú s vodnou parou a podnecujú vznik kyseliny sírovej a kyseliny dusičnej, ktoré sa prostredníctvom zrážok dostávajú späť na Zem. Často sa objavujú v značnej vzdialenosti od zdroja znečistenia. SO2 + NO + H2O = Kyslý dážď Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom od 2,0 – 5,0.

16. Dôsledky kyslých dažďov • zvýšená chorobnosť ľudí – dráždia sliznice dýchacích ciest • znižovanie pôdnej úrodnosti – pôda stráca živiny • poškodenie lesného porastu – hrdzavenie ihličnanov • vytváranie smogu nad väčšími mestami • znehodnocujú vodu – vymiera fytoplanktón • poškodzujú budovy, umelecké a kultúrne pamiatky.

17. Znečisťovanie vody Voda je vzácnym darom planéty Zem. Nachádza sa všade okolo nás. Všetci vodu používame , všetci sme zodpovední za to, aby sme ju chránili pred znečistením a aby sme ňou šetrili.

18. Zdroje vody • Na Zemi je 1350 miliónov metrov kubických vody. Z toho je: • 97,2% slanej vody v oceánoch • 2,5% sladkej vody v ľadovcoch • 0,009% v sladkovodných jazerách • 0,0001 % vo vodných tokoch • 0,001% v atmosfére • 0,0005% v živých organizmoch: • telo človeka obsahuje 60% vody • rastliny až 90%, •   lúčna tráva 79% vody

19. Pre človeka a ostatné suchozemské rastliny a živočíchy je potrebná najmä sladká voda. 97% vody je ale voda slaná. Proces premeny slanej vody na sladkú je cyklický. Tento proces nazývamekolobeh vody.

20. Príčiny znečisťovania vody • Znečisťovanie vody na Zemi je dôsledkomantropogénneho • tlaku na životné prostredie. Človek je najväčším používateľom a • zároveň aj jej najväčším znečisťovateľom . • Ročná spotreba vody sa odhaduje na temer 4 000 miliárd m3. • Vo vyspelých krajinách je denná spotreba až 500 l na osobu. • Na Slovensku je priemerná denná spotreba 120 l vody na osobu. • Najväčšími spotrebiteľmi vody sú poľnohospodárstvo - 70%, • priemysel – 22%, domácnosti – 8% ročnej spotreby vody • Na výrobu 1 tony cukru treba až 120 000 l vody • Na výrobu 1 tony papiera 120 - 190 tisíc litrov. Najviac míňame vodu na : 4 l na pitie a varenie 55 l na kúpanie 32 l na splachovanie WC 25 l na pranie 8 l na umývanie riadov

21. Zdroje znečistenie • z priemyselnej výroby - ropa a ropné produkty, detergenty, • chemické látky , ortuť, olovo, arzén, ..., rádioaktívne látky • z poľnohospodárskej výroby - pesticídy, priemyselné hnojivá, • odpadové vody • zo sídiel - tuhý a kvapalný odpad - splašky • z dopravy - exhaláty, ropné produkty • turizmus

22. Zdroje a účinky znečisťovania vôd

23. Dôsledky znečisťovania vody • 1 tona ropy zamorí ropnou škvrnou plochu až 10km2. Má • škodlivé účinky na kvalitu vody a flóru i faunu svetového oceánu. • Jeden l benzínu alebo oleja znehodnotí až 5 miliónov l vody • V dôsledku znižovania kyslíka vo vode zahynú ryby, potom • vyhynie všetko živé v rieke •   Ročne sa zásoby pitnej vody zmenšujú o 1%. • Viac ako 1miliarda ľudí nemá prístup k zdravotne nezávadnej • pitnej vode. Odhad na rok 2025 – až 3 miliardy ľudí budú trpieť • nedostatkom vody. • Každých 8 sekúnd umiera jedno dieťa na choroby spojené • s nedostatkom vody, ohrozenie zdravia ľudí • 20%sladkovodných druhov rýb je ohrozené • vyhynutím

24. Populačná explózia - jav spojený s veľkým rastom ľudskej populácie, mnohonásobné a stále rýchlejšie znásobovanie jedincov populácie od jej vzniku. Rast počtu obyvateľov sa zrýchlil na prelome 19. a 20. storočia Zdvojnásobovanie počtu obyvateľov: 7 000 rokov p.n.l. z 10 mil. na 20 mil. obyvateľov trvalo 2 500 rokov 0 rokov n. l. z 200 mi. na 400 mil. 1 000 rokov 1700 – 1850 zo 600 mil. na 1,2 mld. 150 rokov 1850 - 1950 z 1,2 mld. na 2,5 mld. 100 rokov 1950 - 1987 z 2,5 mld. na 5 mld. 37 rokov 1987 - 2001 z 5 mld. na 6 mld o 1 miliardu 14 rokov Predpokladá sa, že na konci 21. storočia bude na Zemi 14 miliárd obyvateľov

