Chudoba a sociálne vylúčenie starších občanov Peter Guráň

1. Chudoba a sociálne vylúčenie starších občanovPeter Guráň Solidarita medzi generáciami Apríl 2009

2. Projekt: „Rovnosť príležitostí a ochrana práv starších – Dodržiavanie ľudských práv a predchádzanie diskriminácie starších ľudí“ • finančnepodporil Úrad vlády v rámci Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2006 – 2008.

3. Výberová vzorka • Výberovú vzorku prieskumu celkovo tvorilo 826 ľudí. • Z tohto počtu mali vyše dvojnásobne väčšie zastúpenie ženy oproti mužom. • Najviac zastúpenou bola veková kategória starších ľudí vo veku od 66 do 70 rokov, najmenej bolo tých, ktorí uvádzali vek nad 80 rokov, čo zhruba zodpovedá vekovej skladbe tejto skupiny v populácií SR. • Najväčšia časť respondentov pochádzala z Trenčianskeho, najmenšia z Bratislavského kraja. • Najviac tu boli zastúpení starší ľudia, ktorí mali ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou a najmenej tí, ktorí ukončili univerzitné vzdelanie.

4. Myslíte si, že máte dostatok finančných prostriedkov na najzákladnejšie potreby?

5. Myslíte si, že máte dosť finančných prostriedkov na najzákladnejšie potreby?

6. Príklady ohrozenia chudobou

7. Môžete nám povedať, aký je Váš osobný mesačný príjem? (n = 820)

8. Môžete nám povedať aký máte príjem pre domácnosť? (n = 806)

9. Aké sú Vaše celkové mesačné náklady? (n = 826)

10. Máte dostatok informácií o Vašich právach a možnostiach? (n = 817)

11. Žijete v domácnosti:

12. Postačuje Váš príjem na pokrytie mesačných nákladov?

13. Má možnosť starší človek žiť spoločenským životom?

14. Zúčastňujete sa kultúrnych podujatí? (koncerty, divadlo, kino)

15. Máte rovnakú možnosť ako mladší získať rovnaké služby, pôžičky, úvery?

16. Máte príležitosť zamestnať sa?

17. Myslíte si, že je dostatočná právna ochrana starších?

18. Závery • Veľká väčšina starších ľudí – takmer 80 % – je presvedčených, že má nedostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie najzákladnejších životných potrieb. Tento názor bol uvádzaný staršími ľuďmi s relatívne všeobecnou platnosťou – a to bez väčšieho rozdielu vzhľadom na regióny, pohlavie, vzdelanie alebo vek. • Podobné zistenia sa ukázali aj pri názoroch starších ľudí ohľadom ohrozenia chudobou. Vyše 80 % z tých, ktorí boli oslovení považujú chudobu za hrozbu. Výsledky teda ukázali opäť vysoké vnímanie chudoby ako hrozby, a to bez ohľadu na vybrané znaky (regióny, pohlavie, vzdelanie, vek) – vo všetkých kategóriách dosahoval percentuálny podiel ohrozenia chudobou konštantne nad 75 %. Zaujímavým zistením bol fakt, že skupina starších ľudí do 65 rokov uvádzala v porovnaní s ostatnými vekovými kategóriami častejšie dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie základných životných potrieb. Zároveň ale boli títo „najmladší“ starší ľudia tými, ktorí sa chudobou cítili najviac ohrození v porovnaní s ostatnými vekovými kategóriami. Toto môže súvisieť s vyššími výdavkami a istými obavami z novej situácie po vstupe do dôchodcovského veku.

19. Názory na ohrozenie chudobou dosahovali podobne vysoké čísla – a to nezávislé od toho, či starší ľudia žijú sami alebo nie – v obidvoch prípadoch sme zaznamenali hodnoty nad 80 percent. Väčšie rozdiely sa ale ukázali pri hodnotení nedostatku finančných prostriedkov na najzákladnejšie potreby – tu už hralo väčšiu úlohu to, či človek žije sám alebo nie. • Nízke dôchodky, vysoké životné náklady a zvyšovanie cien boli uvádzané ako tri hlavné dôvody, ktoré sú očami dôchodcov vnímané ako hlavné príčiny ohrozenia chudobou. Toto ohrozenie môže súvisieť aj so zlou kvalitou služieb, s ktorými sa títo ľudia stretávajú v každodennom živote. U tých, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť môže byť jej zlé hodnotenie vnímané a jeden z možných prejavov chudoby. • Skoro 80 % starších ľudí uviedlo individuálny príjem menší ako 10 000 Sk (331,94 €). Približne 3/4 z oslovených starších ľudí, nedosahujú svojimi príjmami dvojnásobok aktuálneho životného minima. Príjmová situácia starších ľudí je lepšia ak títo žijú v spoločnej domácnosti – okolo 55 % domácností hospodári s príjmami tesne nad 10 000 Sk (331,94 €) alebo vyššími.