25. Procesy na udržanie rovnováhy medzi rastom obyvateľstva a podmienkami pre zabezpečovanie jeho existencie delíme na: Autoregulačné procesy:- vychádzajú z prírodných zákonitostí • sociálne napätia, vojny, násilnosti, rasové pohromy – brzdia premnoženie • prírodné katastrofy - povodne, zemetrasenia, erupcie sopiek, hurikány • civilizačné choroby, epidémie (rakovina, AIDS, mor, cholera a iné ) Antroporegulačné procesy: • snaha po zachovaní života za každú cenu, a to aj za • cenu narušenia rovnováhy genetického fondu ľudstva • zabezpečovanie blahobytu privilegovaných skupín • odprírodnenie človeka • priestorová a ekonomická disproporcia vo vývoji ľudstva

26. Dôsledky populačnej explózie • nadmerné a neúmerné využívanie prírodných zdrojov • nedostatok materiálneho a energetického zabezpečenie • narušenie rovnováhy v prírode • nedostatok potravy, hlad • rasové, náboženské nezhody, vojny • vznik väčšieho množstva odpadov

27. Odpad Čo je to odpad? Odpadom nazývame niečo, čo sa nám už zdá nepotrebné, nechcené. To, čo vyhadzujeme, však môže byť potrebné pre niekoho iného. V  prírode pojem odpad neexistuje. Odpadové látky jedných organizmov sa stanú potravou pre druhé organizmy. Tak sú zaradené do prírodného kolobehu látok . Túto rovnováhu začal silne narušovať až súčasný človek. Opätovné využitie odpadu môže ušetriť prírodné zdroje, energiu, znečistenie, naše peniaze.

28. Odpady delíme na : • Komunálne : tvoria 75 % odpadu : noviny, textil, kovy, • plasty, sklo, staré lieky, popol, chemikálie,... • Priemyselné:obalové materiály, kyseliny, kovové a umelohmotné • odpady, jedovaté odpady, plyny, haldy,... • Poľnohospodárske: trus zvierat, postreky, umelé hnojivá Odpadové vody – kaly : tekutý odpad z podnikov a domácností • Biologický odpad: trus zvierat, kyslík z rastlín, oxid uhličitý, • odumreté telá rastlín a živočíchov • Nebezpečný odpad :ortuťové výbojky a žiarivky, akumulátory, • kal z galvanovní , rádioaktívny odpad, atď...

29. Zloženie odpadu: 20% papiera 12% skla 45% bioopadu 7% plastov 4% kovov 4% textilu 3% dreva, gumy a kože 1% nebezpečné látky 4% anorganických látok

30. Spôsoby spracovania odpadu skládky – 93% všetkého odpadu spaľovanie kompostovanie – 3,3% odpadu recyklácia – 1,2 % odpadu Ako obmedziť nárast odpadov • Predchádzať vzniku odpadov a • ich nebezpečnosti. • Využívať odpady ako zdroj • surovín a energie • Nevyužiteľné zbytky bezpečne • odstraňovať

31. Putovanie odpadu spotrebiteľ Odpadkový kôš Opätovné Použitie odpadu obchod Triedený zber výkupne spaľovna Plnenie obalov recyklácia OBMEDZIŤ výroba energia PODPORIŤ ťažba devastácia krajiny skládka

33. Doba rozkladu odpadu • Sklenená fľaša 6 000 rokov • Fľaša z umelej hmoty – PVC 100 – 1000 rokov • Plastová nádobka od jogurtu 50 - 80 rokov • Igelitová taška 20 – 30 rokov • Plechovka od Coca-coly, piva 10 rokov • Žuvačka 5 rokov • Textil 1 – 3 roky • Kôra z pomaranča 1 – 2 roky • Ohryzok z jablka 6 mesiacov • Zápalka 6 mesiacov • Ohorok z cigarety bez filtra 3 – 4 mesiace • Papierová vreckovka 3 mesiace

34. Dôsledky rastu odpadu: • znečisťovanie životného prostredia • tvorba skládok • trvalé zaťaženie prostredia • zníženie estetickej hodnoty krajiny • riziko vzniku nákazlivých chorôb a infekcií • premnoženie škodcov v miestach vysokej koncentrácie odpadu

35. Globálne ekologické problémy sú problémami nás všetkých. Všetci obývame spoločnú planétu a jej ochrana sa stáva jednou z priorít ľudských aktivít. Ďakujem za pozornosť Použité zdroje: internetové stránky