20. Približné mesačné náklady sa pohybujú vo finančných možnostiach tejto cieľovej skupiny – preto aj tieto veľmi často neprekročili hranicu 10 000 Sk (331,94€) u 75 % starších ľudí. Suma 10 000 Sk bola tiež najčastejšie uvádzanou sumou na približné celkové mesačné náklady. Najväčšiu skupinu starších ľudí tvorili tí, ktorí minú na celkové mesačné náklady najčastejšie medzi 5 000 Sk a 10 000 Sk (165,97 - 331,94 €). Tieto náklady tvorili najmä položky na bývanie, stravu a lieky. Najvyššie mesačné náklady majú starší ľudia z mladších vekových kategórií a oveľa častejšie muži ako ženy, čo môže súvisieť aj s tým, že v priemere majú muži vyššie príjmy a teda si môžu dovoliť aj viac míňať. • 65 % starších ľudí uvádzalo, že im ich mesačné príjmy nepostačujú na krytie celkových mesačných nákladov – išlo častejšie o ženy, starších ľudí so základným vzdelaním a staršie vekové kategórie (nad 80 rokov) predovšetkým z Banskobystrického kraja.

21. V rámci sociálnych a kultúrnych aktivít starší ľudia častejšie uprednostňujú stretávanie sa s priateľmi, oproti účasti na kultúrnych aktivitách typu – kino, divadlo a pod. 72 % starších ľudí uviedlo, že sa vzájomných stretnutí s priateľmi zúčastňuje, alebo zúčastňuje občas. Títo ľudia teda do určitej miery nerezignujú na vzájomné kontakty – a to aj keď si vyše 41 % z nich myslí, že spoločenským životom žiť nemôžu. Vzájomné kontakty starších ľudí sa ale častejšie uskutočňujú mimo bežných komerčných kultúrnych aktivít.

22. Slovo diskriminácia vzbudzuje u starších ľudí pomerne silnú odozvu. 60 % z nich uviedlo, že voči svojej osobe pociťujú porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania. Najčastejšie išlo o vysokoškolsky vzdelaných ľudí alebo tých, ktorí majú nižšie príjmy a to bez ohľadu na pohlavie. Najhoršie bola situácia hodnotená hlavne v oblastiach  zdravotníctva, v štátnej a verejnej správe a v službách. • Zlé hodnotenie prístupu zo strany okolia v súvislosti s diskriminačným prístupom sa nepriamo premietalo aj do ďalších oblastí ako je napr. prístup k informáciám alebo k bankovým produktom. V obidvoch oblastiach prichádzalo k ich horšiemu hodnoteniu s pribúdajúcim vekom. • Záujem o prácu je medzi staršími ľuďmi pomerne nízky. Najväčšie príležitosti zamestnať sa uvádzali mladšie vekové ročníky a ľudia s ukončeným odborným učilišťom. Väčšiu šancu zamestnať sa uvádzali predovšetkým muži čo môže nepriamo poukazovať na stále existujúce rodové rozdiely v prístupe k zamestnaniu.

23. Približne polovica zo skúmaných starších ľudí nevedela odpovedať na otázku, či sú zdravotné služby pre starších rovnakej kvality ako pre mladších. Môže to byť dôsledok nedostatočného poznania situácie v danej oblasti, a preto sa nechcú porovnávať. Každý druhý starší človek, ktorý vedel situáciu posúdiť, hodnotil zaobchádzanie v zdravotníckych zariadeniach ako zlé, pričom so stúpajúcim vekom sa toto hodnotenie zhoršovalo. Skúsenosti starších ľudí poukázali aj na negatívny fakt neoprávnených platieb za zdravotné služby. Skoro každý tretí starší človek uviedol, že sa v zdravotnom zariadení ocitol v takejto situácií. • Približne 1/3 starších ľudí si myslí, že možnosť vzdelávať sa v staršom veku je možná, pričom pomerne veľký podiel respondentov sa ale k tejto otázke vôbec nevyjadrilo, čo čiastočne môže pôsobiť skresľujúco na celkový výsledok. So stúpajúcim vzdelaním starších ľudí rástol aj optimizmus ohľadom ďalších možností sa vzdelávať.

24. Výrobcovia rôznych sortimentov (textil, obuv a pod.) podľa názorov starších ľudí dostatočne nezohľadňujú ich potreby. 90 % starších ľudí, ktorí odpovedali na túto otázku tvrdili, že výrobcovia zohľadňujú potreby tejto vekovej skupiny – a to čiastočne alebo vôbec nie. Nespokojnejšie s ponukou na trhu boli skôr ženy a ľudia so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. • Vyše polovica respondentov uviedla, že má nedostatočné, alebo vôbec žiadne informácie ohľadom svojich práv a možností, čo vytvára veľký priestor pre ďalšie možné aktivity zo strany mimovládneho sektora v oblasti ďalšieho informovania a osvety pre starších ľudí. Podobná situácia sa vyskytovala aj pri hodnotení právnej ochrany, kde ju každý druhý starší človek považoval za nedostatočnú.

25. Kvalitatívny rozbor otvorenej otázky, ktorej cieľom bolo hlbšie zmapovať názory, ako aj celkový životný pocit starších ľudí, odhalil komplexnejšie súvislosti vnímania sociálnej exklúzie a ohrozenia chudobou touto cieľovou skupinou. Hlavný problém poukazoval na nedostatočné pokrytie dôchodkov, na celkové mesačné náklady domácnosti a vysoké výdavky mnohých dôchodcov. Veľmi časté sa ukazovali pocity sklamania, krivdy, nedôstojnosti, pesimizmu alebo strachu z ďalšieho rastu cien. Zaznamenali sme aj odpovede dotýkajúce sa dôležitosti vzájomnej odkázanosti ako riešenia ťažkej ekonomickej situácie, alebo zámerov a nutnosti vlastného privyrobenia si.